Božena Slančíková-Timrava: Bez hrdosti

Božena Slančíková-Timrava
2.10. 1867 - 27.11. 1951

Timrava bola spisovateľka v období slovenského kritického realizmu. Patrí medzi spisovateľov, ktorý vo svojej tvorbe rozprávajú takmer výlučne to čo videli, skúsili a osobne prežili.  Narodila sa v rodine evanjelického farára. Otec učil svoje dcéry sám a pripravoval ich na skúšky v jednotlivých ročníkoch, iba na dovŕšenie výchovy bola Timrava poslaná na dievčenskú školu do Banskej Bystrice. Ona aj jej súrodenci boli literárne nadaní, vydávali si rodinný časopis RATOLESŤ. V roku 1893 vychádza v Slovenských novinách jej prvá próza Za koho ísť ? ,kde zobrazuje život panskej spoločnosti izolovane od dedinského ľudu. Až začiatkom roku 1896 poslala Timrava do Slovenských pohľadov konečne prvú prácu – Pomocník – a po nej ešte Ťažké položenie. Stala sa pravidelnou prispievateľkou a v rozpätí rokov 1896-1909 uverejnila pätnásť próz. Jej prvá divadelná hra Chudobná rodina vyšla tlačou v roku 1921.V roku 1947 jej bol udelený titul národná umelkyňa.

Pseudonym Timrava si zvolila podľa studničky, ktorá sa nachádzala medzi obcami Polichno a Ábelová, kde prežila celý svoj život okrem posledných 6 rokov,ktoré strávila v Lučenci, kde aj zomrela a je tam pochovaná.

Jej tvorbu delíme na:
• poviedky zo života dedinského ľudu (Na jednom dvore, Mocnár, Ťapákovci, Ondro Karman) ,ako ho videla vlastnými očami, a poukazuje v nich na proces,kde sa mení tradičná rodina (hlava rodiny je muž) na rodinu modernú
• poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie (Za koho ísť, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Pozde),sústreďuje sa v nich na podrobný rozbor jej charakteru z emocionálnej aj morálnej stránky ale aj jej spoločenského postavenia,využíva pri tom aj iróniu
• poviedky a novely s témou vojny (Hrdinovia, Skon Paľa Ročku),kde sa vyrovnáva so skutočnosťou, čo pre náš národ priniesla 1. svetová vojna
• práce s autobiografickým charakterom (Skúsenosť, Všetko za národ)
• divadelné hry (Chudobná rodina, Páva, Odpoveď,Prekážky)

Bez Hrdosti
- žáner:poviedka
- téma:v tomto diele je zachytená dráma neopätovanej ženskej lásky,kde je hlavná hrdinka Milina zaľúbená do samoľúbeho Sama.Jej zaľúbenosť sa neustále stupňuje až nastáva štádium,kedy skoro vôbec neje ani nespí.
- postavy:
• Milina Adamčíková - sestra farára Milana,milá,zamilovaná do Sama Jablovského
• Samo Jablovský – učiteľ,všetci v dedine si ho vážia,je veľmi prelietavý a samoľúby
• Kamila Jablovská – Samova sestra,pyšná a panovačná,vždy je vážna,nezabáva sa s ostatnými ale dozerá,aby všetko bolo ako má byť,prezývali ju Kňažná
• Milan Adamčík – farár,dobrosrdečný,všetkým pomáha,je nešťastný pretože ľud vraví,že jeho nastávajúca za ním nechce prísť
• Ira – Milina najlepšia priateľka,tiež je zahladená do Sama
• Vážecký – Samov priateľ,zaľúbený do Kamily,miestny zabávač
• Paula – namyslená,vzdelaná,jediná,ktorá nemala až taký veľký rešpekt pred Samom
• Vilo – láskavý,dobroprajný,prostoreký, trochu utiahnutý
• Michal Jablovský – Samov brat,milý,úctivý k ženám

Dej:
V jeden podvečer sa pri kostole v dedine Matúšová stretli štyri priateľky,Kamila,Milina,Paula a Ira. Rozprávali sa, ako strávili deň, keď im Kamila ukázala časopis, ktorý napísal jej brat Samo a Vážecký. Všetky boli časopisom uchvátené ale najmä Milina, ktorá bola do Sama zamilovaná. Vtom ho zbadali a rozhodli sa ísť za ním do domu, kde nacvičoval s ostatnými chlapmi piesne na majáles. Kým tam bol Milan, všetci sa správali zdržanlivo. Ale keď odišiel,začala sa zábava. Ostali tam Vážecký, ktorý bol hlavný zabávač, Vilo, Samo a všetky štyri dievčatá. Kým sa všetci zabávali, Samo prišiel zozadu k Miline a zakryl jej oči rukami. Milina sa nahnevala a rozbehla sa za ním. Keď ho chcela udrieť, chytil jej ruku a objal ju ale potom sa jej celý večer vyhýbal, aby si náhodou nemyslela, že si ju chce hneď zobrať. Kým sa zabávali, Milan sedel doma hladný v kuchyni a čakal, kým príde Milina domov. Pohoršoval sa nad Samom a ostatnými, ako si stále len užívajú a nič iné nerobia. A že všetky ženy sú do Sama slepo zaľúbené, hlavne Milina.

O pár dní Milan odcestoval na Zástavu a všetci sa prišli zabávať do farskej záhrady a kolkárne. Prišiel aj Michal Jablovský, ktorý začal Miline dvoriť.Keď páni odišli, Kamila začala rozprávať o tom, že Samo má nejakú priateľku v druhej dedine. Chcela tým odradiť Milinu. No tá sa tomu len zasmiala a tak Kamila spolu s Paulou nahnevaná odišla. Ire sa neskôr podarilo presvedčiť Milinu, aby sa išli pozrieť na spevokol.

Keď prišli ku Jablovskému, spevokol ani Samo tam nebol. Panovala tam dobrá nálada, možno aj preto, lebo sa popíjalo víno. Jeden chlap prišiel ku Miline a ponúkal ju vínom tak zúrivo, že jej polial celé šaty. Michala aj Kamilu to nahnevalo, ale Milina chcela Kamile urobiť napriek, preto sa vína napila,a nakoniec aj opila. Išla preto preč. V záhrade na fare stretla Michala. Ten sa ju pokúsil objať, ale Milina sa mu vytrhla. O pár dní na to sa v Matúšovej konal majáles (bál). Jediný, koho to skoro vôbec nezaujímalo, bol Milan. Hneval sa na Milinu, ako sa správa, že celý deň skúšala šaty a na nič iné nemyslela. Na bál bolo pozvaných veľa ľudí, aj z mesta. Ľudia z mesta boli namyslený a pochybovali, že sa budú zabávať. Ale názor zmenili hneď ako začal Samo a spevokol spievať piesne. Samovi sa začalo volať na slávu. Potom sa ako na každom správnom majálese začalo tancovať. Všetci mali partnera okrem Miliny. Strašne schudla, aj v tvári, mala stále červené líca a smutné oči. To kvôli tomu, že Samo ju nechcel. A tak ostala sama. Cítila ako ju bolí srdce pri pohľade na Sama, ktorý tancoval so všetkými dievčatami. Až vtedy pochopila, že Samo ju nechce a
veľmi ju to ranilo.

Na druhý deň prišiel Samo na faru. Milina bola doma sama. Samo tam prišiel, aby sa presvedčil, že zvíťazil, že jej nie je (napriek všetkému) ľahostajný. Ale Milina sa zaprisahala, že už nikdy nebude na neho pozerať zamilovane a už vôbec nebude na neho myslieť. Samo si potom sadol na dvor a sedel tam až do večera. Rozmýšľal o tom, že Milina sa mu páči, ale akonáhle bol s inými dievčatami, na Milinu zabúdal.

Pri večeri povedal Milan sestre, že idú obaja ku Kamile. Bol tam aj Vážecký a Samo. Len čo prišiel, začal jej lichotiť. Nebrala ho vážne, veď on tak lichotil každej. Vážecký to všetko pozoroval a začal aj on lichotiť Kamile. V tom Samo navrhol, aby dvorili o závod. Milina bola zmätená, lebo to vyzeralo, že Samo všetky tie lichôtky myslel vážne. Keď ju Samo objal, Kamila to nevydržala a prikázala Miline mu streliť zaucho. Ale ona to neurobila. Odišla domov.
Jedného dňa oznámil Milan svojej sestre, že ide do Hagarova k rodičom. Milina súhlasila, že pôjde aj ona. Ešte pred odchodom sa však musela stretnúť s Irou. Keď sa dorozprávali a Milina chcela ísť domov, musela ísť okolo domu Jablovských. Videla tam Michala a tak poprosila Iru, aby šla s ňou. Keď precchádzali okolo domu, Michal ich zavolal dnu. Prišli na chodbu, ale hneď ako sa Michal opýtal Miliny či je chorá, pobrala sa na odchod. Už skoro odišla, nebyť Sama, ktorý práve prišiel. Objal Milinu a to bola chyba. Tá s plačom utiekla preč. Pri jarku však zle stúpila. Pred pádom ju zachránil Michal. Milina plakala a Michal to zbadal. Povedal, že by sa radšej zastrelil, len aby nebola smutná. No Milinu ten žart nepotešil. Otočila sa mu chrbtom a išla preč. O pár krokov sa zastavila a videla, že za ňou Michal stále pozerá. Vrátila sa naspäť. Uprene sa mu pozerala do očí a snažila sa zistiť na čo myslí. Jediné čo povedal bolo, že ju čaká brat, uklonil sa jej a odišiel.

Doma, v Hagarove, na Milinu nečakalo nič dobré. Sestra Anička sa jej začala vysmievať aká je chudá, ako hrozne vyzerá a to všetko kvôli Samovi. Až vtedy si Milina všimla aká je Anička krásna. Aj oná taká niekedy bola. Kým sa nezaľúbila do Sama. Všetci mali dobrú náladu, len Miline nebolo do smiechu. Ale ako tam tak sedela a pozorovala všetkých ľudí aj jej začalo byť veselšie. Až kým neprišiel Milan a neodišli do Matúšovej.

Milina nevedela čo má robiť. Strašne chcela ísť ku Ovickým, kde mala byť celá dedina, ale Milanovi sa ísť nechcelo. Našťastie po ňu prišli priatelia aj Ira. Zábava už bola v plnom prúde. Samo sedel za stolom a opíjal sa. Videl prichádzať Milinu, no zaumienil si, že sa k nej ani neozve. A tak sa aj stalo. Celý večer tancoval iba s Hermínkou. Ale Milinu to vôbec netrápilo. Zistila, že Samo je vlastne odporný. Už pre ňu vôbec nebol úžasný, ani pekný. Bol pre ňu obyčajný chudák.