Drak sa vracia

ÚTVAR: psychologicko - naturistická novela s podtitulom rozprávka

AUTOR: narodil sa v Hybiach, študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave a na technike v Prahe. Bol elektroinžinierom,
pracoval v rozhlase, neskôr bol vysokoškolským pedagógom. Patrí do slovenskej medzivojnovej literatúry - do naturalizmu.

Novela patriaca do slovenského naturizmu.

Naturizmus ( z lat. natura = príroda,prirodzenosť ) má korene vo francúzskej literatúre už na konci 19. stor., keď po symbolickej vyumelkovanosti sa spisovatelia vracajú k všednému človeku v jeho prirodzenom vidieckom prostredí, hľadajú „ pravú “ pravdu života.

Slovenský naturizmus je ovplyvnený hlavne francúzskymi regionalistami, ktorí pokračovali v hľadaní prírodného človeka a jeho čistého sveta.

Znaky slov. naturistickej prózy:
     
- Využíva umelecké postupy a prostriedky lyriky
- Autor vychádza z filozofie prírodného človeka
- V diele plynie biologický čas
- Priestorová zakotvenosť postavy sa posilňuje
- Prostredím naturizmu sú odľahlé samoty, lesy, drevorubačské chatrče
- Dejová línia je slabá. V próze naturizmu chýba román. Veľmi častými útvarmi sú poviedka a novela
- Vplyv ľudovej slovesnosti
- Nadprirodzené schopnosti postavy
- Postavy žijú intenzívnym citovým životom
- Postava koná živelne, pudovo

KOMPOZÍCIA: Skladá sa z 12 kapitol označených číslom a epilógu. Dielo je uvedené mottom:

„ Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí, tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. “
J. Conrad: Lord Jim

POSTAVY: Drak, Martin Lepiš Madlušovie, Čierny Macek, Eva, Šimon

Téma: Opis života na dedine v starých časoch, keď ešte v mysliach ľudí žili čarodejnice, vedmy, bosoráci. Vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie.

Idea: Dielo má mravné vyznenie, ktoré nás vystríha pred odsudzovaním výnimočných, odlišných ľudí, len preto, že nezapadajú do rámca našej spoločnosti, predstavy o človeku. To, že je niečo iné, ešte neznamená, že je to zlé.

Dielo je hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolesti iného – stačí, že človek nie je z ich dediny, že vyzerá inak ako oni, že sa živí inou prácou ako oni   (hrnčiarstvom ), a považujú ho za nepriateľa a pôvodcu všetkého zla.

Postavy sú rozdelené na dobré a zlé. Zlá postavy, čiže Drak je čitateľovi atraktívnejšia. Záporná postava nesie v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti naturistickej postavy ( tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, uhrančivý pohľad, šírenie zla a nešťastia: sucho a neúroda, vražda dedinčanky, vražda opatrovníka, krádež dobytka).     

Dejová línia: Eva čaká na manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná s dieťaťom od Draka. V mysli si vybaví všetko, čo tomu predchádzalo, ako sa stretli, ako ho ľúbila, ako ho dedinčania zranili a ako ušiel. Šimon sa konečne vracia od chlapov v krčme, kde sa dozvedel novinu: Drak sa vracia. Dedina očakáva, že medzi Drakom a Šimonom vypukne konflikt. Richtár potrebuje dvoch chlapov, ktorí by zahnali dobytok z hôr Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar. Drak si chce získať dôveru dediny, a preto sa prihlási. Chlapi sa zhodnú, že druhým má byť Šimon. Šimon vidí, že Drak je iný, ako si o ňom všetci myslia, ale predsa mu neverí. Myslí si, že dobytok predal, a preto zbehol do dediny a podpálil Drakovu chalupu. Drak privádza do dediny dobytok, ale nepríde sám. Privedie si mladú ženu Žošku.

V epilógu stará mama – Eva – dorozpráva vnúčikovi, že až potom, keď po boku Draka videla druhú, pochopila, že mala čakať nie na Draka, ale na dobrého Šimona, ktorý bol nešťastný z toho, že ho Eva neľúbi. Potom žili šťastne, až kým nepomreli.

Forma: D. Chrobák využíva všetky básnické prostriedky. Chrobákova veta je rytmická, rád používa krátku vetu na posúvanie deja v rozprávaní. Využíva ľudový jazyk. Autor experimentuje s pásmom reči rozprávača. Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. os. sg. Neskôr začne byť zainteresovaný na deji, vťahuje postavu alebo čitateľa do pásma rozprávača.