Ničím si nemôžeme byť istí, slepo v to veriť. Oidipova slepá viera v seba samého a svoje dobré úmysly ho nakoniec priviedla k hroznému pádu. Slepota a videnie
V hre sa stretávame zo zvláštnou prešmyčkou videnia a slepoty. Spočiatku vidí skutočný stav len slepý Teiresias. Nie však očami, ale prostriedkami veštca, prostredníctvom Apolónových vnuknutí a zjavení. Oidipus je na rozdiel od Teiresia obdarený fyzickým zrakom, ale videnie jeho mysle je spočiatku slepé. Nevidí, nechce vidieť, všetky okolnosti, všetky časti skladačky jeho života, ktoré do seba zapadajú a odhaľujú jeho utrpenie. Keď nakoniec všetko pochopí, zbaví sa zraku. Duševnú slepotu vystrieda slepota zraku. Oidipus tak chce potrestať sám seba za to, čo všetko spôsobil. Je to pokus o krvavú očistu svojich hriechov. Aj za týmto činom stojí Apolón, ktorý chce naplniť svoj úmysel s Oidipom, má sa stať tým, čomu neveril. Jeho púť končí na Kolóne ako púť proroka, vyvoleného Apolónom. Oidipova agresivita, spor medzi ním a Kreontom
Oidipova neistota, prameniaca z toho, že nevedel nič o svojom pravom pôvode a tušil svoj hrozný koniec, vyústila do jeho agresivity. Najprv od zlosti, aj keď v sebaobrane, zabije Kráľa Láia. Ďalším prejavom jeho agresivity a nedôvery je jeho vystupovanie v rozhovore s Teiresiaom. Veľmi rýchlo ho rozzúria Teiresiaove slová o tom, že vrahom je on. Uráža veštca a neskôr v hneve obviní svojho švagra Kreonta zo zrady. Ich spor takmer vyústi do Kreontovho potrestania, nebyť zásahu Jokasty. V závere Oidipovi odpúšťa všetky krivdy, ako jediný mu poskytuje pomoc.

Vzťah spoločnosti k Oidipovi
Oidipus bol spočiatku pre Tébsky ľud hrdinom, ktorý vyslobodil mesto z pazúrov Sfinx. Uznávali ho ako svojho panovníka, mali k nemu náležitú úctu. Keď však vyjde najavo, kto Oidipus v skutočnosti je, ľudia sa od neho odvrátia, zabudnú na všetko dobré, čo pre nich vykonal. Stáva sa z neho vydedenec spoločnosti o ktorého takmer nik nestojí. Je to ukážka typického ľudského správania. Pokiaľ má niekto viac ako my, závisť nám káže obdivovať ho, keď však jeho hviezda zrazu zhasne, niet dôvodu o nešťastníka čo i len zakopnúť

Jokastina samovražda
Potom, ako sa všetky udalosti vyjasnia, Jokasta spácha samovraždu. Chce sa tým zbaviť utrpenia, ktoré jej pravda priniesla. Ale dôvodom pre jej smrť akoby bola skôr Apolónova vôľa potrestať ju za to, že sa mu rúhala a vysmievala veštbám. Neverila a tak sa pohral aj s jej osudom a postaral sa o jej sebazničenie.