OBSAH: Ivko chodil do piatej triedy. Raz, keď si nespravil domácu úlohu ho pani učiteľka potrestala, tým že zostal po škole. Zaviedla ho tiež k sebe domov a ponúkla mu kávu a koláčiky. Veľmi si pochutil. Znovu si nespravil domácu úlohu, ale tento raz úmyselne, preto aby mohol znova navštíviť pani učiteľku. Ona sa však tento zámer dozvedela, tak dovolila Ivkovi, aby k nej chodil každý deň po škole. Ten sa u nej hral i učil s jej synom Ďurkom. Zrazu, ale pani učiteľku preložili do susednej dediny Vrchovian, ale Ivko sa o tom dozvedel až neskôr.
Raz sa však Ivkov otec napil kyseliny, ktorú Ivko zobral spolužiakovi, aby si mohol vyrobiť elektrický motorček. Ivko vtedy utiekol z domu zo strachu z bitky, ktorú očakával. Rozhodne sa utiecť za pani učiteľkou, ale na ceste k nej od strašnej zimy odpadol do snehu. Našťastie ho našiel gazda, ktorý privolal doktora. Ivko sa zobudil pri svojej plačúcej matke. Nechcela ho stratiť, pretože už stratila manžela. Ivko sa vtedy dozvie o smrti svojho otca. Ivkovi zovrelo srdce, keď pochopil ako ťažko pracoval a ako veľmi stratili jeho odchodom. Zostali v strašnej biede. Ivko sa preto vzdáva chodenia do školy a začína pracovať na poli, aby pomohol aj tak utrápenej matke. Po dlhšom odlúčení zistí, že jeho mamička je chorá. Bratia sa poskladajú na doktora. Ivko však musí pracovať a po jeho návrate je jeho mamka už zdravá. Za utajených dvadsaťpäť korún, o ktorých jeho mamka nevedela, šiel kúpiť biele kvietky v črepníku. Zastavil sa pred nízkym dreveným krížom, pozeral dlho na železnú okrúhlastú tabuľu pribitú na kríži a prečisťoval otcove meno na nej. Potom priložil črepník s kvietkami na hrob. Uvedomil si krivdu, akú pociťoval k otcovi, ktorý si niekedy kúpil niečo len pre seba a zjedol v skryte, aby sa posilnil pri ťažkej práci, a preto im z toho nedal, tým, ktorí robili tak málo v porovnaní s ním.
Charakteristika hlavných postáv:
Ivko Hancík- asi 10-ročný malý, tenký chlapec, z chudobnej rodiny, ktorý veľmi túžil po materinskej láske keď začal pracovať, pochopil, že ju má pred sebou
Kompozícia: sociálno- psychologický román, ktorý je členený na 6 kapitol
Jazykové prostriedky:
Zdrobneniny- chodbičkou; krôčikom
Metafory- pred očami mu poskakoval kastrólik; prudko sa valila do údolia noc
Personifikácia- zalievala srdce
Priama reč- „Nechcela dať." ; „Teraz jej to nepoviem."
Epiteton- očerneté hory; chmúrne hory
Prirovnanie- oťažkavel ako klát
Vlastný názor: Tento príbeh malého chlapca ma veľmi chytil za srdce a doslova som „hltala" každú nasledujúcu stranu. Autor tu prináša príbeh o neľahkom živote ľudí, ktorý žijú v časoch, keď pri každodennej práci a zúfalom boji o prežitie nezostáva čas na výchovu a prejav citov. Najskôr som sympatizovala s tým, že si Ivko predstavoval bielu mamku práve v obraze učiteľky, ale potom som sama pochopila pravý význam materinskej aj keď nevyslovenej lásky. Hoci sa Ivkovi zdá hlúpe ukazovať city k blízkym, v jeho vnútri bilo srdiečko plné nekonečnej lásky k pravej bielej mamke.
