Sofokles Vládca Oidipus

1. Dej
V Tébach sa usadila Sfinx, príšera z levím telom a ľudskou hlavou. Každého, kto sa pri nej zastaví, sa spýta otázku. Kto nevie odpoveď, zahynie. Niet človeka, ktorý by vedel odpoveď. Ľudia sú bezmocní a zúfalí, čakajú na hrdinu, ktorý ich zachráni. Spása prichádza v podobe Oidipa, neznámeho putujúceho, ktorý hádanku rozlúšti a vyslobodí Téby z moci Sfinx. Oidipus sa z vďaky stáva kráľom Téb.
Roky potom sú pre Téby plné šťastia a radosti. Až do chvíle, keď mesto začne sužovať mor, boží trest za neznámy hriech. Bezmocní a vyčerpaní občania prichádzajú za svojím vládcom s prosbou o radu. Oidipus vysiela svojho švagra Kreonta do delfskej veštiarne, aby sa dozvedel, prečo bohovia tak trestajú mesto, ktoré ešte nedávno zhŕňali svojou priazňou. Správy, ktoré prichádzajú z Delf vravia, že v meste sa nachádza vrah kráľa Láia a jedinou možnosťou, ako vrátiť do mesta pokoj a šťastie, je potrestať ho. Oidipus pred zhromaždením obyvateľstva zaprisaháva všetkých, aby všetko čo vedia povedali. Vyriekne zároveň ortieľ nad vrahom. Nebude popravený, len vyhnaný z mesta, ktorému spôsobil príkoria. Nik sa však naňho nesmie pozrieť, nesmie s ním prehovoriť. Oidipus sa snaží vypátrať vraha a tým zbaviť mesto nešťastia. Kráľa Láia s jeho družinou zavraždili vraj nejakí zbojníci na ceste do Delf. Prežil len jeden člen jeho sprievodu a ten celú udalosť vyrozprával. Pred kráľa je, na radu Kreonta, predvolaný slepý veštec Teiresias. Ten nechce vysvetliť Pýtiinu veštbu, pretože pozná dôsledky. Oidipus však tvrdohlavo trvá na svojom. Dozvie sa, že vrahom je práve on. Je si priveľmi istý svojou bezúhonnosťou a neprikladá veštcovým slovám veľkú vážnosť. V hneve obviňuje Kreonta, že on prinútil Teiresiasa vyriecť proroctvo proti nemu, lebo sa ho chce zbaviť a zmocniť sa Tébskeho trónu. Hádku medzi nimi preruší Jokasta, Oidipova žena a Kreontova sestra. Presvedčí Oidipa aby Kreontovi naďalej dôveroval a aby neveril veštbám. Veď každý si je strojcom svojho šťastia a osud nie je dopredu istý pre nikoho. Zároveň mu rozpovie okolnosti Láiovej vraždy. Oidipus spoznáva miesto a udalosti, ktoré viedli k smrti jeho predchodcu. Aby nadobudol istotu, necháva si zavolať jediného preživšieho člena Láiovej výpravy. Medzitým vyjaví čo skrýval. Je synom Korintského kráľa Polyba a jeho ženy Meropé. Na jednej hostine o ňom nejaký ožran povedal, že nie je pravým synom, ale nájdeným. Aby zistil pravdu o svojom pôvode, vydal sa do Delf.

Tam mu však Apolón prostredníctvom Pýtie povedal, že sa stane vrahom vlastného otca a mužom vlastnej matky. Aby sa vyhol naplneniu veštby, rozhodol sa putovať po svete a nikdy sa nevrátiť do Korintu. Pri svojich potulkách svetom prišiel aj na miesto, kde mal byť zavraždený Láios. Stretol tam starca so sprievodom, podľa Jokastinho opisu - Láia. Starec naňho zaútočil a tak jeho i jeho spoločníkov v sebaobrane zabil. Všetko začína dávať zmysel, kamienky mozaiky Oidipovho osudu postupne do seba zapadajú. Do Téb medzitým prichádza posol z Korintu nesúci správu, že kráľ Polybos umrel. Umrel prirodzenou smrťou a tak si Oidipus myslí, že veštba ostane nenaplnenou. Polybov sluha ale prezradí, že v žilách Tébskeho kráľa nekoluje Polybova krv. Sluha ho dostal od otroka kráľa Láia. Od toho, čo ako jediný prežil útok vraha na svojho pána. Keď otrok dorazí na kráľovský dvor, prezradí všetko o dieťati, ktorého sa chcel kráľ Láios zbaviť. Aj jemu bohovia predurčili osud. Mal ho zabiť vlastný syn a potom sa stať manželom jeho ženy, svojej matky. Láios preto nechal dieťaťu zviazať nohy a pohodiť divej zveri. Otrokovi sa však dieťaťa uľútostilo a keď stretol Polybovho sluhu, radšej ho dal jemu, ako by mal mať na svedomí život nemluvňaťa. Polybov sluha dal dieťa svojmu bezdetnému kráľovi. Teraz je už niet pochýb, že veštba sa naplnila. Keď Jokasta pochopila, že zdieľala lôžko so svojím vlastným synom, zamkla sa vo svojej izbe. Keď do nej Oidipus vstúpil, našiel svoju manželku i matku obesenú. Nemôže zniesť žiaľ zo svojho údelu a tak si radšej vypichne oči, aby nevidel, čo zapríčinil. Nešťastie, v ktorom sa ocitol. Keďže chce dodržať rozsudok, ktorý vyriekol sám nad sebou, žiada Kreonta aby ho vyhnal z Téb, ten však odmieta. Oidipus zostáva bez svojich dcér väzňom vo vlastnom dome.





2. Charakteristika postáv
· Oidipus - Tébsky kráľ. Ako dieťa ho Tébsky kráľ Láios nechal, so zranenými nohami, pohodiť divej zveri zo strachu pred naplnením veštby o tom, že sa mu syn má stať vrahom. Otrok, ktorý ho mal ponechať v horách, ho však radšej dá sluhovi Korintského kráľa Polyba, ktorý ho daruje svojmu panovníkovi. Oidipus vyrastá v presvedčení, že jeho pravými rodičmi sú Polybos a Meropé. Na jednej hostine mu však opitý korintský mladík vyhodí na oči, že nie je pravým synom svojich domnelých rodičov. V Oidipovi to vzbudí neistotu. Vydá sa na cestu do Delf, aby zistil pravdu o svojom pôvode. Tam sa ale nedozvie zhola nič, navyše mu Pýtia prezradí, že sa má stať vrahom svojho otca a mužom svojej matky.

Odvtedy je Oidipovo sebavedomie uzavreté v klietke pochybností o svojom pôvode a hroznom osude. Táto neistota sa stala aj podnetom pre Oidipovu potlačovanú agresivitu. Na rázcestí preto, odhodlaný nenechať sa viac ponížiť, zabije nevedomky vlastného otca. Keď narazí na Sfinx, nestrhne sa krvavý súboj, Oidipus dokáže svoj um a uhádne hádanku. Tým vyslobodí Téby. Apolón ho vlákal do ďalšej splnenej časti proroctva. Ako víťaz sa stáva kráľom, a ako kráľ manželom Láiovej ženy. Vlastnej matky. Na Tébskom tróne nadobudne presvedčenie, že len jeho skutky sú tými správnymi, že bez neho by Téby padli, je ich jediným spasiteľom, že je predurčený byť šťastným. Dôkaz môžeme nájsť v rozhovore Oidipa s Teiresiaom

"TEIRESIAS
Veď práve v sláve, v tej je tvoje nešťastie
OIDIPUS
A keby aj - mne Téby vďačia za život!"
Je to zároveň stopa po Oidipovej neistote. Snaží sa umlčať čokoľvek, čo by ho mohlo opäť potupiť, čo by ho mohlo zraziť z piedestálu slávy, na ktorý sa dostal.
Po vyjasnení všetkých okolností a samovražde svojej manželky-matky, nie je schopný ďalej znášať svoje nešťastie a oslepí sa. Chcel tak krvavo očistiť svoj život, ale zároveň sa tým vzdal videnia akejkoľvek nádeje. · Jokasta - Oidipova manželka i matka. Neverí veštbám, vysmieva sa im. "Nuž takto teda veští slávna veštiareň!
A ty sa preto netráp. Ak boh naozaj
chce niečo zjaviť, načo sú mu proroci?"
Snaží sa odhovoriť Oidipa od jeho pátrania po vlastnom pôvode, v obavách z dôsledkov. Chce udržať nemennosť, všednosť ich života v záujme zachovania pokoja rodiny i samotnej existencie ich manželstva. Sebecky chce zabrániť Oidipovmu poznaniu a naplneniu jeho osudu. Má strach z dôsledkov vyjavenia pravdy.
Potom, ako zistí, že Oidipus je jej synom, spácha samovraždu. Neznesie predstavu, že ten, ktorý je otcom jej detí je zároveň ich bratom. Chce vyriešiť svoj problém tak, že pred ním utečie do podsvetia, nie je schopná vyrovnať sa s pravdou. · Kreón - Jokastin brat, Oidipov švagor. Snaží sa byť nápomocným v Oidipovej ceste za pravdou. Na obvinenie zo zrady reaguje nechápavo, podráždene. Pokladá to za Oidipovo bodnutie do chrbta. Napriek tomu je azda jediným človekom, ktorý Oidipa po vyplávaní pravdy na povrch neodcudzuje.

Zabúda na všetky staré spory a krivdy a opäť je Oidipovou oporou. Keď ho Oidipus požiada o vyhnanie do exilu, Kreón namieta slovami "To môžu len bohovia". Naznačuje tým, že človeku neprináleží súdiť iných. Veď ľudia plnia len vôľu bohov. Bolo by to vlastne súdením božích úmyslov, ktoré sú však pre smrteľníka nedotknuteľné.

· Teiresias - Slepý starý veštec, ktorého si nechal Oidipus predvolať, aby mu vysvetlil význam posolstva z Delf. Bol múdry, vedel aké dôsledky bude mať úplné objasnenie veštby a tak sa zdráhal prezradiť ho. Napriek svojej múdrosti sa nechal Oidipom rozhnevať a v hneve prezradil časť posolstva, ktorá začal Oidipovo pátranie po minulosti.

· Náčelník zboru - Postava, ktorá nezasahuje do deja, len objektívne hodnotí situáciu a snaží sa napomôcť rozuzleniu zápletky.

· Zbor - Vystupuje pri dôležitých okamihoch, komentuje dej. Tlmočí čitateľovi a divákovi autorove názory momentálnu situáciu. · Korintčan - Sluha kráľa Polyba. Pred vyvrcholením deja prinesie správu o Polybovej smrti, odhalí Oidipov pravý pôvod.

· Kňaz - Postava, ktorá vedie nespokojný Tébsky ľud prosiť u svojho kráľa, jej charakterové črty nie sú zrejmé.

· Láiov sluha - Ten, ktorý mal nechať Oidipa v horách, svojou citlivosťou však prispel k naplneniu veštby. Ako jediný z Láiovej výpravy prežil Oidipov útok, z ktorého si odniesol celoživotnú traumu. Keď vidí, že na Tébsky trón nastúpil práve Oidipus, zo strachu mlčí a radšej sa ako pastier utiahne do hôr. 3. Problémy diela
Nezvrátiteľnosť osudu
Pre antickú drámu je typické vykresľovanie ľudí ako bábok vo všemocných rukách bohov. Tí môžu manipulovať s ľudskými životmi podľa svojej ľubovôle. Zároveň je ľudská púť po Zemi dopredu predurčená, človeku nie je dovolené meniť svoj osud podľa svojich predstáv. Kráľ Láios sa snažil vyhnúť splneniu veštby o tom, že má byť zavraždený rukou vlastného syna tým, že ho chcel nechať napospas divej zveri. Postaral sa tým však o jej naplnenie. Nestálosť šťastia
V Oidipovi Sofokles poukazuje na nestálosť šťastia. To Oidipovo sa vyparilo veľmi rýchlo, práve vo chvíli, keď už o ňom vôbec nepochyboval a myslel si, že ho už žiadna rana osudu nepostihne.
Záverečná reč zboru:
"Preto nikdy nehovorte
o smrteľnom človeku,
že je šťastný. A len toho
nazývajte blaženým,
kto sa dostal bez pohromy
za hranicu života."
je vlastne zhrnutím myšlienok celého diela. Človek sa síce môže vo svojom živote ocitnúť v situáciách, keď si povie, že šťastnejší už nemôže byť, ale všetko je pominuteľné. Bohovia sú neúprosní a ich vôľa musí byť naplnená.

Ničím si nemôžeme byť istí, slepo v to veriť. Oidipova slepá viera v seba samého a svoje dobré úmysly ho nakoniec priviedla k hroznému pádu. Slepota a videnie
V hre sa stretávame zo zvláštnou prešmyčkou videnia a slepoty. Spočiatku vidí skutočný stav len slepý Teiresias. Nie však očami, ale prostriedkami veštca, prostredníctvom Apolónových vnuknutí a zjavení. Oidipus je na rozdiel od Teiresia obdarený fyzickým zrakom, ale videnie jeho mysle je spočiatku slepé. Nevidí, nechce vidieť, všetky okolnosti, všetky časti skladačky jeho života, ktoré do seba zapadajú a odhaľujú jeho utrpenie. Keď nakoniec všetko pochopí, zbaví sa zraku. Duševnú slepotu vystrieda slepota zraku. Oidipus tak chce potrestať sám seba za to, čo všetko spôsobil. Je to pokus o krvavú očistu svojich hriechov. Aj za týmto činom stojí Apolón, ktorý chce naplniť svoj úmysel s Oidipom, má sa stať tým, čomu neveril. Jeho púť končí na Kolóne ako púť proroka, vyvoleného Apolónom. Oidipova agresivita, spor medzi ním a Kreontom
Oidipova neistota, prameniaca z toho, že nevedel nič o svojom pravom pôvode a tušil svoj hrozný koniec, vyústila do jeho agresivity. Najprv od zlosti, aj keď v sebaobrane, zabije Kráľa Láia. Ďalším prejavom jeho agresivity a nedôvery je jeho vystupovanie v rozhovore s Teiresiaom. Veľmi rýchlo ho rozzúria Teiresiaove slová o tom, že vrahom je on. Uráža veštca a neskôr v hneve obviní svojho švagra Kreonta zo zrady. Ich spor takmer vyústi do Kreontovho potrestania, nebyť zásahu Jokasty. V závere Oidipovi odpúšťa všetky krivdy, ako jediný mu poskytuje pomoc.

Vzťah spoločnosti k Oidipovi
Oidipus bol spočiatku pre Tébsky ľud hrdinom, ktorý vyslobodil mesto z pazúrov Sfinx. Uznávali ho ako svojho panovníka, mali k nemu náležitú úctu. Keď však vyjde najavo, kto Oidipus v skutočnosti je, ľudia sa od neho odvrátia, zabudnú na všetko dobré, čo pre nich vykonal. Stáva sa z neho vydedenec spoločnosti o ktorého takmer nik nestojí. Je to ukážka typického ľudského správania. Pokiaľ má niekto viac ako my, závisť nám káže obdivovať ho, keď však jeho hviezda zrazu zhasne, niet dôvodu o nešťastníka čo i len zakopnúť

Jokastina samovražda
Potom, ako sa všetky udalosti vyjasnia, Jokasta spácha samovraždu. Chce sa tým zbaviť utrpenia, ktoré jej pravda priniesla. Ale dôvodom pre jej smrť akoby bola skôr Apolónova vôľa potrestať ju za to, že sa mu rúhala a vysmievala veštbám. Neverila a tak sa pohral aj s jej osudom a postaral sa o jej sebazničenie.

Vzťah gréckej spoločnosti k ženám a otrokom
V gréckej spoločnosti, akokoľvek demokratickej, existovalo otroctvo. Otrokmi síce neboli grécki občania, ale cudzinci, ktorí vlastne zabezpečovali príjmy do štátnej pokladnice. Sofokles patril ku konzervatívnej časti spoločnosti, ktorá tieto prehrešky proti demokracii podporovala v záujme zachovania si svojich privilégií. Jeho konzervativizmus je zrejmý aj z časti Vládcu Oidipa, v ktorej Oidipus vypočúva sluhu kráľa Láia. Keď prejaví nevôľu prezradiť všetko čo vie, Oidipus vraví :
"Tak ty chceš tajiť? Ja ti jazyk rozviažem! Ihneď mu zviažte ruky - pekne za chrbát!" Pokladá ho za svoj majetok, s ktorým je oprávnený zaobchádzať ako chce on. Nevidí, že je to človek, taký ako on, aj napriek svojmu postaveniu v spoločnosti. Oidipovi sa to kruto vráti, keď sa od neho odvráti takmer celý svet z podobného dôvodu. Ocitne sa na okraji spoločnosti.

Takisto ženy nemali v gréckej spoločnosti takmer žiadne postavenie a práva. V Oidipovi je toho dôkazom už fakt, že jedinou ženou, ktorá v príbehu vystupuje je Oidipova žena Jokasta. Vykreslenie jej charakteru je ale veľmi negatívne. Rúha sa Apolónovi, pochybuje o pravdivosti veštieb, ba dokonca sa im vysmieva. Jediné o čo jej ide je zachovanie pokoja v rodine. Sofokles tým vlastne obviňuje ženy z toho, že nie sú schopné pochopiť význam a dôležitosť veštieb a božích úmyslov, že ich jediným záujmom je domácnosť a o spoločenskom dianí nemajú ani potuchy. To je totiž výsadou mužov. Zaznamenáva tak slabé postavenie žien vo svojej dobe




4. Rozbor

V preklade, s ktorým som pracoval, sa prekladateľ snažil zachovať jambický trimeter, ktorý použil Sofokles pri písaní svojho diela. Umelecké prostriedky, ako zvolania, citoslovcia a inverzie, použité v origináli, sú v preklade obmedzené v záujme zachovania prirodzenosti textu. Kompozícia
Vládca Oidipus je príkladom Sofoklovej analytickej tragédie, v ktorej sa dej rozvíja od konca. Udalosti, ktoré deju predchádzali, sú vysvetlené až tesne pred jeho vyvrcholením. Je drámou bez klasického vonkajšieho členenia, nedelí sa na dejstvá. Netvorí ju ale len plynulý dej, vystúpenia zboru ju rozdeľujú na menšie celky, ktoré však na seba priamo nadväzujú.

Vnútorné členenie rešpektuje klasickú kompozíciu tragédie.
1. expozícia - Téby zasahuje mor, ľud prichádza prosiť svojho kráľa o pomoc.
2. kolízia - Oidipus je Teiresiaom obvinený z Láiovej vraždy
3. kríza - Oidipus prezradí svoju minulosť, zač4. ína chápať súvislosti
5. peripetia - Korintč6. an oznamuje Polybovo úmrtie
7. katastrofa - Láiov sluha potvrdzuje obavy, Jokasta pácha samovraždu, Oidipus sa oslepuje.


Téma: Životný príbeh Tébskeho vládcu Oidipa, ktorý sa snaží uniknúť naplneniu
veštby o svojom zlom osude

Idea: Bezmocnosť a malosť človeka v rukách osudu, nestálosť ľudského šťastia a
bytia. .