WILLIAM SHAKESPEARE 1564 – 1616Zaradenie autora do literárneho smeru: humanizmus a renesancia.
Humanizmus znamená ľudstvo, stanovisko, že človek je tvorcom všetkých hodnôt a je schopný byť sám sebe sudcom. Humanizmus zdôraznil rovnosť všetkých ľudí pred bohom. Humanizmus si dal za cieľ vytvoriť súdneho človeka podľa vzoru antiky. Toto spoločenské a literárne hnutie vzniklo v 14. storočí v Taliansku, snažiace sa o obnovu antickej vzdelanosti.
Literárny žáner: divadelná hra/dráma. Veršovaná tragédia.
Obdobie – dej: 16.storočie
Hlavné postavy: Rómeo, Júlia
Rómeo – citlivý mladý muž, ktorý počúva hlas svojho srdca, galantný, nerozvážny, verný svojej láske, odvážny, nebál sa smrti.
Júlia – mladé 13 - ročné dievča, vo svete citov je úplne neskúsená, nerozhodná, dôverčivá, milá, verná, volila si medzi smrťou
a láskou, vážila si rodičov
POSTAVY:
ESKALUS – veronské knieža
PARIS – mladý šľachtic, príbuzný kniežaťa, gróf
MONTEK / KAPULET – hlavy dvoch znepriatelených rodov
STAREC – Kapuletov príbuzný
RÓMEO – Montekov syn
MERKUCIO – príbuzný kniežaťa a Rómeov priateľ
BENVOLIO – Montekov synovec a Rómeov priateľ
TYBALT – synovec pani Kapuletovej
BRAT VAVRINEC – františkán
BRAT JÁN – z tej istej rehole
SAMSON, GREGOR – Kapuletovi sluhovia
JÚLIA – Kapuletova dcéra
PANI MONTEKOVÁ – Montekova manželka
PANI KAPULETOVÁ – Kapuletova manželka
PETER – sluha Júliinej dojky
ABRAHÁM – Montekov sluha
TÉMA: Príbeh dvoch milencov, ktorým stojí v láske dlhoročný spor medzi ich rodmi.
IDEA: Ľudia ( 2 rody ) robia a opakujú svoje činy až kým nedôjde k najhoršiemu a oni si uvedomia čo vykonali až keď je neskoro. Často krát je to až po smrti niekoho z blízkych.
DEJOVOSŤ: Vo Verone žijú znepriatelené rody Kapuletovci a Montekovci. Zvádzajú medzi sebou boje, ktoré im zakázal
knieža. Ešte raz mier ulíc narušíte, budete za to platiť životom! (str.78)
1. Prológ, dejstvo / 5 obrazov/: Rómeo smúti za neopätovanou láskou Rozaliny. Na plese u Kapuletovcov sa spozná
s Júliou a obidvaja sa do seba zaľúbia.
Júlia:,,Tvoj hriech teraz sama mám na perách.“
Rómeo:,,Hriech z tvojich pier? Ach, aká slastná chvíľa! Tak vráť mi ho!“(str. 98)
Na konci plesu však spozná, že Júlia je dcéra Kapuleta a Júlia sa dozvie, že Rómeo ja syn Monteka.
2. Prológ, dejstvo / 6 obrazov/: Rómeo aj napriek tomu, že vie kto je Júlia preskočí plot, a ona mu vyná lásku:,, Rómeo, Rómeo, prečo si ty Rómeo? Zapri otca, odriekni sa mena! A či ak nechceš, prisahaj mi lásku – a prestanem byť Kapuletová.“
Dohodnú sa, že sa hneď na ďalší deň vezmú. Rómeo ide v noci za bratom Vavrincom a zjedná s ním hodinu sobášu. Po dojke pošle odkaz, aby Júlia prišla poobede do kláštora. Júlia pod zámienkou spovede príde a brat Vavrinec ich oddá.
3. dejstvo / 5 obrazov /: Merkucio s Benvoliom stretnú na námestí Tybalta, ten sa chce pomstiť a vyprovokuje súboj s Merkuciom. Na námestí sa znova strhne boj, v ktorom Tybalt zabil Merkucia. Knieža vyhostil z mesta Rómea z Verony. Rómeo nájde útočisko u brata Vavrinca. Rómeo sa ide rozlúčiť so svojou ženou. Tá sa hneď ráno dozvie správu, že vo štvrtok sa má vydať za grófa Parisa. Rozhodne sa poprosiť o pomoc brata Vavrinca. Júlia smúti za svojím milovaným.
4. dejstvo / 5 obrazov /: Brat Vavrinec poradí Júlii, aby sa tvárila, že sa chce za Parisa vydať a dá jej fľaštičku s uspávacím nápojom. Keď ho vypije, bude vyzerať, akoby bola mŕtva. Dohodnú sa, že keď precitne, utečie s Rómeom, ktorého Vavrinec
o celom pláne informuje. Júlia poslúchne a večer pred svadbou nápoj vypije. Ráno si všetci myslia, že je mŕtva.
5. dejstvo / 3 obrazy /: Brat Vavrinec pošle Rómeovi list. Ten sa k nemu všat nedostane. Rómeo sa naopak dozvie, že Júlia je mŕtva. U lekárnika si kúpi jed a vyberie sa do Verony. K Júliinej hrobke prichádza v noci Paris, aby oplakával svoju nevestu. V tom istom čase, ale prichádza k hrobu aj Rómeo, aby vypil jed. Dochádza k súboju a Paris zomiera. Rómeo vypije jed a zomiera vedľa Júlie. To už prichádza brat Vavrinec, ktorý sa dozvedel, že Rómeo list nedostal. No Júlia začne precitať. Keď vidí mŕtveho Rómea a Parisa, prepadá ju zúfalstvo a prebodne sa dýkou. Prichádzajú Montekovci a Kapulerovci. Brat Vavrinec im vysvetlí, čo sa stalo. Obaja otcovia pochopia, že kvôli ich sporu prišli o deti. Nad ich telami uzavrú mier a dajú im vystavať pomník zo zlata.
SMRŤ MILENCOV PRINIESLA UZMIERENIE NENÁVISTI RODOV.
Filozofia textu: Shakespeare chcel v tejto tragédií poukázal na chyby ľudí, ktorý zaslepení nenávisťou ich robili stále viac a viac. Ale vyzdvihol silu lásky dvoch mladých ľudí.
Rým sa používa rôzny, napríklad: abab, aabb, abcb.
CITÁTY:,,Láska sa nepýta na kamenné hradby, a čo si zaumieni, to urobí.“
,,Peniaze, to je horší jed, a v našom biednom svete vraždí.“
,,Čím krásnejší cieľ, tým istejší je zásah.“
,,Ľúb s mierou: spoznáš lásku bez miery.“
,,Kto váha, ten je ako pochodeň, čo márne osvietiť chce deň.“
Názor na dielo: Podľa mňa je to veľmi dobré dielo, ale zdá sa mi, že Shakespeare neberie smrť veľmi vážne. Príbeh je skutočne pútavo napísaný, zaujme svojou tématikou aj súčasného čitateľa. No, aj tak dobre poukázal na nedostatky ľudí a na to, aká je potrebná láska pre život na tejto planéte. Myslím, že to nie je problém iba dvoch rodov, ale celého ľudu. Shakespeare už vtedy dobre vystihol túto problematiku. Podľa mňa sa dejiny opakujú. Veď aj vtedy sa dalo povedať, že ,,láska hory prenáša.“
