OBSAH:
Mamka Pôstková prišla do banky, aby zaplatila svoj dlh - tri koruny, ktorý mala napísaný na zmenke. Lenže peniažky ešte nemala, a tak poprosila v banke, aby ešte počkali. Dobrému úradníkovi bolo mamky Pôstkovej ľúto, a preto jej povedal, aby mu dala iba šesták a ostatné až keď bude mať alebo nech príde až o dva roky. No dúfal, že už nepríde. Lenže mamka prišla opäť, ale peniaze nemala, iba jeden šesták. V banke sa rozplakala, lebo už aj mala nejaké peniaze, ale tie si vypýtal syn s nevestou.
Úradník si spomenul, že jej dlžobu prepísal na drobných dlžníkov, ktorý jej dlžia za chlieb. Myslel si, že dva roky už nevydrží a zomrie. Povedal jej, že šesták postačí ešte na jeden rok a že zmenku môže zahodiť, lebo keď nezaplatí, aj tak jej nebudú mať čo zobrať. Bohatý gazda, ktorý za ňu ručil by zaplatil, ale ona nechcela, lebo svoje dlhy si chcela splatiť sama a nechcela byť nikomu na obtiaž. Úradník zistil, že mamka Pôstková mala ťažký život. Muža mala lenivého, nechcelo sa mu robiť, ležal za pecou a pil a fajčil. Mala syna, ktorý keď vyrástol, šiel do služby, neskôr sa oženil a nevesta sa nasťahovala k nej a on pracoval. No mali každý rok o jedno dieťa viac, ale peniaze im stále chýbali. Keď syn prišiel domov, začal piť spolu s otcom. Mamka a nevesta celé dni pracovali, aby mohli uživiť rodinu.
Neskôr sa už ani synovi nechcelo pracovať a ostal doma a stále od nej pýtal peniaze na alkohol. Keď nemali peniaze, tak ich vyhnal na dvor. Ženy celé dni pracovali a po nociach piekli chlieb. Potom mamke Pôstkovej zomrel muž. Syn sa jej na kare opil a povedal jej, že keď ho ona nebila, on bude biť ju. Nevedela prečo to povedal, a preto sa do chalupy už nevrátila. Našla si komôrku, do ktorej jej nevesta pomohla preniesť starú truhlu a posteľ a mamka začala bývať sama. Syn to medzičasom oľutoval, ale mamka sa už domov nechcela vrátiť. Živil ju chlieb, ktorý piekla a predávala. Keď zarobila nejaké peniaze, dávala ich vnukom. Neskôr začala mamka pracovať na poli, kde zarobila dosť peňazí, no nevedela čo s nimi. Dala ich gazdovi, aby jej ich odložil, ale on si s nimi vyplatil svoju dlžobu. A mamka zase nič nemala.
Začala teda opäť piecť chlieb. V zime, keď vešala prádlo, spadla a zlomila si ruku. Pracovať už veľa nemohla, a tak nemala už ani čo jesť. Navyše v komôrke nemala pec, preto ochorela ešte viac. Niekto oznámil richtárovi, že je chorá a ten ju dal odviesť do nemocnice. Keďže synovi prišlo matky ľúto, priviedol si ju domov. Začal pracovať a mamka, aby nebola na obtiaž, predala svoje veci. Keď už nemali žiadne jedlo, mamka sa vrátila do svojej komôrky. Na jar prišla mamka do banky, ale teraz priniesla aj peniaze. Úradník sa čudoval odkiaľ ich má, lebo ešte nemohla pracovať na poli. Ona mu povedala, že na túto dlžobu predala poslednú vec, čo jej ostala a to bola jej perina. Vraj to čo si zarobí na poli si chce odložiť na pohreb.
Charakteristika hlavných postáv:
Mamka Pôstková- bola asi 65- ročná žena, jednoduchá a veľmi skromná, hrdá, vzrastom sa podobala asi na 10 až 11 ročné dieťa
Bohatý gazda- ručil za mamku Pôstkovú v banke, mal ju veľmi rád a bol k nej veľkodušný, pomáhal jej
Úradník v banke- bol milý, dobrý a snažil sa mamke Pôstkovej vždy pomôcť, pokladal ju za obdivuhodnú ženu
Manžel mamky Pôstkovej- bol lenivý, nechcelo sa mu pracovať- lenivý,stále len ležal za pecou, kde pil a fajčil fajku.
Syn mamky Pôstkovej- išiel do služby hneď ako vyrástol. Potom sa oženil a aj s manželkou sa nasťahoval späť k svojej matke. Po čase zlenivel a pýtal si od nej iba peniaze na alkohol. Neskôr začal svoju ženu aj mamku biť, ba mamku aj na ulicu vyhnal.
Kompozícia: poviedka
Jazykové prostriedky:
Metafora: ťarchu zhodila z hlavy
Prirovnanie: ruka ako zvonec
Epiteton: posvätnú chvíľku; teplý kútik
Priama reč: „Veď len do prvého."
Zdrobneniny: chlebík; mamička; dlžôbky
Vlastný názor: Táto krátka poviedka bola zaujímavá a donúti vás sa zamyslieť. Páčili s mi povahové vlastnosti úradníka. Mamka Pôstková bola naozaj obdivuhodná žena.
