John Ernst Steinbeck
Narodil sa 27. februára 1902 v mestečku Salinas, v zmiešanej rodine nemeckých a írskych prisťahovalcov. Jeho otec bol úradník a jeho matka učiteľka. Steinbeck študoval na Salinas High School a po ukončení v roku 1919 pokračoval na Leland Stanford University s prestávkami až do roku 1925. Pokúšal sa uchytiť v New Yorku ako novinár a spisovateľ. Vystriedal celý rad príležitostných zamestnaní, vrátane manuálnej práce. Bohaté skúsenosti neskôr využil v sociálno-kritických románoch. Kvôli neúspechom sa vrátil do svojej rodnej Kalifornie a začal sa venovať svojej spisovateľskej činnosti. V roku 1930 sa oženil so svojou prvou manželkou, Carol Henning a presťahoval sa do Pacific Grove. Bol ženatý ešte dvakrát. Nikdy nepísal pre „trh“, ale z vnútornej potreby. John Steinbeck získal roku 1962 Nobelovu cenu za literatúru, „ ...za jeho realistické ako aj imaginárne písania, význačné súcitným humorom a náruživým sociálnym vnímaním.“ Zomrel 20. decembra 1968 v New Yorku. Jeho telesné pozostatky sú umiestnené v Garden of Memories Cemetery v Salinas.

Johna Steinbecka zaujala bieda poľnohospodárskych robotníkov a táto téma sa stala jadrom jeho tvorby. Mal veľké porozumenie pre človeka, pre ľudí, ktorí pochádzali z okrajov spoločnosti, preto hlavné postavy jeho próz sú zbedačovaní farmári, sezónni poľnohospodárski robotníci alebo mexickí tuláci. Zaoberal sa konfliktom dobra a zla v človeku.

Prehľad tvorby J. E. Steinbecka:

• 1921- Zlatá čaša ( Cup of Gold) - romantický román
• 1935- Pod kalifornským slnkom ( Tortilla flat) – román
• 1936 -V pochybnej bitke ( In Dubious Battle) - román o štrajku oberačov ovocia
• 1937- O myšiach a ľuďoch ( Of Mice and Men) - krátka novela zo života dvoch poľnohospodárskych robotníkov, bezdomovcov, ktorí putujú za prácou a hľadajú miesto, ktoré by mohli nazvať domovom
• 1939 - Ovocie hnevu ( The Grapes of Warth)- román o osude rodiny Joadovcov, ktorá stratila svoju farmu v Oklahome a odchádza za prácou do Kalifornie, zlákaná nereálnymi sľubmi reklamy na letákoch. Počas cesty sa stretáva s krutosťou a opovrhovaním domáceho obyvateľstva, ale aj s porozumením. Po príchode do Kalifornie strácajú vieru v lepšiu budúcnosť...
• 1947 - Perla ( The Pearl) - novela
• 1952 - Na východ od raja ( East of Eden) - najrozsiahlejšie románové dielo
• 1961- Zima našej nespokojnosti ( The Winter of Our Discontent) - románová satira
• 1947 - Túlavý autobus ( The Wayward Bus) – román

Rozbor diela

• Literárny útvar: román
• Kompozícia: Román je členený na dvadsaťdva kapitol bez nadpisov, ktoré sú voľne pospájané.
• Téma: Zobrazenie konania a vzájomných vzťahov ľudí, ktorí sa na dlhší čas ocitli spolu v autobuse a spolu prežívajú situácie, kde na povrch vystupuje skutočná osobnosť každého z cestujúcich.
• Idea: Rozdiely spoločenských vrstiev v období krátko po 2. svetovej vojne a ich schopnosť neporozumenia, ale aj súdržnosti v rôznych situáciách.
• Postavy:
• Juan Chicoy - „ ...pekný a poriadny chlap, pôvodne napoly Mexičan, napoly Ír, asi tak päťdesiatročný, s jasnými čiernymi očami, s hustými vlasmi a s peknou počernou tvárou.“ Je to vodič autobusu. Rozporuplné situácie rieši nekonfliktne a s chladnou hlavou. Na druhej strane je to pokrytec, ktorý využíva svoju manželku len kvôli teplej strave a streche nad hlavou a drží ju v neustálom strachu z jeho odchodu.
• Alice Chicoyová - „ ...mala široké boky, ovisnuté prsia a silnejšie našľapovala na päty.“ Spolu s jej manželom bola majiteľkou malej jedálničky na Nároží povstalcov, v ktorej pracovala. Bola veľmi poriadkumilovná, všetko malo pri nej systém, čo dopomohlo k útulnosti tejto jedálne. Ľudia ju veľmi nemali radi, kvôli jej mrzutej a zlostnej povahe. Ona neznášala muchy.
• Pľuzgier - Sedemnásťročný chlapec, ktorý pracoval ako pomocník Juana Chicoya. Bol jeho „verným psíkom,“ ochotným pomôcť v každej situácii. Tvár mal pokrytú veľkým množstvom vyrážok a „...celý jeho organizmus bol aj s dušou jediným blčiacim bojovým poľom dorastania...“
• Norma - Pomocníčka Alice Chicoyovej. Bola plachá, ale usilovná a neustále snívala o Hollywoode a o hercovi Clarkovi Gableovi.
• Pritchardovci- Rodinka zbohatlíkov cestujúca do Mexika kvôli dovolenke .
• Ernest Horton- Typ podnikavca s mnohými originálnymi nápadmi.
• Camille Oaksová- Príťažlivá blondínka popierajúca svoju pravú osobnosť.
• Van Brunt- Starý a ufrflaný pán cestujúci na súd.

Dejová línia:
Dej románu sa začína v útulnej jedálničke na Nároží povstalcov. Toto miesto má bohatú históriu, ktorá sa začala výstavbou kováčskej dielne rodiny Blankenovcov. Po vojne prišli o svoju pôdu s majetkom.

„ ... v nasledujúcich rokoch prechádzala pôda často z ruky do ruky. Kováčňa vyhorela, znovu ju postavili a zase vyhorela, až nakoniec to, čo z nej ostalo, premenili na garáž s benzínovými pumpami a potom na krám, reštauráciu, garáž a servis pre automobilistov.“

Na Nárožie povstalcov prišli manželia Chicoyovci a kúpili to. Alice Chicoyová sa starala o pohodlie a spokojnosť zákazníkov a Juan pracujúci ako vodič autobusu premenil starú kováčsku dielňu na „autobusovú stanicu“. Z nej vozil zákazníkov do mestečka San Juan de la Cruz a späť.

Jedného dňa prišli cestujúci, ktorí mali pokračovať v ceste s autobusom Juana Chicoya zvaným „Frajerka“. Ten však kvôli technickým ťažkostiam „Frajerky“ musel cestu odložiť a tak skupinka ľudí zostala na noc na Nároží povstalcov. Zamestnancom sa to veľmi nepáčilo, pretože svoje postele museli prenechať zákazníkom a noc prespali na stoličkách. Juan Chicoy však nadránom spolu s jeho pomocníkom Pľuzgierom (Kitom Carsonom ) Frajerku opravili a mohli sa opäť vydať na cestu. Po odchode autobusu zostáva na Nároží povstalcov iba sama Alice. Jej pomocníčka Norma už nedokázala znášať Alicine výkyvy nálad a tak sa rozhodla spolu s ostatnými cestujúcimi vydať na cestu, kde spoznáva spriaznenú dušu, krásnu blondínku Camille, ktorá pobláznila svojim pôvabom a ženskosťou takmer všetkých mužov.

Alice túžila po chvíľke samoty, ktorú chcela využiť na svoju „očistu“ a oddať sa alkoholu. „...vychutnávala ostrú, nezriedenú whisky na jazyku a cítila, ako jej ten pálčivý trúnok steká do hrdla. Pila pomaly, lebo jej lahodilo, že ju whisky v prsiach aj v žalúdku tak príjemne zahrieva.“

Na druhej strane mala obavy z toho, že by ju mohol Juan pristihnúť v takom stave, pretože neznášal opité ženy. No napriek tomu podstúpila toto riziko.
Cesta je od začiatku sprevádzaná nepriaznivým počasím. Prvá zastávka „ Frajerky“ bol Breedov obchod s miešaným tovarom. Nachádzal sa na okraji rieky San Ysidro. Vplyvom zlého počasia hladina rieky neustále stúpala a most, cez ktorý mal autobus cestu bol pod veľkým tlakom vody a hrozilo, že ho každú chvíľu odnesie.

„ ... most nebol veľmi starý, ale postavili ho v dobe, keď dane boli nielen nízke, ale z veľkej časti sa nedali ani vymôcť. Krajský inžinier musel most postaviť podľa rozpočtu, ktorý dovoľoval len veľmi jednoduchú konštrukciu.“ Nastala rozporuplná situácia, v ktorej nechal Juan rozhodnutie na cestujúcich. Mali totiž dve možnosti. Buď sa vrátiť naspäť na Nárožie povstalcov, alebo budú v ceste pokračovať, aj napriek nebezpečenstvu, ktoré im hrozilo. Do situácie sa zastaral aj starý Van Brunt, ktorý nevrelo navrhol neudržiavanú a dlho nepoužívanú cestu, hoci bol sám presvedčený o jej rizikách a následkoch dopadajúcich na cestujúcich. Juan cestu nepoznal, ale rešpektoval rozhodnutie svojich zákazníkov, ktorí sa priklonili k tomuto návrhu.

„ Autobus sa pomaličky šmýkal a vliekol po blatistej ceste, zanechávajúc za sebou hlboké koľaje.“ Dážď neutíchal, no napriek tomu sa Juan neobával nešťastia, pretože jeho hlavou sa premieľali myšlienky na slobodu a šťastie, po ktorých tak túžil. Jeho osud však nechával na „ bezvýznamný“ prívesok Panny Márie Guadalupskej, ktorý mu nedával veľký význam, ale bol vychovávaný vo viere k nej, čiže to bol jeho talizman. Pred očami sa mu odohrávalo divadlo úteku do Mexika začínajúce zapadnutím autobusu do blata. Želal si to až natoľko, že narafičil zapadnutie, aby mohol zmiznúť. Pod rúškom hľadania pomoci sa vydáva na cestu, z ktorej sa nemienil vrátiť. Cestujúci zostávajú v autobuse sami, napospas vlastnému osudu. Tu sa začína naplno prejavovať ich charakter, ktorý pred tým schovávali pod maskami dokonalosti. Pán Pritchard sa chce na základe pracovnej ponuky nebadane dostať ku krásnej Camille a prísť na to, z kade ju pozná. O jeho manželke, pani Pritchardovej, navonok distingvovanej a príjemnej dáme sa dozvedia, že v skutočnosti tyranizuje vlastnú rodinu neznesiteľnými bolesťami hlavy, keď sa nekoná podľa jej rozhodnutia. Mildred Pritchardová nemože zniesť pokrytectvo svojich rodičov a odchádza, aby uspokojila svoj túžbu a vášeň. Mladý Kit Carson dáva otvorene najavo svoje chlípne túžby a pokúša sa dostať neskúsenú Normu. Ernest Horton sa poháda s pánom Pritchardom o americkej vláde a kritizuje jej neschopnosť. Van Brunt sa otvorene prizná a hovorí o svojom strachu zo smrti, aj keď vie, že by ho vyslobodila od života, ktorý pre neho po mŕtvici nemá viac zmysel.

„ Načúval času, uplývajúcemu v jeho žilách, túžil po smrti a zároveň sa jej bál.“ Juan sa po odchode z autobusu dostáva do starého a schátraného Hawkinsovho gazdovstva s veterným mlynom, kde zaspáva v stodole na slame. Mladá Mildred sleduje jeho stopy a na ich základe prichádza za Juanom. V stodole prežijú milostný románik, po ktorom sa zmení Juanovo rozhodnutie o ceste do Mexika a spoločne sa vracajú k zapadnutému autobusu. Za pomoci ostatných cestujúcich ho vytiahnu z blata a pokračujú v ceste.

Hodnotenie literárneho diela:
„ John Steinbeck dokazuje svoje rozprávacie majstrovstvo predovšetkým výborne prekreslenými charaktermi postáv. Hľadanie samého seba aj svojho miesta v živote, túžba po samostatnosti na jednej strane, zodpovednosť za svojich blízkych na strane druhej. Túlavý autobus patrí síce k menej slávnym románom známeho amerického autora, ale celkom iste za prečítanie stojí.“
Miloš Němec