sa na vojne dostane k zlému kapitánovi. On doženie jedného vojaka k samovražde. Raz pri kopaní zákopov Ilčík zabije kapitána a je odsúdený na smrť. Keď sa to dozvedela jeho matka, stala sa z nej krutá nepoddajná žena. Nebola schopná už nikoho ľutovať.
2. časť: Dedinčania sa začnú búriť proti pánom. Adam dezertuje z frontu, prichádza domov a dozvedá sa o Evinom nešťastí. Ukrýva sa v horách a čaká na príležitosť, kedy sa bude môcť pomstiť notárovi. K jeho vzbure sa pripojí takmer celá dedina. Zjednotená dedina (ako "živý bič") zaútočí na panské vrstvy. Prinútia Okolického aby sa utopil tam kde Eva. Ilčíčka - po synovej smrti si ako prvá uvedomí vojnu ako spoločenské zlo a začne sa búriť. Jej individuálna vzbura je jej rozsudkom smrti.
-sociálno- psychologický román so silnými lyrickými prvkami
-autor zobrazil 1. sv. vojnu tak, ako ju prežívajú ľudia v zázemí, dedinčania si vojnu neuvedomujú ako keby sa prebiehala mimo nich
Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor- voľné pokračovania románu Živý bič
Pavol Országh – Hviezdoslav
Krvavé sonety- (skladajú sa z 32 sonetov)
- vyjadruje tu protest proti 1. sv. vojne, reakcia básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť, je zhrnutím jeho sociálnych i mravných názorov.
V 1. časti (A národ oboril sa..) autor vykresľuje hrôzy vojny a jej dôsledky. Trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Zisťuje, že je to egoizmus a ziskuchtivosť jednotlivcov, skupín a národov („To ona panovačnosť nadutá"...). Vojnu odcudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa. V záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri, vieru v ľudskejšiu, spravodlivejšiu (lepšiu) spoločnosť.
- nie sú len odsúdením vojny, ale aj výrazom viery v ľudstvo vo víťazstvo života nad temnými silami sebectva a nadutej panovačnosti, výrazom viery, že starý svet bude nahradený novým, svetom bratstva a lásky.
A národ oboril sa na národ - ničivé dôsledky vojny na človečenstvo. Poukazuje na sebectvo jednotlivcov národov, ktorý túžia ešte po väčšom bohatstve. Žaluje tu buržoáznu spoločnosť - jej vzdelanie, kultúru. básnik si želá, aby už nebola vojna, ktorá zanecháva len vdovy, siroty a chce, aby sa ľudia venovali práci, v závere vyjadruje túžbu po lepšej spoločnosti.
„A jak v žne postať zbožia líha zrelá, pod kosou, radom váľajú sa telá."
Jaroslav Hašek
Osudy dobrého vojaka Švejka za svetové války- Toto dielo je vo svojom obsahovom spracovaní odlišné od predchádzajúcich. V tomto prípade nejde o dramatické zobrazenie osudov ľudí počas vojny a jej dôsledky, ale autor spracoval námet ako satirický obraz vojnového obdobia. Hrdinom tohto románu je jednoduchý pražský občan, ktorý žije jednoduchým spôsobom života. Jeho charakteristickou črtou je prostomyseľnosť. I keď je lekárom vyhlásený za chorobomyselného, jeho naivita vzbudzuje pozornosť. Švejk zažíva množstvo príhod, ktorými autor zosmiešňuje nielen celú armádu, ale aj príčiny vojny. Odhaľuje nemravnosť vyšších spoločenských vrstiev, zosmiešňuje vojenských veliteľov, lekárov, duchovenstvo i náboženstvo, rakúsko-uhorskú vládu. Je to akási humoreska. Švejk v podstate chápe vojnu len ako absurdnú záležitosť, ktorá tak ako sa začala, tak isto musí aj skončiť. Spočiatku tento román vyvolal v českej verejnosti plno rozporov. Švejka považovali za hanbu českej národnosti, národnej povahy a nesúhlasili s vulgárnymi výrazmi, ktorých je v románe obrovské množstvo. Až neskôr bolo jasné, že práve týmto drsným ľudovým humorom odhaľuje Hašek trpkú pravdu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie