referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Utorok, 30. novembra 2021
E.M.Remarque - Na západe nič nového
Dátum pridania: 13.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kiwicka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 928
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 

OBSAH: Príbeh sa odohráva počas 1. sv. vojny na francúzskom fronte. Na výcviku, ktorý trval desať týždňov im znepríjemňoval výcvik Himmelstoss- každý k nemu pociťoval odpor. Deň pred odchodom sa mu za to odplatili bitkou. On však v nich  prebudil pocit spolupatričnosti, a potom sa vystupňoval na priateľstvo.

Na bojisku prežívajú pocit bezmocnosti. Opisuje ich reakcie, správanie, keď vidia napr. ľudí bez hláv, keď sa musia skrývať v zákopoch a púšťajú na nich plyn. Prejavujú sa ich charaktery, akí sú  bezcitný nie len k iným ale aj k sebe navzájom. Začínajú si uvedomovať, čo vlastne vojna je. Neskôr Paul odchádza na dovolenku do rodného mesta, kde nachádza chorú matku. Začne spomínať na svoje detstvo či školu akoby to bolo nedávno. Uvedomuje si, že jeho život už nikdy nebude ako predtým. V meste stretáva riaditeľa gymnázia, ktorý mu pri rozhovore povie, aby si „s tou vojnou pohli." Paul si pomyslí, že tento človek si neuvedomuje, čo v skutočnosti znamená vojna.

Z rodného mesta odchádza s tým, že už nebude taký vojak ako predtým. Na fronte sa dozvedá, koľko ľudí zomrelo v jeho i v iných jednotkách. Ostáva strážiť Rusov. Na fronte Paul so svojimi priateľmi rozmýšľajú o príčine a vzniku vojny, ale hlavne o tom, že je nezmyselná a zbytočná. Uvedomujú si, že nezabíja nepriateľov, ako im tvrdili ich velitelia ale takých istých ľudí ako sú oni. Raz pri vyprázdňovaní dediny, Paula a Alberta zraní črepina z granátu. Paul je zranený, ale ide na pomoc Albertovi, ktorý nemôže chodiť. Po skončení bombardovania Paul odvedie Alberta do lazaretu a hneď nato s ním odchádza do nemocnice. Tam sa Albert dozvedá, že jeho nohu sa nepodarí zachrániť. Zmocňujú sa ho pocity, že už nechce žiť bez nohy. Tu sa prejavuje Paul ako kamarát a sľubuje mu, že bude stále pri ňom. Po niekoľkých týždňoch, ktoré presedí v nemocnici, musí ísť  znova na front, kde je veľa jeho priateľov mŕtvych a vojsko je skoro vyradené. Detering sa pokúsil utiecť za front, ale chytia ho. Najskúsenejší Paulov priateľ Stanislaus Katczinsky tiež zomiera- no snaží sa ho zachrániť z posledných síl.  Príčinou smrti je kúsok granátu. Muller zomiera po zásahu do žalúdka. Na fronte každý hovorí o mieri a prímerí a všetci čakajú. No zomieranie však pokračuje. Ako posledný zomiera Paul s pokojným úsmevom na tvári, keď rozhlas oznamuje : „Na západe nič nové."

Doslov- opisuje situácie v akej bol román publikovaný. V januári 1929, v období hospodárskej krízy, keď sa už Nemecko po každej stránke dostalo z vojny; v období nacionalizmu a vzostupu Hitlera.

Charakteristika hlavných postáv:

Paul Baumer- rozprávač, 19- ročný chlapec, ktorý sa rozhodne vstúpiť do vojny ako vojak na Z fronte, uvedomí si nezmyselnosť vojny a straty na životoch vo vojenských lazaretoch, bol ochotný za priateľa aj padnúť v boji, nakoniec umiera v poli opustený, ale pokojný

Albert Kropp- Paulov spolužiak, slobodník, ale z nich najinteligentnejší, príde tam o nohu

Stanislaus Katczinsky- prezývajú ho kat, 4O- ročný prefíkaný húževnatý chlapík, hlava skupiny, umiera, keď ho Paul prenáša cez pole

Tjaden- chudý zámočník, tiež v tých rokoch, nedozvedáme sa ako skončil

Detering- sedliak, myslí iba na svoje hospodárstvo a ženu, raz utiekol, ale chytili ho žandári

Leer- dlhá brada, stále sníval o dievčatách z dôstojníckych bordelov, umrel

Muller- sníval o vojnovej maturite, stále s učebnicami, na bubnovej paľbe sa učí fyzikálne poučky


Kompozícia:
román, skladá sa z 12 kapitol a doslovu

Jazykové prostriedky:

CITÁTY- "Vojenčina sa zakladá iba na tom, že vždy jeden vládne nad druhým."

Front je ako klietka, v ktorej sa nervózne čaká, čo sa stane. Ležíme pod križujúcimi sa granátovými oblúkmi a žijeme v napätí neistoty. Nad nami sa vznáša náhoda. Pred blížiacou sa strelou sa môžem prikrčiť, ale to je všetko. Kam dopadne, nemôžem ani presne vedieť, ani usmerniť.

„Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní - myslím, že sme stratení."

„Keby na nás aspoň tak nehľadeli, koľko žiaľu sa zmestí do očí, do tých dvoch malých otvorov, ktoré možno zakryť palcom."


Vlastný názor:
Toto dielo bolo veľmi emotívne a myšlienky a citáty ma donútili zamyslieť sa. Nie je to kniha o hrôzach vojny a názor na ňu, ale je to len suché konštatovanie bytia v nej. Autor sa nám pokúša podať svedectvo nielen o stratenej generácii, ktorá je stratená preto, že ich zničila vojna, ale ide tu hlavne o pocity a myslenie mladých ľudí, čo bude ďalej. Je tu ukázané ako vojna zmení mladých chlapcov plných snov a ideálov. Bol im ukradnutý zmysel života. Jediné pozitívum bolo, že si uvedomíme akú rolu tam zohralo priateľstvo.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.