O autorovi...
Victor Hugo -(1802-1885)-zakladateľ, teoretik a praktik francúzskeho romantizmu. Narodil sa ako syn generála Napoleonovej armády. Zaujímal sa nielen o literatúru (básnik, prozaik a dramatik) , ale i o politiku. Patril medzi najnekompromisnejších odporcov Napoleona III., za čo neskôr musel odísť do Veľkej Británie a Belgicka ako do exilu, kde prežil 18 rokov. Prvé úspechy získal v mladosti za básne uverejňované v populárnych časopisoch. Neskôr začal tvoriť básnické zbierky, napr. Kontemplácie, cyklus epických básní Legenda vekov, Ódy a balady. Svoje uplatnenie našiel aj v dráme ( Hernani, Ruy Blas ), či próze ( Bedári, Chrám Matky božej v Paríži, Robotníci mora, ... ). Úplne typické pre romány Victora Huga je siahodlhý opis plný znakov romantizmu, citovosť, filozofické úvahy.

Autora k napísaniu diela Chrám Matky božej v Paríži podnietil tajomný nápis v tmavom zákutí jednej veže Chrámu Matky božej. Rukou na stene bolo vyryté slovo OSUD.

Téma
Romantický príbeh lásky zohaveného Quasimoda a krásnej mladej cigánky Esmeraldy, ktorý sa odohráva v Paríži 15.storočia, plného rôznych spoločenských predsudkov.

Idea
Krása človeka nespočíva len v jeho fyzických prednostiach, naopak, mnohokrát je človek škaredší vo svojom vnútri oveľa lepší a krajší, jediný so skutočným srdcom, ktoré vie ľúbiť čistou láskou. Láskou nádhernou, ktorá však môže doviesť až  k nenávisti či samovražde.

Charakteristika postáv
Quasimodo: je veľmi zaujímavá osobnosť, typický hlavný hrdina romantického diela - človek z periféria spoločnosti, človek ohavný ( „ ... štvorhranný nos, tie podkové ústa, to maličké ľavé oko, prekryté chlpatou ryšavou obrvou, zatiaľ čo sa pravé oko celkom strácalo pod obrovskou bradavicou; tie neusporiadané zuby, miestami vylámané ako cimburie na pevnosti; tú odutú hľuzovú peru, cez ktorú prevísal jeden zub ako sloní kel; tú rázsochatú bradu a predovšetkým ten výraz, čo zo všetkého vyžaroval; tú zmes zlomyseľnosti, údivu a smútku." ), silný, hluchý, no zároveň plachý, citlivý.  S veľkou oddanosťou slúži arcidiakonovi Frollovi, miluje Esmeraldu a je ochotný vystačiť si aj s neopätovanou láskou.

Esmeralda: krásne šestnásťročné dievča pokladané za cigánku. Po narodení bola odcudzená cigánmi svojej matke a jediné, čo jej po nej ostalo bola maličká topánočka v zelenom vrecúšku a medailón, ktorý nosila na krku. Bola plná temperamentu a nežnosti, neprestajne živá a veselá s úsmevom na tvári ( „ ... nemohol určiť, či je táto dievčina ľudskou bytosťou, vílou alebo anjelom." ; ,,...ako tak tancovala pri brnčivom bzukote baskického bubienka, ktorý svojimi oblými, cudnými rukami dvíhala nad hlavu, útla, krehká a živá ako osa v priliehavom zlatom živôtiku, v pestrých vzdušných šatách s hlbokými plecami a s jemnými nohami, ktoré jej chvíľami vykukovali spod sukienky, s čiernymi vlasmi a s ohnivými očami, vyzerala ako nadprirodzená bytosť." ).

Claude Frollo: arcidiakon, vzdelaný, ktorý celý svoj život trávi v malých komorách chrámu. Miluje Esmeraldu a kvôli tejto láske je schopný i vraždiť. Podľa autora románu je Frollo „ psychologicky jemne vykresleným fantómom nevľúdnosti, nespokojnosti a priepastnej rozpoltenosti, nezastávajúcej sa ani pred zločinom."

Phoebus: kapitán nočnej hliadky, vždy vyparádený vo svojej uniforme, za ktorým sa každé dievča obzrelo, známy sukničkár, do ktorého sa zamilovala i Esmeralda.

Pierre Gringoiere: chudobný básnik a dramatik. Po nevydarenom mystériu prišiel o všetky peniaze. Chceli ho zabiť cigáni, ale Esmeralda ho zachránila tým, že sa zaňho vydala. Svoju záchrankyňu mal úprimne rád ( „ Namojveru, to je víla ohňa, to je nymfa, to je bohyňa, to je bakchantka z hory Menelajskej!" ) , ale ona ostávala k jeho citom stále chladná, nikdy ho nemilovala.

Gudula: nenávidela všetkých cigánov. Osobitnú nenávisť cítila k Esmeralde, ktorá bola v rovnakom veku ako jej stratená dcérka. ( „Buď prekliata, dcéra egyptská! Prekliata, prekliata!" ).

Dej
Je 6.1.1482, sviatok Troch kráľov a slávnosť bláznov. V Súdnom paláci sa tlačia stovky ľudí a čakajú na mystérium. Sľubuje kultúrny zážitok, ale obecenstvo Gringoiereho hra nezaujme. Oveľa príťažlivejšou činnosťou je voľba pápeža bláznov, ktorým sa po rýchlom verdikte stáva Quasimodo, zvonár z chrámu Matky božej. „ Keď sa objaví, vidíte hrbáča. Keď kráča, má nohy ako jatagán. Keď sa na vás pozrie, dívate sa na jednookého. Keď sa mu prihovoríte je hluchý," v dave odznieva. Utrápený Pierre Gringoire bez akýchkoľvek finančných prostriedkov odchádza zo sály, túla sa nočným Parížom, až natrafí na Esmeraldu, mladú cigánku, ktorá si zarába tancovaním a predvádzaním svojej kozičky na námestí de Gréve. Mimovoľne ju začína prenasledovať. Nečakane ju prepadnú, no on nemôže nič urobiť, keďže zachraňovať mladé dievča prichádza kapitán lukostrelcov kráľovskej stráže, Phoebus. Chudobnému básnikovi nezostáva nič iné ako sa ďalej pustiť nočnými uličkami. Takýmto spôsobom sa dostáva až na Dvor divov, územie žobrákov a Krivého Šabliara - Cundrošíka. Hrozí mu stretnutie so šibenicou, ale objavuje sa záchrana v podobe Esmeraldy, ktorá si ho berie za manžela. Quasimoda, ktorý spáchal už spomínaný večerný útok na cigánku odsúdia na pranier. O hlade a smäde tam musí znášať nadávky, obvinenia ( „ Tak čo synak, ešte nám budeš porábať z veží Matky božej?") a kopance od ľudí. Iba nežná Gringoiereho manželka sa nad ním zľutuje a dáva mu vodu. Práve tento okamih je pre ryšavého zvonára osudným, dostáva sa do osídel lásky.

Uplynulo niekoľko týždňov, ale kapitán Phoebus na Esmeraldu nezabudol. Dohadne si s ňou stretnutie, na ktoré však nevedomky, v opitom stave pozýva i arcidiakona Frolla. Ten sa ukrýva v kúte, zatiaľ čo Esmeralda s kapitánom sa vyznávajú so svojich citov: „Či ťa milujem, anjel môj! Moje telo, moja krv, moja duša, všetko je tvoje, všetko je pre teba. Mám ťa rád a nikdy som nemiloval nikoho, iba teba," spovedá sa Phoebus s toľkokrát opakovanou vetou. Naopak ona cíti skutočne: „Ó! V takejto chvíli by mal človek umrieť!" Ich šťastie však netrvá dlho. Žiarlivý Claude Frollo nevydrží túto romantickú scénu a vychádza zo svojho úkrytu s dýkou vpred, mieriacou rovno na mladíka, ktorý v okamihu padá s hruďou zakrvavenou.  Mladá cigánka je z tohto náhleho útoku taká rozčarovaná až sama omdlieva a stráca vedomie. Objavujú ju až vojaci, ktorí ju okamžite odsudzujú za vraždu. Mučia ju takými možnými spôsobmi, že by sa aj najtvrdší chlap priznal k činu, ktorý nespáchal. Urobí tak i ona. Jej milovaný však nie je mŕtvy. Phoebus stále žije, no s Esmeraldou už nechce mať nič spoločné. Vo väzení, kde čaká na smrť ju navštívi arcidiakon. Vyznáva sa jej z lásky, ponúka slobodu, ale ona odmieta: „ Choď, ty obluda! Choď, ty vrah!" Radšej zomrie. Je tomu skoro skutočne tak. Ale Quasimodo vystihuje správnu chvíľu a unáša ju do chrámu, do verejného azylu, kde sa z nich dvoch stávajú dobrí kamaráti.  Zvonár ju ochraňuje, dokonca nevediac útočí na svojho mecenáša, Frolla, počas jeho útoku na cigánku. O zajatej Esmeralde sa dozvedá i jej manžel, ktorý je natoľko iniciatívny, až privádza do chrámu Matky božej tulákov z celého Dvora divov, aby jeho mladej manželke pomohli. Quasimodo si však myslí, že jeho chránenkyňu chcú zabiť tak ju obetavo bráni. Cez jeho odpor nakoniec prechádza iba Frollo a Gringoiere. Arcidiakon ešte raz predostiera svoju ponuku, no tá je i teraz odignorovaná. Esmeralda sa tak dostáva do rúk Guduly, ktorá ju má strážiť, aby sa jej náhodou niečo nestalo. Vďaka maličkej topánočke, ktorá jej jediná ostala ako spomienka po matke, ju Gudula spoznáva a prijíma za svoju stratenú dcéru. Chce ju síce ochrániť, avšak Esmeralde sa pomôcť nedá. Uteká odtiaľ preč a nešťastnou náhodou sa dostáva do rúk vojakom. Jej osud je spečatený. Kat ju už drží vo svojich rukách, no Gudula sa nechce svojej znovu nájdenej dcérky vzdať, tak i ona pri páde z rebríka zomiera. Quasimodo chce svoju milovanú zachrániť, ale je neskoro, krásna cigánka je mŕtva. Claude Frollo sa teší, čo sa mu však nevypláca, keď ho za všetky jeho zlé skutky Quasimodo zhodí z veže chrámu Matky božej a sám sa stráca. Phoeba aj napriek jeho predošlým skúsenostiam čaká pekný osud, žení sa a Gringoiere konečne žne úspechy v svete literárnej tragédie.

„ Asi o dva roky našli dve kostry, z ktorých jedna čudne objímala druhú. Jedna z nich bola kostra ženy. Druhá kostra, ktorá prvú pevne objímala bola kostra muža. Všimli si, že mal pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatky a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomené väzy a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorého kostra to bola, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach."

Kompozícia
Celé dielo je pomerne rozsiahle, preto je rozdelené do dvoch častí. Tie sú tvorené z jedenástich kníh (1. diel - 6 kníh, 2. diel - 5 kníh ).  V jednotlivých knihách môžeme nájsť ešte menšie časti - kapitoly. Samotné kapitoly sa venuje prevažne jednému významnému dejovému prvku.

Sujet
Úvod - Autor čitateľa privádza rovno do Paríža 15. storočia. Ten je veľký a podobne ako ľudia v iných mestách i Parížania sa chcú zabaviť, preto volia pápeža bláznov.
Zápletka - Začína sa od momentu, čo sa Quasimodo s arcidiakonom pokúša uniesť Esmeraldu.
Zauzľovanie - Postupne sa začína zdanlivo jednoduchý príbeh lásky, žiarlivosti a nenávisti viac a viac zauzľovať. Gringoiere si berie za manželku Esmeraldu, tá mu však lásku neopätuje, miluje Phoeba...
Vyvrcholenie - Esmeralda je neprávom obvinená a priamo zo šibenice ju unáša Quasimodo, Frollo ju chce zabiť...
Záver -  Možno by sme chceli, aby bol šťastný, plný lásky a pohody, no v tomto diele tomu tak nie je. Quasimodo a Esmeralda zomierajú, ich telá sú spoločne ukryté pred celým svetom.

Záver
Celý príbeh, príbeh lásky je takým typickým dielom romantizmu, ktoré je preplnené opismi a citmi v každej sfére života hlavných hrdinov. Pre dnešného čitateľa takáto kniha nemusí byť veľmi príťažlivá, avšak ak sa na úmorných 600 strán odhodlá, objaví za nimi pravdy, ktoré boli, sú a budú pravdami do konca tohto života.

„Priateľstvo to je ako byť si bratom a sestrou, dve duše, ktoré sa dotýkajú, ale nesplynú, dva prsty jednej ruky"