Citáty z Pinnochia

Str. 8. Skadiaľ vyšiel hlások, ktorý povedal: „ACH!“? Tu predsa nieto ani živej duše. Či sa vari tento kúsok dreva naučil plakať a žalovať sa ako dieťa? To sa mi nechce veriť. Pozrimeže, drevo, aha! Veď je to poleno do piecky, úplne také ako všetky ostatné. Keby som ho hodil na oheň, uvaril by sa na ňom hrniec fazule…Nuž, čo teda? Je v ňom azda niekto skrytý? Ak áno, tým horšie preňho! Teraz ho ponaprávam.“

str. 11 Tak teda, kmotor Geppetto, povedal stolár na znamenie mieru, akú láskavosť odo mňa chcete? Chcel by som kúsok dreva, aby som si mohol vyrezať tú bábku. Dáte mi, však? Majster Anton sa ochotne načiahol za polenom, ktoré mu nahnalo toľko strachu. No keď ho chcel podať priateľovi, poleno sa šklblo, prudko sa mu vytrhlo z rúk a začalo chudáka Geppetta mlátiť do holene.

str. 13. Keď už Geppetto našiel svojej bábke meno, usilovne sa pustil do roboty. Chytro jej pravil vlasy, potom čelo, potom oči.

Str. 14. Keď Geppeto urobil oči a zmeravel od úžasu: zbadal, že oči sa hýbu a veľmi uprene naňho pozerajú. Keď G. videl tie dve drevené oči upreté na seba, div sa nenahneval. Mrzuto povedal: „Drevené očiská, prečo si ma obzeráte?“ Nik mu neodpovedal.

Str. 15. Keď mu nohy ožili, začal Pinocchio chodiť sám. Najprv pobehúval po izbe a potom sa prešúchol cez dvere, vyskočil na ulicu a dal sa do behu.

Str. 17 Vravím vám teda, deti, že kým chudáka nevinného G. viedli do žalára, lapaj P., vyslobodený zo žandárových pazúrov, dal sa vnohy a hybaj krížom po poliach, aby čím prv prišiel domov.

Str. 23 Zúfalý a hladný P sa zavesil na držadlo zvonca akéhosi domu, začal prudko vycengávať a pritom si vravel: „Veď sa len dakto ukáže.“ Po chvíľke sa naozaj zjavil starček v nočnej čapici a zlostne skríkol: „Čo chcete v tejto hodine?“ Keby ste mi láskavo dali kúsok chleba.“ Počkaj tu, zaraz sa vrátim, odvetil starček, ktorý sa nazdával, že má do činenia s niektorým z tých lapajov, ktorí pre svoju zábavu vycengúvajú na domových zvončekoch a vyrušujú statočných a pokojne spiacich ľudí.

Str. 26/27 G., ktorý z celej tejto zmätenej reči vyrozumel iba toľko, že jeho bábka ide zomrieť od hladu, vytiahol z vrecka tri hrušky, podal ich P. a povedal: „Tieto 3 hrušky som mal na raňajky, no veľmi rád ti ich dám. Zjedz ich, nech ti slúžia na zdravie!“ „Ak chcete, aby som ich zjedol, olúpte mi ich!“ Olúpať? Povedať prekvapený G. „Nikdy by som si nebol myslel, chlapče, že máš také fajnové ústa a maškrtný jazyk. “

Str. 29 No ak mám ísť do školy, mal by som sa trocha aj obliecť.“ Ale G bol chudobný a nemal vo vrecku ani groša; urobil mu teda šatočky z kvetovaného papiera, pár topánok zo stromovej kôry a čiapočku z chlebovej striedky. P sa chytro bežal pozrieť do vody v umývadle a pocítil takú spokojnosť sám so sebou, že sa nadul ako páv: „Vyzerám vlastne ako pán.“

Str. 33 „Za 4 šestáky ten šlabikár kúpim,“ zvolal starinár, ktorý počul ich rozhovor. A v okamihu bol knižka predaná. Hrôza pomyslieť, že chudák G sa medzitým doma triasol od zimy v tenkej košeli, lebo kúpil synčekovi šlabikár!

Str. 34 Je to naozaj P! zvolal Pajác. „Je to skutočne on!“ zvriesla pani Rosaura, ktorá tajne načúvala vzadu za javiskom. Je to P! Je to P.! kričali zborovo všetky bábky a začali vyskakovať spoza kulís.

Str. 40 Poďme, páni žandári! Zviažte ma a hodťe do plameňov. Nie, nebolo by správne, keby mal za mňa zhorieť chudák Harlekýn, môj úprimný priateľ!“

Str. 42. No neprešiel ešte ani pol kilometra, keď stretol na ceste Líšku, chromú na jednu nohu, a Kocúra, slepého na obe oči. Kráčali a pomáhali si navzájom ako dvaja dobrí druhovia v nešťastí.

Str. 43 Prešli vyše polovicu cesty, keď zrazu Líška zastala a povedala P.: „Chceš si zdvojnásobiť svoje dukáty?“ Ako? Chceš mať zo sv. mizerných 5 dukátov sto, tisíc, dvetisíc?“ „Pravdaže! A akým spôsobom?“ „Veľmi jednoduchým. Namiesto toho, aby si sa vrátil domov, pôjdeš s nami.“ A kam ma chcete zaviesť?“ „Do krajiny, kde žijú Chmuľovia.“

Str. „Spomeň si, že deti, ktoré sa správajú podľa svojich rozmarov, to napokon vždy obanujú. Stále tie isté reči. Dobrú no, Svrček!“ Dobrú noc P. a dávaj si pozor pred rosou a pred zbojníkmi!“

Str. 51 Zvrtol sa a v tme uvidel dve čierne postavy, zababušené do vriec od uhlia, ktoré skákali za ním na prstoch ani dve mátohy. „Naozaj, tu sú,“ zašomral si. A pretože nevedel, kde by skryl tie 4 dukáty, vopchal si ich do úst, rovno pod jazyk. Potom skúsil ujsť. Ale neurobil ešte ani prvý krok, keď pocítil, že ho ktosi zdrapol za plece a dva hrozné duté hlasy zahrmeli: „Peniaze, alebo život!“

Str. 54/55 „Rozumiem“, povedal jeden, „treba ho obesiť. Obesme ho!“ „Obesme ho!“ zopakoval druhý. A tak aj urobili. Zviazali mu ruky za chrbát, na hrdlo mu navliekli slučku a zavesili ho na konár hrubého stromu, ktorý sa volal Veľký dub. Potom si sadli do trávy a čakali, kedy sa P. posledný raz zatrepe. No ten mal ešte i po troch hodinách oči otvorené, ústa zavreté a mykal sa väčšmi než hocikedy.

Str. 57. Neprešlo ani štvrť hodiny, a koč sa vrátil. Víla, kt. čakala na prahu dverí, chytila bábku za šiju a vniesla ju do izbice, ktorá mala steny z perlete, a zaraz poslala po najslávnejších lekárov. Lekári prichádzali jeden po druhom; prišiel teda Havran, Sova a Vravný svrček.

Str. 61 Môj liek ti teda naozaj pomohol? Nielen pomohol! Zachránil mi život! Tak prečo si sa dal toľko prosiť, aby si ho vypil?“ My deti sme už raz také. Väčšmi sa bojíme lieku ako choroby.

Str. 64 Aká ste vy len dobrá, Víla moja, povedal P a poutieral si oči, a ako vás mám rád! Aj ja ťa mám rada, odpovedala Víla, a ak chceš, môžeš zostať u mňa a budeš mojím bračekom a ja tvojou dobrou sestričkou…

Str. 78 Naše účty si vyrovnáme zajtra. No pretože mi dnes zdochol strážny pes, hneď teraz zaujmeš jeho miesto. Budeš robiť strážneho psa.

Str. 82 A aká dohoda by to bola? Prídeme sem raz týždenne ako doteraz prezrieť si v noci tento kurín a vezmeme z neho osem sliepok. Sedem z nich zožerieme my a jednu dáme tebe, prirodzene, s podmienkou, že budeš predstierať spánok a nikdy ti nepríde na um, aby si začal brechať a zobudil gazdu.Str. 85 I pochytila ho akási smutná predtucha a zrazu sa rozhodol zo všetkých síl. O pár minút bol na lúke, kde predtým stál Biely domček. Ale bieleho domčeka tu už nebolo. Namiesto toho tam bol malý mramorový náhrobok, na ktorom stáli vytlačené tieto bolestné slová:
Tu leží Dievčina s belasými vlasmi. Zomrela od žiaľu, pretože ju opustil jej braček P.

Str. 88 Holub zložil P na zem, a pretože nemal rád, keď mu ďakovali za dobrý skutok, chytro zasa vzlietol a zmizol. Na brehu bolo plno ľudí, ktorí kričali, mávali rukami a ukazovali smerom na more. Čo sa stalo? Spýtal sa P jednej starenky. Istý neborák otec, ktorý stratil syna, nasadol do člna, aby ho šiel hľadať na more. A tu je more veľmi zlé a čln sa ide potopiť…

Str.92/93 Vidím, povedal namrzený P, že toto miesto(ostrov Usilovných včeličiek) nie je pre mňa. Ja som sa nenarodil pre prácu! Medzitým ho však už zasa trápil hlad, pretože celý deň nič nejedol: ani len jedlo z viky. Čo spraviť? Ostávali len dve možnosti, ako sa najesť: alebo trocha práce, alebo si vypýtať ako almužnu dajaký šesták či kúsok chleba. Žobrať sa však hanbil, lebo jeho otec mu vždy zdôrazňoval, že almužnu majú právo pýtať len starí ľudia a chorí. Ozajstnými chudákmi sú na tomto svete len tí, ktorí sú svojím vysokým vekom alebo chorobou odsúdení na to, že si nemôžu vlastnými rukami zarobiť na chlieb. Len takí si zaslúžia podporu a súcit. Všetci ostatní sú povinní pracovať; a ak nepracujú a trápi ich hlad, tým horšie pre nich.

Str. 97 Ale ty nemôžeš rásť! Povedala Víla. Prečo? Pretože bábky nikdy nerastú. Narodia sa ako bábky, žijú ako bábky a zomierajú ako bábky. Ach, už mám toho po krk, byť stále bábkou! Zvolal P a udrel sa po tvári. Bolo by načase, aby som sa už aj ja stal človekom, ako sú iní.

Str. 101 A aj učiteľ ho pochválil, keď videl, aký je pozorný, usilovný, chápavý, že je vždy prvý v škole a po vyučovaní z nej odchádza posledný. Jedinou jeho chybou bolo, že sa stýkal s mnohými kamarátmi, medzi kt. bolo veľa lapajov, známych svojou nechuťou do učenia. Tí sa neusilovali čestne vyniknúť.
Str. 104 Že sme ťa presvedčili, aby si vynechal školu a šiel s nami. Či sa nehanbíš byť v škole každý deň taký presný a usilovný? Či sa nehanbíš toľko sa učiť?

Str. 110 Zbohom, Alidor, šťastnú cestu a pozdravuj doma! Zbohom, P. odpovedal pes, srdečná vďaka, že si ma zachránil pred smrťou. Urobil si mi preveľkú službu. Nijaký dobrý skutok sa nestratí. Pri prvej príležitosti sa ti to odvďačím. P. plával, ale ustavične sa držal blízo pevniny. Napokon sa mu zdalo, že sa dostal na bezpečné miesto. Hodil pohľad na breh a v skalách zazrel akúsi jaskyňu, z ktorej stúpal dlhočižný stĺp dymu. V tej jaskyni, povedal si, akiste bude oheň. Tým lepšie! Pôjdem sa usušiť a zohriať, a potom? Potom už dajako bude.

Str. 115 Práve vo chvíli, keď chcel rybár P-ia hodiť na panvicu, vošiel do jaskyne veľký pes, ktorého ta prilákala ostrá a dráždivá vôňa pražených rýb. Choď preč! skríkol naňho rybár hrozivo, držiac v ruke zamúčeného P. No úbožiak pes mal hlad za štyroch, nuž vrčal a krútil chvostom, akoby vravel: Daj mi trocha tých smažených rýb a nechám ťa na pokoji.

Str. 120 P začal sľubovať a zaprisahal sa, že sa bude učiť, a že sa už bude dobre správať. A dodržal slovo až do konca toho roku. A naozaj, zo skúšok pred prázdninami vyšiel ako najlepší v celej škole a jeho správanie bolo také chvályhodné a bezchybné, že mu Víla, veľmi spokojná, povedala: Zajtra sa konečne splní tv. Túžba! Ako? Zajtra prestaneš byť drevenou bábkou a staneš sa naozajstným chlapcom.

Str.124 No ako sa trávia dni v Krajine zábav? Dni sa trávia od rána do večera hrami a zábavami. Večer sa potom ide spať a ráno sa začne znova. Ako sa ti to vidí?

Str. 133 Keď sa P zobudil, začal si škrabať hlavu. A pri tomto škrabaní zbadal…Hádajte trochu, čo zbadal? Na svoj veľký úžas zbadal, že mu uši narástli najmenej o piaď. Vy viete, že bábka mala od sv. zrodu veľmi malinké ušká; také maličké, že ich voľným okom ani nebolo vidieť. Predstavte si teda, ako sa zatvárila, keď si ich ohmatala a zistila, že jej za noc tak narástli, až vyzerali ako dva lopúšiky.

Str. 142 Okrem najrozmanitejších koní predstaví sa Vám po prvý raz skvelý SOMÁRIK PINOCCHIO zvaný Tanečná hviezda! Divadlo bude vysvietené ako vo dne.

Str. 146 Isté je, že kupec, len čo zaplatil dvadsať grošov, zaviedol somárika na skalisko, ktoré čnelo na brehu mora; zavesil mu na krk kameň, na nohu zakosílil povraz, kt. držal v ruke, znezrady doňho drgol a sotil ho do vody.

Str. 147 Keď bol somárik už 50 min. pod vodou, povedal si kupec: Teraz je už môj milý zakášavý somárik iste nadobro utopený. Vytiahneme ho teda a urobíme z jeho kože pekný bubon. I začal ťahať povraz, kt. pripevnil P na nohu. Ťahal, ťahal, až napokon uvidel z vody vynárať sa – hádajte čo? Namiesto mŕtveho somárika zjavila sa mu na hladine živá bábka, kt. sa metala ani úhor.

Str. 150 A bol už na polceste, keď sa pred ním z vody vynorila hrozná hlava morského netvora, s pažerákom rozďaveným ako sopúch, v kt. sa cerili tri rady ostrých zubov, ktoré čo i len namaľované, boli by vedeli nahnať strachu. A viete, kto to bol, ten morský netvor?

Str. 151 Tá morská obluda bol onen žralok, už viac ráz spomenutý v tomto príbehu, kt. pre svoju krvilačnosť a nenásytnú pažravosť mal prezývku „Atilla rýb a rybárov.“

Str. 154 A keď ta prišiel, čo tam našiel? Neuhádli by ste; našiel malý prestretý stolík, na ňom horiacu sviečku, zastoknutú do zelenej krištáľovej fľašky. Pri stolíku sedel starček, celý biely ako zo snehu alebo z šľahanej smotany, a jedol živé rybičky, také živé, že neskôr ako niektorú zjedol, ušla mu priamo z úst.

Str. 158. Toto je pravá chvíľa na útek, pošepkal, keď sa obrátil k otcovi. Žralok spí ako dudok, more je pokojné a je jasno ako vo dne. Poďte za mnou, otecko, o chvíľu sme zachránení.

Str. 169 Aký som len bol smiešny, keď som bol panákom! A ako sa teraz teším, že som sa stal naozajstným chlapcom.