Robinson Crusoe sa narodil v anglickom meste York. Jeho rodina patrila do stredného stavu avšak Robinson bol dieťa pokušenia a jeho pokušenie ho lákalo na more. Prehováral otca i matku aby mu dali požehnanie a pustili ho na more, ale jeho otec si želal aby ostal, stal sa právnikom a aby mal priemerné vzdelanie. Nechcel aby aj jeho najmladší syn zomrel a nasledoval tak najstaršieho, ktorý umrel vo vojne. Ale Robinson neodolal a ako osemnásťročný mladík ušiel z domu a vydal sa na svoju prvú plavbu. Na lodi, ktorá vyplávala z Londýna mal dlho morskú chorobu a nakoniec v kotvišti Yarmouth stroskotala. Robinson mal šťastie a aj s celou posádkou sa zachránil. Avšak aj napriek varovaniam od kapitána a predsavzatiam, že sa vráti k otcovi a na more už „nevkročí“ sa na more vidal znova. Tentoraz nastúpil na loď do Guiney, a keďže prvá cesta sa vydarila vydal sa aj na druhú ale s druhým kapitánom pretože prvý umrel. Na nej ho však nečakal úspech ale otroctvo a neplatená práca.

Zajali ich piráti a ako otrokov predali. Robinson ostal ako sluha kapitánovi lode a musel uňho dlho pracovať. Po nejakom čase mu pán dovolil chodiť s jeho člnom na more a chytať ryby s malým maurským chlapcom Kšurim a ešte jedným Maurským chlapom, ktorý ho mal strážiť. Robinson však v zajatí nevydržal a ušiel aj s Kšurim na more a plavili sa okolo pobrežia Afriky. Dlho putujú ale nakoniec stretnú portugalskú loď, ktorá mieri do Brazílie. Jej úctyhodný kapitán od Robinsona odkúpi čln a ostatné nepotrebné veci a zamestná na desať rokov aj Kšuriho. V Brazílii sa Robinson stane plantážnikom a zaobstará si pekný majetok. Jeho priatelia- taktiež plantážnici- sa rozhodli, že zaobstarajú loď a spolu s Robinsonom sa vydajú do Afriky a tam spravia menší obchodík s černochmi.

Jeho loď však v strašnej búrke stroskotá a on jediný prežije... Avšak toto vyslobodenie z pazúrov smrti je preňho skôr veľkou osamelou celou v podobe ostrova, na ktorom stroskotal. Najprv po prvej noci strávenej na strome v obave pred divými zvieratami, začal vynášať zo stroskotanej lode, ktorá uviazla na plytčine veci, ktoré mu mohli v jeho ďalších útrapách aspoň trochu pomôcť. Z lode odnášal až kým neprišla búrka a loď nestrhla do mora. Potom si začal vytvárať obydlie. Našiel si príhodné miesto a začal stavať: Ako prvý si vybudoval stan zo zarazených kolov a plachty, ktorú získal z lode. Potom strávil mesiac dva zatĺkaním kolov vysokých päť a pol stopy. Pozatĺkal ich do polkruhu pod kopcom do dvoch radov. Preplietol pomedzi ne laná a pri stane vykopal do zeme jaskyňu na uskladnenie potravín. Teraz keď mal obydlie začal pestovať ryžu a jačmeň. Zariadil si dve provizórne políčka, ktoré chránil pred zvieratami a vtáctvom. Prvé zrno však skonzumoval až po štyroch rokoch keď si ho dopestoval viacej. Popri pestovaní prežil zemetrasenie a rozhodol sa presťahovať... Tieto plány mu však prekrížil návrat lode - ktorú predtým rozoberal - z hlbín. Vyniesol čo sa ešte dalo. Pri tejto práci však vážne ochorel a už myslel na najhoršie- na smrť. Začal sa však liečiť rumom a tabakom. Táto liečba mu veľmi pomohla i keď mu neskôr privodila kŕče.

Na potulkách po ostrove objavil veľkú spleť citrónovníkov a viniča. Nachádzala sa na veľkom pozemku ďalej na ostrove. Vybudoval si tam „vidiecke sídlo“ ako to sám nazýval, a tam sušil hrozno. Po neúspešnom pokuse odniesť ho vo vreciach sa pokúsil o pletenie košov. Plietol ich v období dažďov a celkom sa mu darili. Plietol ich z kolov, ktoré zatĺkol na ochranu svojho obydlia... Totiž zatiaľ sa zakorenili a vyrástli z nich konáre. A to nie je všetko Robinson Crusoe sa naučil vypaľovať nádoby, vyrobil si sitá na preosievanie zrna, pec na pečenie chleba a ostatné veci k tomu potrebné. Pri týchto činnostiach mu robil spoločnosť jeho papagáj, ktorého si odchytil a skrotil. Po niekoľkých rokoch ho naučil povedať pár slov. Robinson sa mal celkom dobre ale lákalo ho zasa na more. Vyrobil si čln, teda skôr pirogu ale nedokázal ju dostať na vodu a tak sa toho vzdal. Pomaly sa mu míňal pušný prach a tak pomýšľal na život bez pušky. Naučil sa chytať kozy a skrotil si malé stádo. Urobil si ohradu z kolov a tak mal mäso, mlieko, syr, maslo a kožu kedy len chcel. Tak Robinson rozvíjal svoje možnosti na ostrove a postupne sa rozrastal. Avšak túto radosť mu pokazila ľudská stopa otlačená v piesku, ktorá nebola jeho. Schytil ho strach a prestal vychádzať z obydlia. Všetko lepšie zamaskoval a pomýšľal na to, že by postrieľal všetkých ľudožrútov, ktorý by prišli na ostrov. Potom uznal vlastnú chybu a prestal sa pripravovať na útok. Ale predsa len im niečo vyviedol. Ukradol im obed. Chlapca, ktorého im zobral bez toho aby ho zbadali pomenoval Piatok pretože ho aj v piatok zachránil z pazúrov smrti. Naučil ho po Anglicky a chlapec sa mu stal spoločníkom. Presne 28rok 2mesiac a 19 deň Robinsonovho života na ostrove tam zablúdila anglická loď so vzbúrencami. Robinson s Piatkom pomohli ukľudniť vzbúrencov a tak ho aj s chlapcom vzali na loď a odviezli ho späť k matke, ktorá ochorela a dozvedel sa, že jeho otec už umrel. Robinson aj s Piatkom sa oženili a založili si obchod. Vzbúrenci, ktorý ostali na ostrove si tam zariadili súkromný pozemok a pekne tam od Robinsonovho odchodu pokročili.