Hugolin Gavlovič - Valaská škola - Kompozícia

Kompozícia

Kompozícia didakticko-reflexívnych básní má v podstate symetrický trojčlenný pôdorys : prológ (titul básne, presnejšie : motto, vedúca myšlienka básne vo funkcii titulu, písaná na pravom alebo na ľavom okraji básne ), jadro ( prvých 5 dvojverší , resp. prvých 10 veršov) a epilóg (záver, posledné dvojveršie).

Titul (motto) hrá veľmi dôležitú úlohu. Tvorí s vlastnou básňou neoddeliteľný harmonický významový celok, lebo obsahuje jej vedúcu myšlienku. Titul býva prevažne veršovaný (vnútorné rýmy) a reflexívneho charakteru. Má formu buď proverbia alebo aforizmu, gnómy a najmä sentencie. Prezrádza parafrázovanie ľudového alebo umelého príslovia a najmä imitovanie umelého aforizmu, gnómy a sentencie.

Jadro je prvou a pritom podstatnou časťou vlastnej básne. Významovo nadväzuje priamo na titul, lebo rozvíja, rozširuje reflexívnou formou myšlienku, ktorá je v ňom obsiahnutá. Jednotlivé reflexie v jadre a vôbec celej vlastnej básni sa formálne realizujú prevažne dvojveršiami. Niektoré reflexívne dvojveršia v jadre majú charakter mravoučných sentencí (Bohatý má mnoho penez a chudobný detí(4)). Na dvojveršových mravoučných sentenciách sú neraz vybudované celé básne. Mravoučné sentencie sú nositeľkami autorových etických náhľadov ( najmä svetského charakteru) a kritických postojov skutočnosti ( napr. sociálnej kritiky, sarkazmu a satiry).

Záver je druhou, ale veľmi významnou časťou vlastnej básne. Predstavuje premyslenú pôsobivú reflexívne formovanú pointu, v ktorej sa duchaplne vyhrocuje a vyvrchoľuje vedúca myšlienka básne. Medzi jadrom a záverom ( pointou) je zväčša klimatický vzťah. Pointa musí byť vždy výrazná v básňach so sklonom k žánrovým obrázkom, anekdotám a pod. Verše s pointou majú neraz formu epigramu. Pointa býva náboženského a najmä laického, svetského mravoučného charakteru (páni ledajací – zbojníci domácí(18)). Neraz sa v nej koncentruje aj kritika rozmanitých záporných javov ľudského života a slovenskej skutočnosti (opilosť), ba aj sociálna kritika , ktorá vyúsťuje až sociálneho sarkazmu a satiry. Pointa môže mať formu proverbia, gnómy, alebo sentencie. Strofická forma didakticko-reflexívnych básní je dvanásťveršová. Dvanásťveršia sú graficky rozdelené na dvojveršia. Verš je dôsledne štrnásťslabičný. V didakticko-reflexívnych básňach sú iba koncové rýmy. Didakticko-reflexívne básne sú napísané slovakizovanou češtinou. V jazyku sa spájajú tradičné jazykové prostriedky s jazykovými prostriedkami z ľudovej reči.