George Orwell: Zvieracia farma

Hlavné "postavy":

kanec Napoleon

- veľa toho nenahovoril, ale získal si vážnosť, pretože vždy dokázal presadiť svoje.
- spolu so Snehuliakom a Kvičiakom sa po Majorovom sne chopili šance a začali sa pripravovať na revolúciu, vytvorili kompletný myšlienkový systém - animalizmus, ako jediné vzdelané tvory (za posledné tri mesiace sa totiž naučili čítať a písať) sa podujali zvieraciu farmu riadiť
- ukradol 9 šteniat, ktoré vychovával v svoj prospech
- po „kauze mlyn" vyhnal Snehuliaka z farmy
- absolutistický neobmedzený vládca
- Kvičiak sa stal jeho verným prisluhovačom a odkazovačom
- postupne zmenil všetkých 7 prikázaní v svoj prospech
- nakoniec si na návštevu pozval šiestich majiteľov susedných fariem

kanec Snehuliak

- zosnoval s Napoleonom plány revolúcie, avšak Napoleonovi sa ho podarilo odstrániť
- bol oveľa živší ako Napoleon, výrečnejší a nápaditejší, ale nevynikal pevným charakterom.

prasa Kvičiak

- pritakávač
- vynikajúci rečník
- chodil medzi ostatné zvieratá a presviedčal ich o správnosti krokov „najvyššieho"

pán Jones

- majiteľ Panskej farmy
- alkoholik, kedysi dobre prosperoval, potom mu však obchody prestali ísť a dal sa na alkohol
- o zvieratá sa jeho ľudia starali nedbalo a raz, keď pohár pretiekol, Jones bol ožratý a pomocníci sa neponáhľali nakŕmiť zvieratá, viedlo to k revolúcii

kanec Major

- sníval sa mu „prorocký" sen o Zemi, z ktorej zmizol človek a vynorila sa mu v ňom i pieseň „Zvery Anglicka", ktorú poznal ešte ako malý bravček a potom na ňu zabudol
- bol už starý, mal pred smrťou, prehovoril však k ostatným zvieratám a za nepriateľa označil človeka, nabádal ostatné zvieratá, aby s tým dačo urobili. Napoleon, Snehuliak a Kvičiak spracovali jeho úvahy do animalizmu.

ťažný kôň Boxer

- zásadový, húževnatý
- oddaný systému, veril všetkému
- pracoval tak veľa, koľko len bolo v jeho silách
- keď už bol starý a nevládny, poslali ho ku konskému mäsiarovi a všetkých presvedčili, že išiel do nemocnice

ťažná kobyla Ďatelinka

- tiež oddaná systému, pracovitá
- nakoniec doviedla pred okná „vládcu" aj ostatné zvieratá, aby videli, ako prasce oslavujú s ľuďmi

somár Benjamín

- „najstarší a najmrzutejší obyvateľ farmy
- mlčanlivý, keď sa ozval, tak len s cynickou poznámkou
- nový režim nikdy neprijal a nezmieril sa s ním

ovce

- verné prisluhovačky Napoleona
- robili všetko, čo im Napoleon kázal
- nevedeli robiť nič iné, len poslušne opakovať, čo ich niekto naučil

Vo veľkej stodole sa zišli všetky zvieratá z Panskej farmy a kanec Major im rozprával, ako zle sa zvieratá majú a že príčinou všetkého je človek. Rozpovedal im aj o svojom sne, v ktorom videl akési znamenie a naučil ich spievať pieseň „Zvery Anglicka". O tri dni Major zomrel. Prasce Napoleon, Snehuliak a Kvičiak, ktorý úvahy Majora spracovali, usporadúvali tajné schôdze a vysvetľovali princípy animalizmu aj iným zvieratám. Kobyle Moly sa nepáčilo, že po revolúcii nebude dostávať cukor a nebude môcť nosiť stuhy. Problémy boli aj so zdomácneným havranom Mojžišom, ktorý každému rozprával o „Lízankovej vysočine", kam sa dostanú po smrti všetky zvieratá. Naopak Boxer a Ďatelinka boli najoddanejšími žiakmi. V júni na Svätojánsku noc zvieratá ani v podvečer nemali čo žrať, a tak uskutočnili revolúciu a svojich tyranov z farmy vyhnali. Potom zničili všetko, čo by im pripomínalo ľudí, sedemkrát zaspievali „Zvery Anglicka" a uložili sa na spánok. Na druhý deň navštívili Jonesov dom a dohodli sa, že nijaké zviera tam nikdy nesmie bývať. Snehuliak a Napoleon prevzali vládu, premenovali „Panskú farmu" na „Zvieraciu" a oboznámili ostatných so siedmimi bodmi, do ktorých sa dá animalizmus zhrnúť. Napíšu ich na stenu a budú predstavovať nemenný zákon, podľa ktorého sa všetky zvieratá budú riadiť na veky vekov a nikdy inak.

Sedem prikázaní:

1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné.Zvieratá sa pustili do roboty - celé leto šla práca na farme ako hodinky. Najviac pracoval Boxer a jeho životné krédo bolo „Budem pracovať ešte viac".

Jedine starého Benjamína revolúcia nezmenila, ak sa opýtali, či je teraz šťastnejší, záhadne odpovedal: „Somári žijú dlho." V nedeľu sa nepracovalo a ráno sa vztyčovala zelená zástava, potom mali schôdze, kde rezolúcie na ďalší týždeň predkladali zásadne prasatá, potom sa spievalo. Prasatá si zriadili hlavný stan a organizovali ostatných do „Zvieracích výborov". Učili sa čítať a písať, avšak 100% to zvládol iba Benjamín. Najsprostejšie ovce sa vládali naučiť iba heslo: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé" a toto do nekonečna bľabotali. Zvieratá postupne prišli na to, že prasce dostávajú oveľa lepšie jedlo ako všetci ostatní. Kvičiak im to však vysvetlil veľmi rozumným spôsobom, a tak nebol dôvod viac sa sťažovať. Chýry o revolúcii začali prenikať aj na ostatné farmy a farmári sa obávali, ako to celé dopadne. Zvieratá pri náznaku každej vzbury kruto trestali a dohodli sa, že Zvieraciu farmu získa opäť naspäť človek. Avšak v októbri boli pri svojom útoku porazení. Snehuliak a Boxer dostali vyznamenania „Zvierací hrdina prvého stupňa". Dohodli sa aj, že na výročia (12.10 - Bitka pri kravíne, svätojánska noc - revolúcia) budú slávnostne strieľať z dela.

Prišla zima, Moly ušla, na poliach sa už robiť nedalo. Snehuliak chcel, aby na kopci postavili polyfunkčný mlyn. Vypracoval plány na jeho výstavbu, avšak Napoleon s tým nesúhlasil. Farma sa rozdelila na dva tábory a začal sa politický boj. Keď Snehuliak obhajoval mlyn verejne, ovce bľakotali a napadlo ho deväť rozzúrených psov, ktoré ho z farmy vyhnali. Ostatných presvedčili, že on bol ich nepriateľ a že to bolo správne. Teraz však prišiel s myšlienkou výstavby mlyna Napoleon a všetkých presvedčili, že on to chcel aj predtým, len sa potrebovali zbaviť Snehuliaka. Mlyn sa začal stavať, všetky zvieratá usilovne dreli. Boxer pridal do svojho repertoára ešte jedno heslo: „Napoleon má vždy pravdu". Zvieratá sa tento rok nemali lepšie ako za Jonesa, nemali sa však ani horšie. Napoleon prišiel s ďalším nápadom - budú predávať vajíčka ľuďom. Peniaze? To bolo síce proti niekdajším zásadám, no zvieratá boli ticho. Protestovať sa neodvážili ani predtým, keď Napoleon zrušil zhromaždenia, vyhrážal sa totiž psami. Medzičasom sa Jones vzdal nádeje získať späť svoju farmu a odsťahoval sa na druhý koniec krajiny. Prasatá sa nasťahovali do domu - heslo č. 4 sa totiž záhadne zmenilo na: „Nijaké zviera nebude spať v posteli s plachtami". V novembri prišli vetry a veterný mlyn zničili, za vinníka ale Vodca označil Snehuliaka. A tak sa posmelili a pustili sa do výstavby opäť. Všetko zlé, čo sa na farme odohralo, bolo pripísané Snehuliakovi. Prišiel čas zúčtovania - tí, čo sa kedysi ozvali proti Vodcovi sa teraz museli priznať k zločinu, že boli celý čas v spojení so Snehuliakom. Všetci boli na mieste popravení.

Zvieratám zakázali spievať „Zvery Anglicka", lebo už to nebolo potrebné a oni pre nich zložili inú pieseň. K prikázaniu č. 6 pribudlo „bez príčiny". Napoleon sa stal akousi modlou - za všetko dobré mohol on, napísali mu i báseň, vymysleli mnoho výsostných prezývok. Farmár Frederick napadol farmu opäť, zničil mlyn, avšak podarilo sa ho vyhnať. Ostatných presvedčili, že mlyn postavia zase, dôležité je, že zvíťazili. A tak sa oslavovalo. Prasce odkiaľsi vytiahli debničku whisky a užívali si. A aj piate nariadenie bolo pozmenené slovami „do nemoty". Boxer bol vážne zranený a Napoleon na neho dobrosrdečne poslal namiesto lekára konského mäsiara.

Roky ubiehali. Veľa zvierat ubudlo, mnoho ich aj pribudlo. Pre novonarodené zvieratá bola revolúcia len tradíciou, kúpené o nej ani nechyrovali. Prasiat a psov bolo na farme veľmi veľa - tí bohatli. Ostatní žili stále rovnako - hladovali, spali na slame, pili z napájadla a dreli na poliach. Tí starší sa snažili spomenúť si, či sa im v predrevolučných rokoch žilo horšie alebo lepšie. Nepamätali sa. Jednoducho nemali s čím porovnávať svoj terajší život. Boli jedinou farmou, kde všetko vlastnili a organizovali zvieratá - a to bola česť. Potajomky dokonca spievali aj „Zvery Anglicka". „Možno mali ťažký život, možno nie všetky sny sa im naplnili, ale …nikto medzi nimi nekráčal na dvoch nohách … nijaké zviera neoslovovalo iné zviera „pane" … všetky zvieratá si boli rovné. Začiatkom leta videli zvieratá čosi neuveriteľné - Kvičiak a aj ostatné prasce kráčali na dvoch nohách! Zvieratá sa chceli začať sťažovať, ale ovce začali bľabotať, čo ich učili od rána: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie!" Na stodole teraz bolo napísané jedno jediné prikázanie: „VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ ZVIERATÁ SÚ SI ROVNEJŠIE". A už sa nikto nepozastavoval nad vyobliekaným, fajku bafkajúcim Napoleonom …

Jedného večera prišli na návštevu farmári z okolitých fariem. Sedeli za stolom, debatovali, popíjali, Napoleon oznámil, že odteraz sa bude farma volať „Panská farma". Ostatné zvieratá sa na tieto výjavy pozerali oknom. „Dvanásť hlasov burácalo hnevom - jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa to dialo s tvárami prasiat. Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka. Z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka. Nedalo sa však už rozoznať, kto je kto.