V tomto satirickom pamflete odkrýva autor deformácie, chyby a omyly „kultu osobnosti“. Svoju satiru zameral najmä na činnosť zväzu spisovateľov a kritikov, ktorí sa stali sluhami režimu. Korene kultu osobnosti videl vo vytvorení „démona súhlasu“, čiže v tom, že na verejnosti sa nikto neodvážil povedať pravdu, všetci so všetkým súhlasili.
Hlavné postavy:
Bartolomej Boleráz- spisovateľ
Valizlosť Mataj- vedúci ideológ
Dúbrava – Bolerázova priateľka
DEJ:
Dej začína tým, že spisovateľ Bartolomej Boleráz a vedúci ideológ Valizlosť Mataj sa zúčastnia na zjazde spisovateľov. Odchádzajú odtiaľ helikoptérou, ale v silnej víchrici havarujú a obidvaja zomrú. Z hlavy im vypadli mozgy a zriadenec Vzdušných ciest im ich dal späť :" Zriadenec Vzdušných ciest zobral lopatu, s patričnou úctou, ako k mŕtvym, pozhŕňal hmotu našich mozgov a celom mechanicky nám z nej trochu kydol do otvorených hláv. Mne nadelil väčšinu mozgu Valizlosťa Mataja. Takýto prídel mi bol proti srsti, ale neprotestoval som ani tentoraz."
Zakrútili ich do národných farieb a hlavný maršal nad nimi povedal: „Súdruhovia , bojovníci, smelí orli myšlienky, my tuná pred tvárou ľudu vám sľubujeme, že váš spoločný odkaz splníme.“ Bartolomej Boleráz po smrti protestuje :" Takéto dačo, takáto lož, lož bez hraníc, skvapalnená vo fráze preberie i mŕtveho. I mňa prebrala. Vstal som a s naliehavosťou kladiem vám živým otázku: Akýže je náš odkaz? Chceli sme my vôbec dačo odkazovať? A komu? A čo? Akýže náš odkaz chce splniť? Azda tú nejasnú odozvu cudzích myšlienok, ktoré sme opakovali?“
Vtedy spisovateľ, predtým učiteľ, Bartolomej Boleráz začína rozprávať o svojom živote pred smrťou. Hlavný maršal centrálnej ideovej organizácie si pozval ich členov na zjazdovú predporadu Boleráz najskôr nechcel ísť, ale išiel. Vo vrtuľníku sa viezol s inžinierom Matajom do Bratislavy. Cestou sa rozpráva s Matajom a on s ním súhlasí. Avšak jeho súhlas s Bolerázom je len súkromným súhlasom. Cez zasadania, keď rokujú o schválení kníh sa Bartolomejov súčasník Mataj mení na jeho nadriadeného, len čo nie sú na zasadaní, sú už z nich priatelia. Boleráz vystúpil proti navrhovanej veci. Nikto ho ale nepodporil. Proti nemu vystúpil Mataj. Bartolomej nemal úspech. Nenašiel sa nikto, kto by ho podporil.
Neskôr ide Bartolomej navštíviť svoju priateľku Dúbravu. Donesie jej “ kytičku fialiek ". Bartolomej si myslel, že „ kytička “ bude voňať, ale nevoňala : „ Nalieham: Pravda, pekne voňajú?“
Dúbrava odpovie: „Nevoňajú. Vy to neviete? Už pekných pár rokov nevoňajú.“
Bartolomejovi sa začína vyjasňovať, prečo má inú mienku.
„ Fakt je, že nevonia. Nuž ale celá naša ideová organizácia predpokladá, očakáva, verí, že vonia, že musí voňať. “
Aj keby bolo dielo, román zlý, bol by vlastne dobrý. Boleráz sa ale bojí protestovať. Bola ďalšia schôdza, ale Boleráz opäť iba súhlasil. Po skončení sa znechutene vybral za svojou kamarátkou Dúbravou. Mataj sa chcel s ním rozprávať, ale Boleráz nie. Došli až ku Bolerázovej kamarátke a Mataj s ním. Diskutovali medzi sebou a Dúbravy si nevšímali. Bola už na to zvyknutá. Mataj s Bolerázom majú u nej prespať, no Boleráz vyskočí z okna a Mataj za ním. Nikomu sa nič nestane. Boleráz sa vyšplhá na konštrukciu lešenia a vykrikuje svoje názory na celé námestie. O niečo neskôr prídu hasiči. Boleráz skočí z lešenia. Druhé ráno sa prebudí v blázinci. V ten deň je schôdza. Príde pre neho auto a odvezie ho na schôdzu. Uprostred schôdze príde generál a vyhlási Boleráza za hrdinu a Mataja za predstaviteľa zla. Vonku sa zhromaždila mládež, začala páliť figuríny a pokúšala sa dostať do vnútra budovy. Všetci účastníci sa presunuli na strechu, kde ich čakal vrtuľník. Mataj s Bolerázom chceli skočiť zo strechy, ale nemali odvahu. Bolo zlé počasie, búrka, víchrica. Pilot varoval, že by nemali vzlietnuť, ale leteli. Dej končí tým, ako aj začínal. Bartolomej Boleráz a Valizlosť Mataj zahynú pri havárii vrtulníka v silnej búrke.
V závere knihy sa nachádza ešte krátka satira – O vládcovi Figurovi.
