Šidlo: „Cha-cha, ten a ľúbiť? Chce byť celému svetu na posmech? Či je láska pre takých ako je on?"
Vôbec nie je sebakritický a neprekáža mu obrovský vekový rozdiel. Navyše sa nechá oklamať dohadzovačkou Frozínou, ktorá mu falošne zaručuje svadbu. Harpagona nikto nemá rád, každého si znepriatelil svojím bezcitným správaním. Peniaze sú mu viac ako dobré meno, česť a cnosť.
Šidlo o ňom výstižne hovorí: ,,Veľkomožný pán Harpagon je zo všetkých ľudí odľud najneľudskejší, smrteľník zo všetkých smrteľníkov najbezcitnejší a najskúpejší. Niet takej služby, ktorá vy vystupňovala jeho vďačnosť natoľko, aby otvoril hrsť. Nepoznám nič chladnejšie a bezcitnejšie ako jeho prejavy priateľstva a priazne. A slovo dať mu je také odporné, že keď sa chce zahroziť, nepovie j a t i d á m, ale j a t i p o ž i č i a m!“
Harpagon je tak nenásytný, že ešte aj pri svojej svadbe myslí na peniaze. „Ale porozprávala si sa ty, Frozína, s matkou aj o tom, aké veno môže dať dcére? Lebo veď kto by si bral dievča s prázdnymi rukami!“
Napriek svojmu obrovskému majetku si nepriznáva, že je bohatý. ,,Čože?! Ja že som majetný? Kto to tvrdí je luhár. Na tom niet zrnka pravdy a oplan každý, kto púšťa do sveta také klebety.“
Peniaze sú Harpagonovi jediní priatelia. Je ich otrokom a žije v neustálom strachu, že ho niekto okradne - nedokáže si ich užiť. Všetkých upodozrieva, dokonca aj svoje deti. Ale najviac si to vždy odnesie služobníctvo – napr. Kleantov sluha Šidlo. ,,Prac sa z môjho domu, ty kmín bohov, ty šibenec!... ...Nechcem mať okolo seba špehúňa, čo jednostaj pchá nos do mojich vecí, odroňa, ktorého oči striehnu na každý môj krok, hlcú pohľadom všetko, čo mám, a snoria na všetky strany, ako ma ošklbať.“
Všetok majetok má neustále pod dozorom, no napriek tomu sa stále bojí. Šidlo mu hovorí: ,,Doparoma ako by vás mohol niekto ošklbať? Ste stará hus na šklbanie! Veď všetko zamykáte a vo dne v noci strážite.“
Harpagon: ,,Či sa to okolo mňa nehemží špicľami, ktorí len tak jastria, čo robím?“
Pred jeho odchodom ho radšej prehľadá, aby sa uistil. Stačí, že len pes zabrechá a už beží skontrolovať svoj poklad. ,,Ej, nie je to veru malá starosť ukrývať doma toľké peňažstvo. Blažený ten, čo si celé svoje imanie dobre uloží a nechá si, len koľko potrebuje na súrne výdavky. V riadnom pomykove je človek, keď má nájsť, čo hneď v celom dome, bezpečnú skrýšu.“
Je tak naviazaný na svoje peniaze, že krádež ho takmer privedie do šialenstva. „Zlodej! Zlodej! Vrah! Mordár! Spravodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený! Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze. Drahí moji priatelia! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie. Všetkému je koniec. Už nemám čo hľadať na svete. Bez vás mi žiť nemožno! Nuž rýchlo po komisárov drábov, žalárnikov, sudcov, po mučidlá, šibenice, katov! Všetko do nohy dám povešať, a ak tie peniaze nenájdem, obesím sa aj ja.“
Komisár: „Koho upodozrievate z krádeže?“
Harpagon: „Každého a žiadam, aby ste zatkli celé mesto aj s predmestiami.“
K svojím deťom sa správa mrzko. ,,Vlastné deti ma zrádzajú a pridávajú sa na stranu k mojím nepriateľom.“
Kleant: ,,Či je ti človek hneď nepriateľom, keď povie, že si majetný?“
Je maximálne šetrný a keď uvidí Kleanta v peknom oblečení hneď mu vynadá: ,,Veď keby to človek na tebe od hlavy po päty zrátal, bol by to pekný kapitál. Sekáš pána ako dáky gróf a keď sa takto fintíš, je ako sväté, že ma okrádaš.“
No pravda je tá, že Harpagon nedá deťom ani korunu. Všetko premieňa len na peniaze: ,,Krk dám na to, že v tých parochniach a stužkách, čo máš na sebe, je aspoň dvadsať pistolí. A dvadsať pistolí, uložených čo len na jeden denár z dvadsiatich, vynesie osemnásť libier, šesť sous a osem denárov.“
Harpagonova ziskuchtivosť nepozná hraníc, zhŕňa toliar za toliarom za každých okolností, no nie preto, aby ich využil, ale pre dobrý pocit, že ich má. Získava peniaze na pôžičkách, ktoré dáva pod vysokým úrokom. Dostane sa do sporu zo svojím synom, pretože Kleant si musel požičať peniaze a tým úžerníkom bol jeho vlastný otec.
Kleant: ,,Aspoň vidieť, do čoho vháňa mladých ľudí prekliate lakomstvo otcov. Kto je podľa teba väčší zlosyn, ten, kto si požičiava peniaze, lebo ich potrebuje, alebo ten, kto kradne peniaze, ktoré nepotrebuje?“
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie