Ďalej sa v knihe vyskytovali náboženské hlásenia z letáčikov Griffithsovcov, čím autor zdokumentoval náboženský život tejto rodiny.(str.9)
-Listy, pozvánky: Taktiež odlíšeným písmom, väčšinou korešpondencia medzi Clydom a Robertou, Sondrou či jeho matkou. Zahrnuté všetky listiny, čo si Clyde uchovával.(napr. strany 511, 627, 297, 765...)
-váhanie, opakovanie sa, nedokončené myšlienky- Autor sa často snažil poukázať na isté Clydove myšlienkové pochody a neustále na nich upozorňovať, aby si čitateľ uvedomil ich vážnosť. Nedokončené myšlienky sa často vyskytujú v časti knihy, keď Clyde nevedel vyriešiť problém s Robertinym tehotenstvom , váhanie a opakovanie sa zas v častiach, kde sa Clyde zaoberá myšlienkami na vraždu, resp. keď ju plánuje. (samozrejme, váhanie, opakovanie sa a nedokončené myšlienky sa vyskytovali v celej knihe, keďže Clyde bol typ veľmi zmäteného a neistého človeka, ale v uvedených častiach sa vyskytovali naozaj najčastejšie)
-zvukové podfarbenie- na str. 457-458 badáme kvílenie vtáka: kit kit ka-a-a-a., čím chce autor zdôrazniť dramatickosť oného výjavu. -pomlčkami zas autor vyjadroval chaostickosť Clydovho myslenia, pričom sa snažil byť rázny( str.457; vražda),
-do zátvoriek vsadil podvedomé myšlienky, ktoré boli skôr neuvedomelé. -kurzívou (často včlenená priamo do textu) autor vyčleňoval buď rôzne podfarbenia, citácie či myšlienky niekoho iného alebo len zvýrazňoval istý fakt. Znaky diela zaraďujúce ho do medzivojnovej literatúry: Americká spoločnosť po prvej svetovej vojne: do popredia sa dostávajú vládnuce strany, čo spôsobuje stiesnenosť nižších vrstiev; je to román (epika); stratená generácia; vnútorný monológ; otupenosť ľudí a ich snaha umelo vychutnávať život; mierne experimentovanie autora- myslím, že dielo aj čiastočne surrealistické, pretože autor poukázal na priepastné rozdiely medzi snom a realitou; veľké spoločenské rozdiely, izolovanosť spoločenských tried; naturalizmus
Kritika: Kniha americká tragédia ma veľmi zaujala. Počula som aj názor, že začiatok je nudný- ale to vôbec nie je pravda. Vyvrcholenie knihy je síce v druhej časti knihy,. no keby T. Dreiser vynechal opis detstva hlavnej postavy, čitateľ by nemal šancu pochopiť jej myšlienkové pochody a konanie. Ako čitateľ som Clydom Griffithsom hlboko opovrhovala: ako inak mám súdiť človeka, ktorý opovrhuje svojou vlastnou rodinou len pre jej jednoduchosť a chudobu? No autor sa postupne grandiózne dostáva až do úplného vnútra hlavnej postavy, čím čitateľovi predostrie jeho túžbu po nesprávne chápanom šťastí a depresiu vyplývajúcu z jeho spoločenského postavenia- ktorá ho ako slabocha úplne ovládla.