1. svetová vojna v slovenskej a českej literatúre

Otázka č. 16: 1. svetová vojna v slovenskej a českej literatúre

A, vymenuj autorov, ktorí vo svojich dielach zachytili 1.sv. vojnu – Hašek, M. Urban – Živý bič, Timrava – Hrdinovia, Hviezdoslav – Krvavé sonety
B, porovnajte pohľad slov. a českých autorov na 1.sv. vojnu, práca s ukážkou
C, ukážka zo Živého biča, prostriedky gradácie deja, čo slúži na gradáciu, ktoré prostriedky slúžia na priblíženie atmosféry vojny

Prvá svetová vojna mala pre celú Európu a aj pre Slovensko veľmi negatívny dopad. Znamenala narušenie vzťahov medzi jednotlivými národmi, hlad, utrpenie a nevinné obete. Zapôsobila na všetky druhy umenia. Odrážala sa v literatúre a svojimi dielami na ňu zareagovali aj slovenskí autori: B. S. Timrava, Milo Urban, P. O. Hviezdoslav, Jaroslav Hašek a Karel Čapek


Božena Slančíková - Timrava

Hrdinovia- rozsiahla novela je kompozične usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej triedy sa nadchýňajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Kontrast sa prenáša aj do oblasti charakteristiky postáv. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára vytvorila autorka typ bezduchého cynického človeka, berúceho si na tvár masku vlastenca, no v podstate zbabelca a egoistu. Práve v súvistlosti s ním je aj názov novely myslení ironicky. Podnotár si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej protiľudový charakter. Ľud je zatiaľ pasívny a ani Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje raneného ruského vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť mala stelesňovať Timravinu myšlienku zápasu ľudskosti s antihumánnou podstatou prvej svetovej vojny. Popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch to bolo najvýznamnejšie dielo v slovenskej literatúre s jednoznačne protivojnovou tematikou.

-prvé protivojnové dielo v Slovenskej literatúre
- dielo vyznieva ironicky, autorka si kladie otázky kto je skutočný hrdina a kto nie

V čase vojny – poviedka, poznačená fatalizmom, autorka zobrazila spokojnosť gazdu Sekana z vojny, prinášajúcej mu možnosť zbohatnutia. Jeho postoj sa však mení, keď sa dozvie, že jeho syn, jedináčik, ktorý narukoval, padol.

„...Vojna, keď videla svojho krstného syna v tom žobráckom položení, odrazu prisunula sa i k nej spoza sklených vrchov, z krajín, kde sa voda sypala a skaly sa liali. Surová, ukrutná zahryzla sa jej do srdca a prenikla ju naskrz.“


Milo Urban

Živý bič - Dielo je zobrazením dôsledkov vojny na ľudský charakter. Skladá sa z dvoch častí: 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj.
Živý bič - názov je symbolický - "vojna šľahá ľudí a zanecháva na nich stopy telesné aj duševné". Hlavnou myšlienkou je odpor voči vojne, jej odsúdenie a myšlienka, že proti zlobe treba bojovať. Dej tohto románu sa odohráva v oravskej dedine Ráztoky.

1. časť: Román je nepriamym obrazom vojny. Ľudia v tejto dedine síce poznajú slovo vojna, ale z počiatku pre nich nič neznamená. Chýba im bezprostredný kontakt s vojnou. Po prvýkrát sa ľudia vlastne stretnú s vojnou, keď sa z nej vráti Ondrej Koreň, ktorý vo vojne príde o ruku a onemie. On jediný je priamy účastník vojny, videl všetku tú hrôzu a útrapy, ale nemohol o nich rozprávať. V prvej časti nie je ústredný hrdina, ale jej kapitoly sú zaľudnené postavami - Štefan Ilčík, jeho matka - stará Ilčíčka, Eva Hlavajová, notár Okolický. Názov tejto prvej časti je symbolický - ľudia sú pasívni, akoby stratili ruky.

Evin muž - Adam Hlavaj musel narukovať. Eva sama nevládze pracovať, preto žiada notára Okolického aby vyreklamoval jej muža z vojny. Okolický jej to sľúbi, ale za protislužbu ...... . Eva, keď zistí že je tehotná, žiada notára aby splnil sľub. Okolický si od nej vynúti, že to urobí, ale len pod podmienkou, že sa nikto nedozvie kto je otec. Eve sa narodí chlapec, ale celá dedina ju odsúdi. Eva sa preto utopí. Štefan Ilčík chce utiecť do hôr aby nemusel narukovať na front, no matka ho od toho odhovorí. Štefansa na vojne dostane k zlému kapitánovi. On doženie jedného vojaka k samovražde. Raz pri kopaní zákopov Ilčík zabije kapitána a je odsúdený na smrť. Keď sa to dozvedela jeho matka, stala sa z nej krutá nepoddajná žena. Nebola schopná už nikoho ľutovať.

2. časť: Dedinčania sa začnú búriť proti pánom. Adam dezertuje z frontu, prichádza domov a dozvedá sa o Evinom nešťastí. Ukrýva sa v horách a čaká na príležitosť, kedy sa bude môcť pomstiť notárovi. K jeho vzbure sa pripojí takmer celá dedina. Zjednotená dedina (ako "živý bič") zaútočí na panské vrstvy. Prinútia Okolického aby sa utopil tam kde Eva. Ilčíčka - po synovej smrti si ako prvá uvedomí vojnu ako spoločenské zlo a začne sa búriť. Jej individuálna vzbura je jej rozsudkom smrti.

-sociálno- psychologický román so silnými lyrickými prvkami
-autor zobrazil 1. sv. vojnu tak, ako ju prežívajú ľudia v zázemí, dedinčania si vojnu neuvedomujú ako keby sa prebiehala mimo nich

Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor- voľné pokračovania románu Živý bič


Pavol Országh – Hviezdoslav

Krvavé sonety- (skladajú sa z 32 sonetov)
- vyjadruje tu protest proti 1. sv. vojne, reakcia básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť, je zhrnutím jeho sociálnych i mravných názorov.

V 1. časti (A národ oboril sa..) autor vykresľuje hrôzy vojny a jej dôsledky. Trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Zisťuje, že je to egoizmus a ziskuchtivosť jednotlivcov, skupín a národov („To ona panovačnosť nadutá"...). Vojnu odcudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa. V záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri, vieru v ľudskejšiu, spravodlivejšiu (lepšiu) spoločnosť.

- nie sú len odsúdením vojny, ale aj výrazom viery v ľudstvo vo víťazstvo života nad temnými silami sebectva a nadutej panovačnosti, výrazom viery, že starý svet bude nahradený novým, svetom bratstva a lásky.

A národ oboril sa na národ - ničivé dôsledky vojny na človečenstvo. Poukazuje na sebectvo jednotlivcov národov, ktorý túžia ešte po väčšom bohatstve. Žaluje tu buržoáznu spoločnosť - jej vzdelanie, kultúru. básnik si želá, aby už nebola vojna, ktorá zanecháva len vdovy, siroty a chce, aby sa ľudia venovali práci, v závere vyjadruje túžbu po lepšej spoločnosti.

„A jak v žne postať zbožia líha zrelá, pod kosou, radom váľajú sa telá."


Jaroslav Hašek

Osudy dobrého vojaka Švejka za svetové války- Toto dielo je vo svojom obsahovom spracovaní odlišné od predchádzajúcich. V tomto prípade nejde o dramatické zobrazenie osudov ľudí počas vojny a jej dôsledky, ale autor spracoval námet ako satirický obraz vojnového obdobia. Hrdinom tohto románu je jednoduchý pražský občan, ktorý žije jednoduchým spôsobom života. Jeho charakteristickou črtou je prostomyseľnosť. I keď je lekárom vyhlásený za chorobomyselného, jeho naivita vzbudzuje pozornosť. Švejk zažíva množstvo príhod, ktorými autor zosmiešňuje nielen celú armádu, ale aj príčiny vojny. Odhaľuje nemravnosť vyšších spoločenských vrstiev, zosmiešňuje vojenských veliteľov, lekárov, duchovenstvo i náboženstvo, rakúsko-uhorskú vládu. Je to akási humoreska. Švejk v podstate chápe vojnu len ako absurdnú záležitosť, ktorá tak ako sa začala, tak isto musí aj skončiť. Spočiatku tento román vyvolal v českej verejnosti plno rozporov. Švejka považovali za hanbu českej národnosti, národnej povahy a nesúhlasili s vulgárnymi výrazmi, ktorých je v románe obrovské množstvo. Až neskôr bolo jasné, že práve týmto drsným ľudovým humorom odhaľuje Hašek trpkú pravdu.
Karel Čapek

Matka – dráma, je fantastickým obrazom utrpenia a tragického mravného víťazstva matky.

téma:

Zachytenie pocitov matky, ktorej postupne umierajú synovia a manžel. „Já už jsem dala dost Richarde. Tebe... a našeho Ondru. Víš, mne prišlo draho to, čemu se řiká.. hrdinství!“
„Sám zemřít, to by uměl každý, ale ztratit muže nebo syna, to byste teprve viděli, co to je - to byste viděli-“

hl. myšlienka:

Za čo sa oplatí zomrieť? Zmysel smrti vo viere za dobrú vec...
konflikt:

Ako prijme ich smrť, jediná ich vidí aj ako duchov a bojuje s nimi o Toniho, ktorého nechce stratiť.

postavy:

-Matka- je ako každá matka, ktorá sa bojí o svoje deti a miluje ich nadovšetko, najmä po manželovej smrti. Trápi ju osud rodiny v časoch vojny. Dospelých synov vidí ako malé deti, nechce sa ich vzdať a ostať sama.
-Otec- kavalierny major, telom aj dušou vojak. „Tak ty jsi padl jen proto, že ten plukovník dal špatný rozkaz?“. Zomrel pri nezmyselnom boji s domorodcami.
-Ondrej- lekár, pri pokuse kvôli lieku sa nechal nakaziť žltou zimnicou. Bratom najviac nahrádzal otca po smrti. Matka doňho vkladala nádeje, už bol aj zasnúbený, keď odišiel do Afriky.
-Jiří- konštruktér, vynálezca. Stále skúšal niečo nové, prekonával rekordy, hľadal hranice techniky. Zabil sa pri výškovom rekorde, ktorý však dosiahol. Väčšinou býval zahraban medzi výkresmi a výpočtami.
-Kornel a Petr- dvojčatá. Vždy sa hádali kvôli politike, ktorá ich nakoniec aj rozdelila a zabila. Petr bol radikálnejší, stál na strane ľudu. Kornel bol konzervatívnejší. Obaja padli počas revolúcie, Kornel v boji, Petra popravili.
-Toni- rojko, otcov pohrobok. Matka na ňom veľmi lipla. Bol romantik s krehkým telom, ale silnou dušou a vierou. Matka stále dúfala, že s ňou ostane, keď všetci odídu. Nakoniec ho sama poslala do bojov. „Toni bude jiný.Toni musí být jiný.“

dej:

Matka aj po smrti komunikovala s mŕtvymi. Udržiavala starú otcovu izbu, kde sa s nimi schádzala. Chlapci sa do nej chodievali hrávať. Každý sa jej po smrti snažil vysvetliť dôležitosť „obete“. Vždy však splnili to, kvôli čomu na tú smrť v podstate išli. Výčitala im, že svoje odchody za pokusmi pre vedu a techniku jej vždy oznámili ako odchod na nedeľný výlet. Niekedy jej nepovedali ani toľko, iba sa rovno vrátili mŕtvi. Vedeli totiž, že by ich nechcela pustiť. Matkiným zmyslom života bola rodina, iba za tú by bojovala a zomrela, oni však cítili niečo iné. Posledného Toniho nechcela do vojny pustiť, aj keby ho mala doma priviazať. Keď ale v rozhlase počula, že bombami útočia na školu, sama mu dala pušku do rúk. Odsudzovala najmä ženský hlas v rozhlase, ktorý verboval nových vojakov. Žene vyčítala, že je bezcitná k matkám. Odpustila jej až po správe o potopení cvičnej lode, kde mala žena tiež syna.

autor:

na synoch a manželovi dokazuje možné dôvody a príčiny smrti, neprikláňa sa však ku žiadnemu. Postavami dvojčat vykresľuje politický boj dvoch strán, kde ani brat nepozná brata.