O autorovi – (1818 – 1848) - narodila sa v roku 1818 v severnom Anglicku v Haworte v rodine duchovného. Pochádzala zo šiestich súrodencov, z ktorých sa však iba štyria dožili dospelosti. Doplatili na bezhlavé konanie svojho otca, ktorý ich poslal študovať do ústavu pre deti duchovných, kde zažili hroznú biedu a odniesli si odtiaľ silne podlomené zdravie. Ich otec nechcel, aby sa stretávali s ostatnými „nevzdelanými, hlúpymi“ dedinčanmi ( sestry Brontëové boli hlboko intelektuálne založené). Možno práve preto sa ich mysle plnili depresívnymi myšlienkami. Žili v úzkom rodinnom kruhu obklopení stále tými istými tvárami a to bol hlavný dôvod, ktorý viedol k vzniku ich fiktívneho sveta fantázie. Tento svet bol zložito popretkávaný spleťou rôznych často krutých osudov ich fiktívnych postáv. Najtalentovanejšia a nesporne najgeniálnejšia z celej rodiny bola práve mladá Emily, o ktorej Charlotte napísala, že nikdy neprežila ozajstnú živelnú lásku a zomrela v 29 rokoch ako panna. Žila vo viktoriánskej dobe, ale nestelesňovala jej ideály a vôbec nevyjadrovala pocity svojich čias. Šla proti dobe, preto ju aj jej súčasníci nemohli pochopiť. V jej románe má jednoznačne veľkolepé postavenie láska a mohutný príval citov. Búrlivé výšiny sú jej jediným románom, ktorý je však považovaný za geniálne dielo.

„Emily mala smelosť, náruživosť, voľnosť sveta vo svojej duši.“ 
Maeterlinc

Téma
Príbeh, v ktorom sa osudy hrdinov menia v mihnutí čarovného prútika. Z vrúcnosti, oddanosti na sa tak stáva nenávisť, nevraživosť a pomsta. Cez rozpracovanosť psychiky postáv sa môžeme veľmi ľahko dostať k poznaniu citov, ktorých spojenie málokedy očakávame. Pred čitateľom sa taktiež odkrývajú realistické vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku.

Idea
Istým spôsobom v diele môžeme objaviť vzburu samotnej autorky proti konvenciám viktoriánskej doby. Ak sa však nad tým viac zamyslíme, uvedomíme si, že slečna Brontëová sa nám snaží predostrieť nielen jej protest, ale aj jej túžbu po cite, láske a vášni, ktorej sa jej v živote dostalo len veľmi málo. Možno práve preto je hlavným hrdinom príbehu človek (Heathcliff), ktorý sa natoľko dokáže odovzdať láske až sa v nej stráca a prestáva ďalej žiť normálny pokojným životom. Na svete pretrváva bez duše, a radosti, mysliac stále donekonečna na pomstu.

Dej
Na Búrlivé výšiny prichádza pán Lockwood, nový nájomník. Nedostáva sa mu milého prijatia, iba ak pod rúškom tajomstva mu ponúkne mladá Cathy opustenú izbu, aby tam mohol prespať, a tak prečkať hrozivú búrku. Avšak izba nesie zlé spomienky a Lockwood neúmyselne vpúšťa do domu ducha Catherine, ktorého prítomnosť už Heathcliff , vlastník Búrlivých výšin, cítil skôr. Nájomník prestrašene uteká .... Celý príbeh sa odohráva dávno pred touto scénou. Pán Earnshaw veľa cestuje, z jednej takejto cesty si domov prináša malého chlapca – Heathcliffa. Kým starý pán žije, má „cigán“ , ako ho všetci nazývajú ochranu. Avšak po jeho smrti sa správy v dome ujíma Hindley, syn pána Earnshawa, ktorý ho nenávidí, stále ho ponižuje, dáva mu robiť najťažšie práce. Heatcliff tvrdú prácu prijíma, ale to iba preto, aby mohol byť stále so svojou milovanou Catherine, Hindleyho sestrou. Nastokrát sa spolu mladí zaľúbenci prechádzajú, túlajú, rozprávajú. Zmena však nastane, keď Catherine musí načas ostať v Drozdove u Lintonovcov, kde sa spozná s Edgarom a jeho sestrou Isabellou. Odvtedy sa jej vzťah k Heathcliffovi mení. Stále ho ľúbi vášnivou láskou, ale uvedomuje si, že sobášom s ním veľmi nepostúpi na spoločenskom rebríčku. Nevýhody takejto svadby sa nečakane dozvie i samotný Heathcliff a odchádza. Catherine vie, že urobila chybu, ľutuje, ale je neskoro, preto prijíma ponuku a stáva sa pani Lintonovou. Po troch rokoch prichádza ku Catherine na návštevu neznámy pocestný. Na svoje Búrlivé výšiny, vyhral ich v kartách od Hindleyho, sa vracia Heathcliff, ktorý sa však veľmi zmenil. Nie je len bohatý, ale aj ukrutný, nenávistný a z jeho pohľadu srší okrem vernej lásky aj zloba. Z pomsty sa ožení s Isabellou Lintonovou, z ktorou má jediného syna Lintona. Isabella po čase zomiera. Za ten čas sa i Catherinin stav výrazne zhorší a ani Heathcliff nedokáže zastaviť jej smrť. Mladá žena na svete po sebe zanecháva iba malú Cathy. Heathcliff sa uzavrie do seba, smúti nad svojou jedinou láskou. Život mu snáď spríjemňuje iba sirota Hareton Earnshaw, Hindleyho syn, na ktorom má možnosť sa vypomstiť za svoj skazený život. Roky ubiehajú veľmi rýchlo a prichádza deň, kedy sa má Heathcliff stretnúť s mladou Cathy, tak veľmi podobnou svojej matke. Priláka ju na Búrlivé výšiny a pripúta ju k svojmu synovi Lintonovi manželským sľubom. Jej otec, Edgar Linton, zomiera a tak dostane povolenie odísť do Drozdova. Po jeho smrti sa opäť navracia k svojej teraz jedinej rodine žijúcej na Búrlivých výšinách, aj keď jej je to dosť nemilé. Tu s pomocou slúžky Nelly, ktorá bola veľkou oporou už jej matke, Catherine, sa teraz prebíja životom a získava nového priateľa, svoju skutočnú lásku, Haretona Earnshawa. Heathcliff si postupne uvedomuje, že jeho čas sa kráti, chápe, že urobil vo svojom živote veľké chyby, a preto keď prichádza duch Catherine, rád sa mu odovzdáva a končí putovanie po tomto svete. Cathy a Hareton sú konečne šťastní, síce žijú s dávnymi smutnými a trpkými spomienkami, vedia, že život im dáva druhú šancu, preto ju musia využiť.

Charakteristika postáv
Catherine Earnshaw – Linton – spočiatku mladé, nevýrazné dievča. Neskôr, keď sa spriatelila s Heathcliffom, i v nej sa rozhorel ten pravý vášnivý oheň, ktorý sa uhasil až v okamihu, keď poslednýkrát vydýchla. Bola jasne vidieť, že Heathcliffa milovala, a taktiež, že uvažovala realisticky – nemohla sa zaňho vydať, pretože by spoločensky padla na dno, ale zároveň, týmto rozhodnutím sklamala všetkých večných romantikov, ktorí veria vo veľkú silu lásky. Svoju chybu ľutovala, ale čas sa nedokázal vrátiť späť – z Heathcliffa ona a jej láska urobila ukrutného tyrana.

Heathcliff – jeho život je dostatočne zaujímavý a môžeme hodnotiť, že osud sa s ním nemaznal. Už to, že bol sirotou na nás silne citovo pôsobí. Prijatie v rodine Earnshawovcov síce nebolo najpríjemnejšie, ale predsa, mal strechu nad hlavou, mohol byť spokojný. Spočiatku hanblivý malý cigán, ale predsa len trocha zvedavý – nečakane objavil izbu, ktorá sa neskôr stala ich spoločnou, jeho a Catherine. Podľa mojej mienky bola preňho najradostnejšia udalosť, keď sa s ním Catherine začala priateliť. Prijala ho, poskytla mu spočiatku iba priateľskú, neskôr i mileneckú ruku, ktorú Heathcliff s radosťou prijal. Za každý okamih lásky, ktorý mu Catherine venovala sa on vrúcne odplácal ďalšími a ešte vrúcnejšími prejavmi. Pri nej bol sám sebou, pred okolitým svetom sa však uzatváral, chránil sa tak pred jeho nástrahami poučený z raňajšieho detstva. To, že ho Hindley degradoval na nízky spoločenský stupienok ho trocha šokovalo, ale určite to musel tušiť, už v tom okamihu, keď starý pán zomrel. Práve vtedy bol vydaný prvý impulz, ktorý mení jeho osobnosť. Je viac zatrpknutý, nevraživý, na tej „dobrej strane“ ho drží už iba jeho láska ku Catherine. Keď ju zranili v Drozdove psy, bolo vidieť jeho obavy, ale aj tak ju pri jej návrate srdečne neprivítal. Uvedomil si, že sa zmenila, pekne vyobliekaná, chichotom jemne koketujúca s Edgarom. Ohníku žiarlivosti nič nestálo v ceste. Určite si i sám uvedomoval, že ju nemôže poňať za manželku, ale v okamihu, keď to povedala Catherine pri tajnej spovedi Nelly, vedel, že vyslovené slová sú nenávratná pravda. Doplatil na svoju naivnú a romantickú povahu. Utiekol. A zatrpkol voči svojej jedinej láske. Stále ju miloval, ale vznikla medzi nimi priepasť, ktorá sa po jej svadbe ešte zväčšila. Vrátil sa. Bohatý, nový majiteľ Búrlivých výšin, s pohľadom vášnivým, ale i ukrutným, pomstychtivým, vypočítavým. Jeho postoj vyjadroval odmeranosť a nenávisť k celému svetu, že mu definitívne vzal Catherine. Strašne sa chcel pomstiť Edgarovi Lintonovi, preto kruto zneužil naivnú Isabellu. Jeho srdce, v ktorom len prednedávnom bola láska, vášeň a radosť, sa uzavrelo na tisíce zámkov, na celú večnosť. Plánovaná pomsta neplánovaným spôsobom sa mu stopercentne vydarila, a k tomu všetkému mal ešte syna. Ale ani z príchodu vlastného dieťaťa sa nemohol radovať, pretože nevedel, čo je to radosť. Radosť úplne pominula s posledným výdychom jeho sladkej Catherine.

 „ Teraz si mi ukázala, aká si bola krutá- krutá a neúprimná. Prečo si mnou opovrhovala? Prečo si zradila vlastné srdce, Cathy? Nenachádzam pre teba ani slová útechy. Zaslúžiš si toto. Sama si sa zabila. Áno, môžeš ma objímať a plakať, môžeš zo mňa vynútiť slzy, bozky, to ti donesie len smrť- prekliatie. Ani bieda, ani pád, ani smrť, ani nijaké trápenie, zoslané bohom alebo diablom, neboli by nás rozdelili. Ja som ti nezlomil srdce - ty si si ho zlomila, a zlomiac ho zlomila si moje. “ 
Citát z knihy – Heathcliff ku Catherine

Smútok z jej smrti nedával najavo, prečo? Prečo by mal tak urobiť? Radšej sa vyvŕšil na sirote, ktorej sa práve stal náhradným otcom, na Haretonovi Earnshawovi. Cesty osudu boli, sú a budú nevyspytateľné, a práve ony doviedli úbohé dieťa do tých najnevhodnejších rúk. Životy sa opakujú a Heathcliff to pochopil ako možnosť odreagovať sa, trocha uvoľniť napätie a pomstiť sa. Chlapca čakalo to, čo predtým musel absolvovať sám Heathcliff. Tvrdá práca, ponižovanie, čo nakoniec vytvorilo z mladíka jeho kópiu. Prešlo pár rokov, Heathcliff žil vo svojom svete, kde stále smútil za Catherine, až keď sa osudy nezopakovali, stretol jej dcéru, mladú Cathy. Taká dokonalá verná napodobenina matky ho zaujala natoľko, že sa rozhodol pokračovať vo svojej pomste. Bolo vidieť ako sa v ňom pravá nenávisť zakorenila a ani on sám ju nechcel vyhnať, pokiaľ svoje plány nezavŕši. Je taký nemilosrdný, že dievčinu odtrháva od rodiny, vydáva ju za svojho syna. Dokáže použiť i násilie voči bezradnej žene. Vie, že práve táto cesta je najlepšia pre absolútne vyvrcholenie pomsty, Cathynin otec Edgar umiera. Po jeho smrti prichádza vytriezvenie. Všetci, ktorých Heathcliff nenávidel a miloval sú mŕtvi – Hindley, Edgar, Isabella, Catherine. Začína sa preberať z nenávistného opojenia, všíma si dôkladne Búrlivé výšiny a tuší. Tuší, že niečo visí vo vzduchu a svoje srdce začína odomykať a otvárať voči vľúdnym citom. Občas zazrie priesvitnú bytosť, vôbec nie je paranoidný. Iba v nej jasne spoznáva Catherine, tú, s ktorou sa tak vrúcne v rakve rozlúčil, vášnivo a odovzdane a ktorú preklial na večné veky. Posledný rozhovor s Haretonom končí s odcudzovaním seba samého. Jeho odchod z tohto sveta iba urýchľuje návšteva nového nájomníka. Púšťa sa sám, prv chce so sebou vziať Cathy, avšak starý Heathcliff v ňom v tom okamihu hynie a nový dievčinu necháva na pokoji. Vie, že je to jeho koniec, ale napriek tomu je náramne šťastný. Odmietajúc útechu náboženstva, zbavený strachu, vo svojej neochvejnej viere v možnosť čistej lásky a porozumenia odchádza za ňou.

Rozbor
V diele objavujeme prvky romantizmu aj realizmu.
Romantické prvky – city, ktorými autorka obdarila všetky charakterové postavy ( Heathcliff – ľúbi, nenávidí, v každej situácií ho prezentujú city..), vyobrazenie lásky (láska s prekážkami), ktorá je taká silná, že dokáže prekonať aj smrť, vášeň, prelínanie skutočného a záhrobného života, prekročenie hranice života a smrti, samotný hlavný hrdina – človek z periféria spoločnosti.
Realistické prvky – skutočne na čitateľa ( divák ) pôsobia najmä pomery v rodine Earnshawovcov a správanie sa k Heathcliffovi, jeho ponižovanie, a stým spojené útrapy, bieda....

Záver
Síce sa mi do rúk nedostala knižná podoba diela, ale i filmové spracovanie mi poskytlo príjemný estetický zážitok. Jednoznačne dominantnou postavou je Heathcliff. V dielach väčšinou rozdeľujeme postavy na kladné a záporné, ale tu takéto rozdelenie nie je možné. On je spočiatku úbohé chlapča, milé, ale vášnivá láska z neho dokáže vytvoriť netvora. Práve pre túto autorkinu schopnosť vykresliť Heathcliffa bez akejkoľvek zásterky sa dielo radí ku genialitám literatúry. Chápem kritikov, prečo tak učinili. I na mňa samú výrazne zapôsobil strhujúci príbeh, aj keď miestami som mala pocit, že sa v tých postavách úplne strácam. Čo viac dodať? Odporúčam pozrieť si filmovú podobu Búrlivých výšin, až potom pochopíte, že nie ľudia naokolo sú tí, ktorí nás ničia, ale my sami sme strojcami vlastného šťastia či skazy.

„Jeho moc je absolútna, titanská? Od prvej do poslednej strany je hrozný a pravdivý.. A ukrutný k čitateľovi.“ 
Dobell