Z celého diela sa mi najviac páčili tieto vety, ktoré povedal náčelník zboru:

„ Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“

Nad týmto výrokom by sa dalo dlho uvažovať. Sú to pravdivé a výstižné vety, ktoré platili v minulosti, no nájdu si miesto aj dnes.
V diele od Sofokla: Antigona je to veľmi dobre vystihnuté. Kráľ Kreón chce vládnuť spravodlivo a dobre, bohužiaľ, si ale neuvedomuje, že nie všetky veci koná správne. Dozvie sa to až nakoniec, keď prichádza o svojich najbližších. Už vedel, že nie každí, kto si zachce, môže meniť božské zákony. Chcel by všetko vrátiť, ale nie je to v jeho silách. Nakoniec už si sám pýta od bohov smrť, ale oni sa rozhodli, že najtvrdší trest bude, aby žil aj naďalej.

Rozoberme si postupne tie náčelníkove múdre slová.

„ Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.“ Je to pravda? A čo ak aj iní sú šťastní a nie sú rozvážni?

Rozvážnosť

Rozvážni ľudia. Čo si pod týmito slovami predstavujem ja? Sú to ľudia, ktorí sa vedia dobre zachovať v každej situácii, vedia sa prevažne vždy správne rozhodnúť, neskočia na rôzne flámy, ktorým druhí hneď po vypočutí naletia.

Šťastie

Je to zbor písmen, ktoré sa nedá presne definovať. Pre niekoho šťastie nie je nič, len prázdne slovo, no v inom ľudskom živote zohráva hlavnú rolu. O šťastnom človeku sa dá povedať, že má všetko. Ak je šťastný, potom aj situácie, ktoré prídu a sú nie veľmi krásne vždy berie menej skleslo ako ten, ktorý už dlho nepocítil pekné slovo, pochvalu alebo lásku. Ak je ľudská bytosť
zaľúbená lieta v oblakoch. Vtedy sa dá povedať, že je šťastná.

„ Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“ Je to o tom, že každí dostane to, čo si zaslúži. Znie to veľmi záporne, ale nie vždy je to tak. Sú ľudia, ktorí niekedy pomáhali chorým, slabým alebo len niekomu povedali: „Mám ťa rád,“ a hneď ten deň bol pre oboch o niečo krajší.

V dnešnej dobe je veľa ľudí, ktorí sú na seba pyšní, hoci nemajú byť prečo. Myslia si: „Už som umyl riad, vyniesol smeti a naučil som sa, už mám pokoj. Nikto mi nič nemôže. A ten môj kamarát Peťo, to je ale hlupák. Vôbec mu nedochádza, že ho len využívam. Je to obyčajná nula. Všetci sú nuly a nimi aj ostanú. Ja mám všetko: pekný odprúžený bicykel, počítač, kolieskové korčule, najnovší typ mobilu, frajerky, gél na vlasoch a moderné auto.

No kto má toľko vecí než ja? Ja som kráľ a ostatní sú poddaní. Môžem si kúpiť stovky kamarátov.“ Myslím, že tento moderne vybavený mladý muž nie je šťastný. Je šťastný pokiaľ bude dostávať to, o čo požiada rodičov. Čo potom? Kto mu dá peniaze? Bude si ich musieť zarobiť vlastnými rukami. Sám. Bum! Tu sa zmení jeho ružový život. Objasnia sa mu všetky chyby, ktoré spôsobil v minulosti. Už mu dôjde, že priateľov, správnych priateľov sa nedá kúpiť. Chcel by to všetko vrátiť späť, ale nedá sa. A tu sa šťastie zmení na smútok a samotu.

Neviem, či som to správne vystihla a vyjadrila, ale tak to cítim. Dúfam, že nikdy nebudem ľutovať to, čo spravím. A tiež dúfam, že nikdy sa nezachovám tak, ako mladý muž v mojej ukážke.