O autorovi -(1799 - 1850) narodil sa v Tours v rodine štátneho úradníka sedliackeho pôvodu. Po absolvovaní kolégia odchádza do Paríža. Tu študuje právo, avšak onedlho štúdium ukončí, pretože sa naplno začína venovať literárnej umeleckej tvorbe. Ako mladý spisovateľ vo veľkom meste stáva sa i on obeťou mnohých podvodníkov. Píše pod rôznymi menami, často krát na objednávku romány a poviedky, čo mu však nevynáša veľmi veľa. Aspoň aký - taký úspech žne s románom Šuani. Dostáva sa do víru parížskej spoločnosti,  žije typickým slobodomyseľným bohémskym životom, všetky peniaze, ktoré utŕži za svoju tvorbu míňa na drahý a poväčšine nevkusný nábytok. Neprestáva naďalej literárne tvoriť, no napriek tomu sa mu výraznejšieho obdivu a ocenenia dostáva až po jeho smrti. Dlho a zaujímavo si píše z neznámou poľskou šľachtičnou pani de Hanska. Práve ona sa tesne pred Balzacovou smrťou stáva jeho manželkou, na ktorú tak dlho čakal. Na základe tejto ženby konečne získal šľachtický titul. Pre večné množstvo dlhov a prácu, ktoré mu značne podlomili zdravie, predčasne  22. augusta 1850 zomiera.

Dokopy vytvára až 90 románov - Cyklus Ľudská komédia, ktorý môžeme rozdeliť na tri časti - Filozofické štúdie (Šagrénova koža ...), Analytické štúdie (Fyziológia manželstva ...) a Štúdie mravov (Gobseck, Otec Goriot ...). 

„Táto dráma nie je výmysel, ani román. All is true - je taká pravdivá, že prvky v nej môže každý vybadať u seba samého, možno vo vlastnom srdci."

Honoré de Balzac - Otec Goriot

Téma

Život francúzskych meštianskych vrstiev, ich bieda, radosti a starosti. Typické ľudské trápenia, ktoré nás zamestnávajú ešte aj v súčasnosti. Príbeh prehnane obetavej otcovskej lásky, ktorá bola z druhej strany prijímaná, ale neopätovaná a nedokázaná skutkami aspoň spolovice takými dobrosrdečnými, ako bola ona sama.

Idea

Autor čitateľovi poskytuje svoj pohľad na spoločnosť 19. storočia vo Francúzsku, hlavne na moc peňazí, ktorá v tom období mala úplnú nadvládu, stála nad všetkým. Keďže nedostatok peňazí mohol autor pocítiť sám na sebe, nemal problém sčasti svoje životné peripetie ponúknuť jednej z najvýznamnejších charakterových postáv - Eugénovi de Rastignac, mladému študentovi, ktorý pochopí, že do vysokej spoločnosti mu určite nepomôže česť a pravda, iba ak lož, pretvárka a hmotné zabezpečenie. 

Charakteristika postáv

Otec Goriot - vlastným menom Jean - Joachim Goriot bol stálym obyvateľom penziónu pani Vauquerovej, kde sa nasťahoval potom, čo ho jeho dve dcéry presvedčili, že je čas ísť na dôchodok. Pôvodne bol pred revolúciou obyčajný cestovinársky robotník, ktorý však počas nej využil okamžite svoju životnú šancu . Malo mu to zabezpečiť financie až do konca života, avšak nestalo sa tak. Doplatil na svoju prílišnú lásku k dvom dcéram, ktorým chcel vždy len dobre (dobre ich vydal, platil za nich dlhy u úžerníka, čo si zapýtali to mali ....).Pôvodne jeho cit k nim bol v medziach, ale po smrti svojej milovanej manželky sa láska sklamaná smrťou preniesla na dcéry. „Ozaj, milý pán môj, čože som ja? Biedna mŕtvola, ktorej duša je všade tam, kde sú moje dcéry." Obetavosť akú im prejavuje miestami dosahuje až posadnutosť.

Spočiatku počas svojho aktívneho podnikavého života, je dobrácky, živý, vždy veselý, no postupne sa z neho stáva otupený, ťarbavý a večne zamyslený človek. V penzióne nepriamo odmietaný, často bol stredobodom všeobecného výsmechu, aj svojím stálym postupom na vyššie a vyššie poschodie, čím sa úroveň bývania znižovala a znižovala. S radosťou prijíma Rastignaca ako milenca svojej dcéry, pretože cez neho sa môže dostať k informáciám o nej. Kedysi mala oňho záujem aj samotná majiteľka penziónu, pani Vauquerová. Jej túžba však pominula potom, čo jej verná priateľka vyhovorila slušného pána z hlavy a v okamihu, keď si celý dom vymyslel, že vydržiava mladé milenky (jeho dcéry).

Eugéne de Rastignac -  „Eugéne de Rastignac mal črty pravého Juhofrancúza, jeho bielu pleť, čierne vlasy, belasé oči. Jeho správanie, spôsoby, zvyčajné držanie tela prezrádzali synčeka zo šľachtickej rodiny, v ktorej už prvá výchova sa zakladala na tradícií dobrého vkusu. I keď si šetril šaty a v robotné dni dodieral vlaňajšie obleky, predsa si kedy-tedy mohol vyjsť oblečený ako elegantný mladík." Spočiatku je len skromným študentom presvedčeným, že svetu vládne spravodlivosť.  V priebehu deja sa však mení,  v okamihu je z neho mladík bažiaci po spoločenskom postupe. V plnení svojich predsavzatí je veľmi dôsledný. S odvážnymi heslami skáče priamo do vysokej parížskej spoločnosti, vždy odhodlaný a schopný urobiť čokoľvek. „Ak si chceme niečo vydobyť v nebi, treba ísť rovno k pánu bohu!" Nevinnosť, s ktorou prvý krát prechádzal ulicami Paríža po čase zaniká a tvár nadobúda rázne ošľahané, skutočnosť skrývajúce črty. Jediné, čo ho výrazne odlišuje od ostatných vydržiavaných milencov (ľúbi Delphinu de Nucingen) francúzskych žien je ľudskosť, schopnosť prejaviť súcit, ktorá sa za mlada v ňom vypestovaná ešte stále uchovala.

Grófka Anastasia de Restaud -je staršou dcérou otca Goriota. Ako manželka pána de Restaud sa okamžite začlenila do vysokej spoločnosti a ako mladá a krásna žena sa zase zapáčila mnohým mladým mužom, dokonca sa jeden z nich stáva jej milencom. K otcovi sa správa milo, ale to iba preto, že od neho stále niečo chce (peniaze). V skutočnosti sa zaň ho hanbí, dokonca nepríde ani na pohreb. So svojimi nádhernými aristokratickými črtami zapôsobila i na Rastignaca, ktorého však vo chvíli, keď sa nešťastne prezradí, zatráca na večné veky (Rastignac spomenie jej otca, Goriota). Nenávidí svoju sestru, čo sa ešte viac upevní, keď jej Delphine vezme Eugéna, ktorého aj tak sama pred tým odvrhla.

Barónka Delphine de Nuncigen -je mladšou dcérou a už od detstva túži po veľkých peniazoch, práve preto sa vydáva za bankára. Svojho otca ma trocha radšej ako Anastasia, ale aj tak ho len využíva. Strmhlav sa rúti do vzťahu s Eugénom. Nenávidí svojho manžela, ktorý sa jej dokonca vyhráža, že jej nevráti majetok.