Emile Zola: Nana

Titulnou hrdinkou celého románu je krásna prostitútka Nana. Nana je dcérou Gervaisy Macquartové a klampiara Coupeaua. Skôr, než rodičia závislí na alkohole, ju vychovala ulica a staršie „skazené robotnice” z kvetinárstva, kde sa učila. Domov jej ponúkal len výprask a tak stále viac času trávila mimo neho. Začala si uvedomovať svoje telesné prednosti a taktiež ich začala využívať. ( V Zabijáku je jej venovaná celá jedenásta kapitola.) Svojím spôsobom mstí svet, z ktorého vzišla. A to prostredníctvom boháčov, ktorými opovrhuje za ich spoločenskú i mravnú schátralosť.

Začiatok celého románu sa odohráva v divadelnom prostredí, v deň, kedy má byť prvýkrát uvedená hra Plavá Venuša. Na predstavení sa zíde kopa bohatších pánov a dám. Všetci sú veľmi zvedaví na krásnu dievčinu, ktorá má stvárniť postavu Venuše. Nie je ňou nikto iný ako Nana. Keď netrpezlivé publikum Nanu prvýkrát uvidí, hneď si ju všetci páni zamilujú. Spojuje sa v nej krásna žena a nespútaná mladosť osemnásťročnej dievčiny.

Skôr Nana žila spoločne so svojou vernou slúžkou Zoé v jednom z väčších podkrovných bytov, kde ju ubytoval akýsi moskovský kupec. Zaplatil za ňu nájom na pol roka a už sa neukázal. Bol to jeden z prvých vážených pánov, ktorého mala. Potom sa opäť musela zmieriť s milovníkmi z nižších vrstiev, ktorí samozrejme nemohli byť tak štedrí ako jej predošlý milenec. Jej začiatky buly veľmi ťažké. Nebolo na nájom a domovník jej hrozil vyhadzovom. Dá sa povedať, že skôr prežívala a jedinou jej radosťou bol jej dvojročný syn Louiset, o ktorého sa starala jej teta, pani Leratová. Väčšinu peňazí, ktoré prostitúciou vyrobila, darovala svojmu dieťaťu.

A práve v tej dobe sa jej stala osudnou rola Venuše, kde si ju všetci prvý raz všimli a nenašiel sa jediný muž, ktorému by aspoň na chvíľu nezamotala hlavu.

Od tej chvíle chodilo za Nanou čím ďalej tým viac návštev. Boli to vážení páni, ktorí veľmi radi platili za jej spoločnosť. Každého očarila natoľko, že bol schopný dať i svoj posledný halier za to, že mohol byť na chvíľu po jej boku. Napriek tomu mala od svojich milencov čokoľvek, na čo si len spomenula, so všetkými zametala a opovrhovala za ich nemravnosť a chlipnosť.

Chvíľu sa nechala vydržovať zámožným bankárom Steinerom, bývalým milencom svojej sokyne Rose. Steiner bol k Nane veľmi štedrý, dokonca jej kúpil vilu Mignotte na vidieku, ale ona si toho vôbec nevážila. Nebol však zďaleka jej jediným milencom. Boli tu tiež herci z divadla, novinári, rôzni bohatí kupci, jednoducho všetci, ktorí boli ochotní vydržať jej nároky. Dokonca jej podľahol i sám princ.

Jediný muž, ktorý o ňu spočiatku nestál, a to ju veľmi rozčuľovalo, bol ženatý, veľmi veriaci gróf Muffat. Snažil sa jej veľmi dlho odolať, mal ju za zosobnenie diabla. Nakoniec ale, ako všetci, podľahol jej kúzlu. Stalo sa to jedného dňa, keď sa Nana rozhodla na pár týždňov odísť z divadla a odsťahovala sa do vily od Steinera. Bola z toho veľmi nadšená a vzala si so sebou i malého Louisetta. V ten istý čas sa vo vedľajšej vile zišla veľmi vplyvná spoločnosť. Grófka Hudonová so svojím synom Georgeom, po uši zamilovaným do Nany, množstvo vážených pánov a gróf Muffat so svojou rodinou. Ten, akonáhle sa dozvedel, že Nana je tak blízko, už nedokázal odolať a po prvý raz ju navštívil. Od tej doby za ňou prichádzal čím ďalej častejšie a bol ňou úplne posadnutý. Ona s ním však doslova zametala. Všetko muselo byť po jej, a keď nie, mal Muffat smolu. On bol láskou k nej tak zaslepený, že veril, že ho tiež miluje. V skutočnosti sa jej Muffat a ostatní boháči veľmi hnusili. Uvedomovala si, že za serióznou maskou sa schovávali muži veľmi nemravní a častokrát i hrubí, úplne rovnakí, akých poznala už v svojom detstve. Po nejakom čase sa zamilovala do chudého herca Fontana a rozhodla sa žiť po jeho boku.

Zozačiatku sa to javilo ako dobrý nápad a ich byt bol také hniezdočko lásky, ale to však nemalo dlhého trvania. Fontan na ňu po čase začal byť veľmi hrubý a dokonca ju mlátil. Ona mu to všetko tolerovala, pretože ho milovala, ale bolo to čím ďalej horšie. Zobral jej všetky peniaze a Nana bola nútená vyrábať si znovu ako prostitútka medzi tou najhoršou spodinou. Priviedla ju tam Satine, dievča, ktoré poznala, už keď vyrastala. Príležitostne si vyrábala ponúkaním svojho tela na uliciach aj tým najšpinavším mužom, dokonca jej nebola cudzia ani spoločnosť žien.

Keďže ulice obchádzala mravnostná polícia, neustále žila v strachu, že ju chytí a ona bude musieť ísť do väzenia. Musela si siahnuť až na samé dno, aby pochopila, že musí od Fontana odísť, inak skončí v kriminále alebo mŕtva. Vrátila sa späť do divadla a rozhodla sa odprosiť Muffata. Ten, akonáhle ju uvidel, ihneď na všetko zabudol a zasypával ju samým bohatstvom. Ako plynul čas, postupne zabúdala, čím všetkým prešla a doslova si žila ako kráľovná. Mala nádherný palác so služobníctvom, ktorý si mohla zariadiť podľa svojich predstáv, nemusela nič robiť a neustále rozhadzovala peniaze. Medzitým sa vrátil Georges a neustále za Nanou chodil. Bol ňou úplne posadnutý a trávil s ňou väčšinu času. Jeho matke sa to však nepáčilo, a preto za Nanou poslala jeho staršieho brata Philipa, ktorého si ale Nana rýchlo získala. Raz bol Georges svedkom scény, ako Nane jeho brat vyznáva lásku a to ho veľmi ranilo. Rozhodol sa teda, že ju požiada o ruku, ale ona sa mu len vysmiala. Georges sa vo svojom zúfalstve rozhodol spáchať samovraždu a Philip išiel do väzenia za spreneveru, pretože z neho Nana neustále ťahala peniaze. Síce ju to, čo sa stalo, najprv vydesilo, ale išlo jej len o vlastnú povesť.

Nana sa hrozne zmenila. Jednu chvíľu bola k Muffatovi veľmi milá a nežná, vzápätí sa stala veľmi hrubou a nešetrila nadávkami. Ani milencov nemala málo. Gróf sa ku všetkému choval, ako keby to nevidel a slepo veril v jej lásku. Spočiatku sa Nana snažila svojich milencov ukrývať, ale neskôr už jej to bolo jedno. Napriek tomu, že mala veľké bohatstvo, stále po niekom chcela peniaze. Zničila každého, kto jej prišiel pod ruku. Brala jedného muža po druhom a doslova ich vysávala. Prišli k nej ako veľkí boháči a odchádzali ako zadlžení chudáci. Činilo jej veľkú rozkoš ponižovať ostatných a mala veľký pocit zadosťučinenia, pretože toto všetko mala byť akási pomsta za to, aké prežila detstvo. Bol to prejav nenávisti, ktorá jej prešla do krvi dedičstvom po predkoch. Stala sa z nej veľká tyranka a jej túžba ponižovať bola čoraz väčšia. Na Muffata už nebrala vôbec ohľad a jednala s ním ako so zvieraťom. Ani v jej dome to nebolo o nič lepšie. Služobníctvo sa neustále striedalo a kradlo, za každým rohom sa schovával milenec a gróf Muffat bol zúfalý. Vrcholom všetkého bolo, keď Nanu nachytal so svojím dávnym priateľom, grófom Chuardom. Úplne sa zrútil a zaprisahal sa, že už Nanu nechce nikdy vidieť. Obrátil sa znovu na svoju vieru. K Nane teraz prichádzala jedna zlá správa za druhou. Dozvedela sa, že Georges sa druhýkrát pokúsil spáchať samovraždu, bohužiaľ sa mu to tentokrát podarilo. Jej slúžka Zoé jej dala definitívnu výpoveď.

Satine, ktorú mala rada, umiera v nemocnici. Rozhodla sa preto predať dom, nábytok i šaty a odcestovala niekam do cudziny. Dlho o nej potom nikto nepočul. Vrátila sa, keď jej dieťa umieralo na kiahne, sama ich od neho chytila. Správy o jej návrate do vlasti sa šírili rýchlosťou svetla, všetci, ktorých poznala, herečky, herci, milenci, sa zišli pred hotelom, kde sa ubytovala a spomínali na staré časy. Nana medzitým zomrela v hotelovej izbe, na nepoznanie zmenená kiahňami.