Spoločenské pomery:
polovica 19. st. - začiatok 20. st., priemyselná revolúcia, zanikanie feudalizmu, rozvoj kapitalizmu

Hlavné postavy:
Rodion Romanov Raskoľnikov:
- Roďa
- chmúrny; zamosúrený; povýšený a hrdý; nedôverčivý a hypochondrický; veľkodušný a dobrý; svoje city nerád prezrádza a radšej bude krutý, než by si mal pred nimi otvoriť srdce, je jednoducho chladný a až neľudsky bezcitný, ako keby sa v ňom ustavične striedali 2 protirečivé povahy; dakedy je úžasne nezhovorčivý; dakedy mu všetci zavadzajú, nikdy nemá čas, hoci leží a nič nerobí; nie je ironický, no nie zato, že by nemal dosť duchaplnosti, ale akoby nemal na podobné hlúposti čas; nikdy nevypočuje do konca, čo mu vravia, nikdy sa nazaujíma o to, o čo sa v danej chvíli zaujímajú všetci; seba cení úžasne vysoko a zdá sa, že má na to isté právo
- veľmi pekný, má nádherné tmavé oči, gaštanové vlasy, je vyššej postavy, štíhly a urastený, biedne oblečený

Avdovia Romanovna Raskoľnikova:
- Duňa, Dunečka
- Rodionova sestra
- neobyčajne pekná – vysoká, pekne stavaná, pevná, sebavedomá; v tvári sa podobá na brsa Raskoľnikov vybral k Soni. Rozprávajú sa o Lizavete, a hovorí jej, že vie, kto ju zabil, že jej to povie ak zajtra ráno príde. Celý tento rozhovor počúval Svidrigajlov za dverami.
ata; vlasy má gaštanové, oči takmer čierne, iskrivé, hrdé, a zároveň, v niektorých chvíľach, neobyčajne dobré; je bledá, nie však chorobne; tvár jej žiari sviežosťou a zdravím; ústa má trocha malé, spodná pera, kyprá a jasnočervená, je malinko vystrčená dopredu, rovnako ako brada – to je jediná nepravidelnosť na jej nádhernej tvári; výraz jej tváre bol vždy skôr vážny a zádumčivý než veselý, ale pritom ako jej tvári pristal úsmev, ako jej pristal úsmev, ako jej pristal smiech, veselý, mladý, úprimný

Sofia Semionovna Marmeladova:
- Sofia

Dmitrij Prokofjič Razumichin:
- Raskoľnikov priateľ a neskôr Dunečkin muž

Katerina Ivanovna Marmeladova:
- vznetlivá, hrdá, neoblomná, je stelesnením najušľachtilejších citov, je to dáma prchká, popudivá, hneď začne vrieskať

Puľcheria Raskoľnikova:
- Rodionova matka

Alona Ivanovna:
- vdova po správnom úradnikovi, je to stará úžerníčka

Lizaveta Ivanovna:
- nevlastná sestra Alony, ktorá si ju zotročila

Iľja Petrovič Výbušný
Peter Petrovič Lužin
Arkadij Ivanovič Svidrigajlov

Dej: (odohráva sa v Petrohrade)
Rodion Romanov Raskoľnikov je študent študujúci v Petrohrade. V jeho mladej duši sa už nakopilo toľko nenávistného opovrhovania, že pri všetkej svojej domýšľavosti, ktorá bola chvíľami až detinská, najmenej zo všetkého sa na ulici hanbil za svoje handy. Je chudobný. Rodion prichádza za starenou (úžerníčkou). Má v úmysle ju zabiť, ale ešte nie teraz. Od nej sa vybral do výčapu, kde sa mu prihovoril muž. Bol to Marmeladov, titulný radca, ktorý mu rozpráva o svojom živote. Býva v studenej kutici so svojou ženou, Katerinou Ivanovnou (kašle krv) a 3 malými deťmi. Katerina získala vzdelanie v gubernskom šľachtickom ústave. Marmeladov si ju vzal už ako vdovu s 3 deťmi. Prvýkrát sa vydala za dôstojníka z pechoty, kvôli nemu utiekla z rodného domu. Katerina to ešte stále spomína so slzami v očiach. Marmeladov bol vdovec, ktorému zostala 14-ročná dcéra.

Pred pol druhom roka sa usadili v Petrohrade. Dostal a stratil tu miesto. Teraz bývajú v podnájme u Amélie Fiodorovny Lippevechzeľovej. Soňa, Marmeladova dcéra, nedostala žiadnu výchovu. Predáva svoje telo, lebo nemajú peniaze. Dostala žltú legitimáciu, a vzhľadom na tú skutočnosť, nemohla už s nimi bývať – tak teraz býva na byte u krajčíra Kapernaumova. Marmeladov išiel za Ivanom Afanasievičom, aby ho vzal späť do úradu, a tak aj urobil, ale pred 5 dňami z truhlice vzal, čo ostalo z výplaty a 5 dní je preč. Raskoľnikov ho nakoniec odvádza domov. Katerina mu nadáva. Raskoľnikov im pri odchode nechal pár drobných.

Raskoľnikova matka mu píše list, v ktorom mu oznamuje, že jeho sestra Duňa už nepracuje v dome Svidrigajlovcov, lebo pán Svidriglaj jej predniesol zjavný a ohavný návrh. Teraz sa chce vydať za Petra Petroviča Lužina. Raskoľnikov s tým, ale nesúhlasí. Matkin list ho utýral. Nechce, aby sa Duňa obetovala.

Rodion raz prechádza cez Senné, keď započuje rozhovor Lizavety a mešťanov, z ktorého vyplynulo, že stará úžerníčka bude nasledujúci deň sama doma. Raskoľnikov už o ničom neuvažoval a vôbec nebol schopný jedinej myšlienky, avšak celou svojou bytosťou zrazu pocítil, že pre neho už nejestvuje ani sloboda mysle, ani sloboda vôle a že je o všetkom definitívne rozhodnuté. Neskôr Raskoľnikov počul rozprávať sa dvoch mladíkov o starene ( v zlom), ako keby tu naozaj jestvovalo dajaké predurčenie, pokyn …

Raskoľnikov zobral nasledujúci deň z domovníkovej komory sekeru a vybral sa za starenou. Praje mu šťastie. Keď však vkročí do bytu zlyháva mu hlas, cíti, že stráca hlavu, že mu je strašne, na nevydržanie strašne, že ak sa bude na neho starena ešte chvíľu takto bez slova hľadieť, utečie od nej, nakoniec ju dvakrát udrel sekerou do temena. Oči mala vytreštené, akobo jej chceli vyskočiť, čelo aj celú tvár zmrštenú a znetvorenú kŕčom. Raskoľnikov zašiel do spálne, a tam našiel v truhle náramnice, retiazky, náušnice, ihlice a i. a napchal si ich do vreciek. Potom začul kroky v izbe, kde ležala starena, schmatol sekeru a vybehol zo spálne. Bola to Lizaveta. Zaťal jej sekerou ostrím na vrch hlavy a zaraz preťal celú hornú časť čela takmer po temeno. Raskoľnika sa zmocňuje čoraz väčší strach, hnus sa v ňom dvíha a narastá každou minútou, postupne sa stáva akýsi roztržitý, ba až zádumčivý. V kuchyni vo vedre s vodou si umyl ruky a sekeru, a keď už chcel odtiaľ odísť, na schodoch začul kroky. Tie idú na 3. poschodie. Bol to Koch, ktorý prišiel za starenou. Raskoľniko-vi sa však odtiaľ podarilo ujsť. Pot sa z neho lial cícerkom, nebol celkom pri zmysloch, ani keď vchádzal do brány svojho domu.

Raskoľnikov leží a má horúčky. To čo ukradol schoval v diere za tapetou. Domovník mu priniesol predvolanie na políciu. Chce sa zbaviť svojej ťarchy. Je čoraz zmätenejší a zábudlivejší a vie o tom. Keď Raskoľnikov prišiel na políciu, Nikodim Fomič a Iľju Petrovič sa rozprávali o vražde úžerníčky a Lizavety, na to sa Raskoľnikov zberal odísť, ale odpadol. Keď prišiel domov zobral všetky ukradnuté a špinavé veci a schováva ich pod kameň pri opustenom dome. Stále je v horúčkovitom stave. Prichádza k Razumichinovi a ani nevie prečo tam išiel. Za Raskoľnikovom bol Iľja Petrovič, ale Raskoľnikov vtedy spal. Prichádza za ním i zriadenec z kancelárie od kupca Šelopajeva.

Prišiel mu odovzdať peniaze, o ktoré požiadala jeho matka prostredníctvom Afanasija Ivanoviča Vachrušina. Raskoľnikov sa ale nechce podpísať, hovorí, že nepotrebuje peniaze. Nakoniec sa však podpísal a zobral 35 rubľov.

Keď Raskoľnikov utekal z bytu starej úžerníčky, skryl sa do bytu, ktorý natierali natierači, ale práve vtedy tam neboli. Natierač Nikolaj Dementiev našiel v tomto byte náušnice. Za Raskoľnikovom prichádza Peter Petrovič Lužin a vraví mu, že jeho matka a sestra tiež prídu do Petrohradu. Ubytovanie im zabezpečil v špinavom penzióne a on býva v podnájme v byte jeho priateľa Andreja Semionyča Lebeziatnikova (ministerský úradník). Prišiel k nemu i Razumichin a Zosimov a rozprávajú sa o tom, že Porfij vypočúva tých, čo mali u úžerníčky zálohy. Lužin potom začal spomínať matku, tak sa Raskoľnikov rozzúril a Lužin odchádza a Razumichina a Zosimova Rodion vyhadzuje, ale Razumichin a Zosimov si všimli, že Raskoľnikova tá vražda vyvádza z rovnováhy.

Rodion sa vracia do bytu stareny. Hovorí robotníkovi, že si chce prenajať byt. Pýta sa ho i na to, či tam je ešte krv. Raskoľnikov im vraví, aby šli s ním na políciu, že tam im povie, kto je. Potom sa pristavil pri druhom domovníkovi, akejsi ženskej, mešťanovi a ešte niekom. Mešťan navrhol odviesť ho na políciu, ale domovník ho vyšmaril na ulicu.

Raskoľnikov sa pevne rozhodol, že na políciu pôjde, ale nakoniec tam nešiel, pretože videl ako niekoho zadlávili kone. Bol to Marmeladov. Raneného odniesli domov. Katerina Ivanovna sa hneď začala okolo neho zvŕtať. Nestráca pritom duchaprítomnosť. Marmeladov sa prebral a volal o kňaza. Prišiel i doktor, ktorý povedal, že o chvíľu umrie. Potom prišiel kňaz a Marmeladov sa vyspovedal a potom prišla aj jeho dcéra Soňa. Poprosil ju o odpustenie a umrel jej v náručí. Keď Raskoľnikov odchádzal dal Katerine 20 rubľov. Keď prišiel domov, čakala ho tam už matka so sestrou.