referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Utorok, 30. novembra 2021
Izba číslo 6
Dátum pridania: 02.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MatejMelo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 799
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 

Autor: Anton Pavlovič Čechov
Názov: Izba číslo 6 (používa sa aj názov Pavilón číslo 6)
Literárny druh: epika
Literárny žáner: spoločensko-psychologická novela
Téma: životné osudy Ivana Dmitriča a Andreja Jefimoviča, život v ruskej spoločnosti
Miesto a čas deja: ruské mesto v druhej polovici 19. storočia

Hlavné postavy:
Ivan Dmitrič Gromov – 33-ročný muž šľachtického pôvodu, trpí stihomamom, žije na psychiatrickom oddelení, nenávidí spoločnosť, dobu, v ktorej žije
Andrej Jefimovič Ragin - doktor, vidí zlo spoločnosti, ale nie je schopný niečo s tým spraviť

Obsah

V izbe číslo 6, nemocničnom pavilóne pre psychicky chorých žijú piati pacienti. Nikto sa o nich nestará, strážca ich bije a nemôžu slobodne odísť, sú tu ako vo väzení. Jedným z nich je Ivan Dmitrič Gromov. Asi pred 15-imi rokmi Ivan Dmitrič študoval a o chudobe nemal ani tušenia. Zomrel mu však otec, už nedostával peniaze a tak musel školu nechať. Pracoval ako učiteľ, neskôr ako súdny vykonávateľ. Nikdy nepôsobil zdravým dojmom, vždy bol prechladnutý, málo jedol a zle spal. O ľuďoch sa vyjadroval pohrdlivo, obyvatelia mesta boli podľa neho zlí a nespravodliví.

Jedného dňa stretol na ulici dvoch trestancov s policajným sprievodom. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, ale teraz to v ňom zanechalo zvláštny pocit. Napadlo mu, že aj jeho by mohli zatknúť a dať do väzenia. Nemal na to síce žiadny dôvod, ale od toho dňa sa neustále strachoval, či ho náhodou neodsúdia. Na jar našli na cintoríne dve mŕtvoly so znakmi násilnej smrti a Ivan Dmitrič v hrôze, že podozrenie padne na neho, ušiel z domu.

Keď ho potom našli, na príkaz doktora Andreja Jefimoviča ho dali do izby číslo 6. Andrej Jefimovič Ragin prišiel do mesta pred 20-imi rokmi. Po nástupe na svoje miesto bol znechutený fungovaním nemocnice. Nemali ani len teplomer, v budove boli potkany a šváby, pracovníci rozkrádali nemocničný majetok. Bol si vedomý, že to nie je správne, ale nemal dosť odvahy a viery vo vlastnú pravdu, aby dokázal niečo zmeniť. A tak, hoci mal moc napraviť fungovanie jemu zvereného úradu, neurobil tak a klamal vlastné svedomie tvrdením, že na vine je spoločnosť a doba, v ktorej žije.

Jedného dňa doktor náhodou zavítal do izby číslo 6, kde sa stretol s Ivanom Dmitričom. Dal sa s ním do rozhovoru a zapáčili sa mu jeho názory na svet, hoci mu Dmitrič ostro vyčítal spôsob jeho života a najmä to, že nevie alebo nechce spraviť v nemocnici poriadok. Andrej Jefimovič začal chodiť na toto oddelenie častejšie. Potreboval počuť niekoho spravodlivého a vzdelaného, hoci aj psychicky chorého. Čoraz viac si uvedomoval, že Ivan má pravdu, a že musí zmeniť svoj spôsob života, ale zároveň mu bolo jasné, že nemá na to dosť sily. Dostal sa akoby do začarovaného kruhu, z ktorého nebolo východiska.

Ostatní pracovníci nemocnice spolu s doktorovým priateľom Michailom Averjanovičom si všimli zmenu v jeho správaní. Začali ho považovať za unaveného a chorého a tak mu navrhli, aby si oddýchol od práce a šiel na cestu po Rusku. Andrej Jefimovič sa síce bránil, že je zdravý, ale napokon privolil. Spolu s Averjanovičom odišiel do Moskvy a potom ďalej až do Varšavy, ale cestovanie ho nenapĺňalo, minul iba veľa peňazí. Keď sa vrátil a v meste videli, že sa nezmenil, odporúčali mu, aby sa dal liečiť v nemocnici. Napokon ho proti jeho vôli zavreli do izby číslo 6.

Až keď videl v akých podmienkach žili pacienti 20 rokov, uvedomil si plný rozsah svojej viny, keď s tým nič nespravil. Večer sa chcel bývalý doktor prejsť aspoň po nemocničnom dvore, ale strážca mu to nedovolil. Na Jefimovičovu stranu sa postavil Ivan Dmitrič, a keď sa domáhali svojich práv, strážca ich surovo zbil. Na druhý deň Andrej Jefimovič Ragin v Izbe číslo 6 zomiera.

Čechov v tomto diele polemizuje s Tolstým, ktorý odmietal akékoľvek násilie. Ukazuje, že niekedy je nevyhnutné urobiť poriadok aj nasilu, najmä ak máme na to prostriedky. Pavilón číslo 6 je zároveň alegorickým obrazom celého Ruska, v ktorom vládne nespravodlivosť a rozkrádanie.

Idea: Sme povinní konať podľa vlastného svedomia a ak je to nutné, nemáme váhať použiť svoje právomoci.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.