Hugolin Gavlovič - Valaská škola - Rozbor tém

Rozbor tém

Básne Gavlovičovej skladby sa dajú rozdeliť na tri motivické a tematické okruhy: vzťah k Bohu, k ľuďom a k svetu. Gavlovič takéto okruhy naznačuje v úvode. Motivický a tematický vzťah k Bohu obsahuje motívy a tematiku náboženského charakteru (správanie kresťana voči bohu, vlastnosti dobrého kresťana, svetská pominuteľnosť, smrť, záhrobný život a pominuteľnosť). Človek sa má báť boha a slúžiť mu. Musí žiť cnostne a statočne a starať sa viac o dušu ako telo. Pozemské veci sú premenlivé, pominuteľné a márne. Zapríčiňujú nešťastie a záhubu. Škodlivá je i telesná krása. Túžiť po pominuteľných svetských veciach znamená bláznivosť. Smrť je nevyhnutná, ale netreba sa jej báť. Vo večnom živote ponížený stanú sa povýšenými. Odsúdeniahodná je poverčivosť, najmä viery v sny a veštenie.

Nic v svete stáleho není, všecko ide k zničemnení.

Všecko márnosť nad márnosti, Šalamún povedel,
když nic pod sluncem stálého večne trvať zvedel.
Pracuje človek v živote, nič nemá krem práce,
potém zemírá nanáhle, když živ byl nakrátce.

Promíná se pokolení a druhé vychádzá,
a které se pominulo, vícej neprichádzá.
K čemukoliv sa obrátíš, nemá svej stálosti,
všecko hyne a celý svet mení se v rýchlosti.

Kde asírska monarchia? Kde je mocnosť médska?
Kde potomci Alexandra? Kde údatnosť grécká?
I rimanské panování jednúc se pomine,
čo je na svete pod sluncem, to v čase svém zhyne.(1)


Vysvetlenie: Svet sa stále mení, čas sa nezastaví a to, čo sa už stalo, nikdy sa nevráti naspäť. Aj ríše boli jedno obdobie najmocnejšie na svete a o pár storočí ostali po nich iba historické pamiatky. Spomína sa tu, že človek v svojom krátkom živote nič nemá okrem práce. Všetko na svete sa začne a po svojom krátkom trvaní to zmizne z povrchu zemského.


Motivický a tematický okruh vzťahu k ľuďom zahŕňa motívy a tematiku, ktoré si všímajú osobný život a jeho zaradenie do ľudskej spoločnosti (ľudské vlastnosti, cnosti a necnosti, šťastie, zdravie, životospráva, hygiena, výchova, vzdelanie, správanie, priateľstvo, manželstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi starými a mladými a vôbec medzi ľuďmi). O kladných i záporných ľudských vlastnostiach medituje Gavlovič v rámci rozmanitej tematiky, ale venuje im aj samostatné básne. Z cností vyzdvihuje dobré mravy, čisté svedomie, múdrosť, sebapoznanie, sebaovládanie, pracovitosť, vďačnosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, skromnosť, trpezlivosť, opatrnosť, predvídavosť, ústupčivosť a málovravnosť. Z necností odsudzuje nemravnosť, chlipnosť, lenivosť, márnivosť, pachtenie po hodnostiach, samochválu, pochlebovanie, pokrytectvo, pýchu, klamstvo, faloš, skúposť, závisť, ohováranie, veľavravnosť, hašterivosť, nenávisť, zlobu, prchkosť, hnev a ukrutnosť. Veľa miesta venuje i pranierovaniu nestriedmosti, najmä opilstva. Opilstvo škodí rozumu i zdraviu a zapríčiňuje biedu. Na opitého človeka je aj nepríjemný pohľad

Cti rodičúv vždycky, by te ctili tvoje dítky.

Nepochádza hrozno z tŕňa, ani fík z bodláka,
nesplodzuje vlk barana, ani medveď ptáka.
Skrze čo kdo pohrešuje, skrz to trestán bývá,
kdo je zlý ku svým rodičúm, též zlé dítky mívá.

Jaký otec, taký syn, mluví se v prísloví,
taký bude syn tvúj k tobe, jakýs’ ty k otcovi.
Neplodí zlý strom k jedení dobrého ovoce,
tak nebýva obyčejne lepší syn od otce.
Jak ty nechceš tvých rodičúv slušne šanovati,
počkaj, tvoju neúctivosť tvúj syn ti odplatí.
Cti rodičúv a čo mluvím, teho se nelekaj,
jaký budeš k tvým rodičúm, také deti čekaj.(2)


Vysvetlenie: Je veľmi dôležité vážiť si v mladosti svojich rodičov. Vráti sa nám to v budúcnosti – naše deti si nás takisto budú ctiť. Ak si mi svojich rodičov nevážime, nebudú si nás vážiť ani naše deti, pretože deti sa vždy podobajú na vlastných rodičov.


Metodický a tematický okruh vzťahu k svetu zahŕňa motívy a tematiku, ktoré sa orientujú na spoločenskú i sociálnu problematiku v širšom i užšom zmysle slova (práca, pokoj a vojna, vlasť a vlastenectvo, hodnosti, úrady, súdy a spravodlivosť, úplatkárstvo, bohatstvo, chudoba, vzťahy medzi bohatými a chudobnými, medzi pánmi a bedármi a medzi vrchnosťou a poddanými). Statočná a tvorivá práca je matkou všetkého, čo vidieť na svete. Utužuje zdravie, silu a prinášajú úctu. Najviac si ceníme veci nadobudnuté prácou. Práca sa má vykonávať bez prinútenia a s usilovnosťou, ale nenáhlivo. Osvieženie prináša odpočinok a veselosť. Človek sa nesmie dať odradiť od práce pri prvom neúspechu. Nesmierny význam pre ľudskú spoločnosť má sedliacka práca.


Bellona, boje bohyňa, i Mars je búh boje,
zrodila Juno v Thracii této deti dvoje.
Bellona s bičem krvavým spokojne nestojí
a Mars s mečem k bíde lidskej po všem svete brojí.

Nenecháva pri pokoji pri pluhu sedláka,
musí chovať v čas pokoje v dome svém vojáka.
Má se dobre na kvartíri voják vykŕmiti,
aby na obeť dvum bohum mohel súcí byti.

Tu se krmí jako baran, krev vyleje v boji,
neb Mars i sestra Bellona o krev jeho stojí.
Kdyby Mars ani Bellona nebyla na svete,
nehynuli by od meča mládenci v svém kvete.(3)


Vysvetlenie: V mravnom ponaučení autor vyjadruje odpor k vojne. Je nezmyselná, zbedačuje ľudí, vyvražďuje mládež a sedliak na ňu dopláca i v mieri, pretože musí vo svojom dome prechovávať vojakov. Boh vojny Mars a bohyňa Bellona ustavične znepokojujú svet. Keby nebolo tých dvoch, nezomierali by ľudia vo vojnách.