Všetkých pokladal za ľudí, ktorým nemožno dôverovať, a preto sa spoliehal len sám na seba. Jediné čo mu v živote prinášalo radosť bola moc, ktorej mal veľa a sústredil sa hlavne na to, aby jej mal ešte viac. A to ho nakoniec doviedlo k tomu, že stratil skutočných priateľov.(„ Nie jeho opustili, on odkopol všetkých, ktorým na ňom záležalo, ktorí ho mali radi, ktorí si ho vážili.“)

Román Ako chutí moc sa skladá z 18 kapitol. Takmer každá kapitola sa začína Frankovým rozprávaním o prítomnosti a končí spomienkami na minulosť v podobe príbehov, v ktorých figuroval najmä on a mŕtvy. Dej je tu len jemne naznačený, takmer žiadny, čo je spôsobené Frankovými úvahami nad jeho vzťahom k mŕtvemu a nad mŕtvym samotným. Celé sa to však odohráva počas troch dní. Pripadá mi to, akoby si autor prezeral staré fotografie a o každej z nich rozprával svoj príbeh. A na každej fotografii bol vždy Frank a ten mŕtvy.

Jednou z hlavných tém tohto diela je moc a jej vplyv na človeka. Moc je súčasťou života rovnako ako láska, priateľstvo či nenávisť. Je tu už veľmi dlho a vždy skončí v rukách ľudí, ktorí sa nakoniec stanú jej otrokmi. Je to sila, ktorou ukážu ostatným, že dokážu oveľa viac. Nestačí im to čo nadobudli predtým, snažia sa postúpiť vyššie a vyššie, aby tak zväčšili to, čo tak milujú. Takúto moc opísal Mňačko vo svojom diele. Hlavný hrdina sa tu stane jej obeťou. Moc je vo svojom základe neutrálna. Nie je zlá ani dobrá. Predstavuje však zmes všetkého. To aké budú dôsledky jej užívania závisí len od toho, kto ju dostane do rúk. Veľká moc znamená slávu a sláva je pre ľudí dôkazom úspechu. ( „Sláva opíja, sláva je silným omamným prostriedkom. Pre svoju slávu viedli vladári národy do boja, do víťazstva alebo skazy, pre slávu popularitu, publicitu sú ľudia schopní urobiť čokoľvek.
Sláva je zárukou nesmrteľnosti, a nesmrťeľosť je ešte stále čímsi, čo mátoží v hlavách ľudí, ak sa cítia čímsi výnimoční“).

( „ Moc ty mŕtvy, nie je dobrá ani zlá. Moc sa može stať dobrom, moc sa može stať zlom, záleží na tom kto ju používa. Ako s ňou vie zaobchádzať.“ ) Ak však človek nie je osobnostne dosť silný na to, aby dokázal odolávať lákadlám, ktoré so sebou prináša, zvrtne sa to všetko proti nemu. Jeho sila a vplyv sa síce nemusia hneď stratiť, ale stratí sa on sám. („Iste, vždy chcel vyniknút nad iných, vždy chcel byť prvý na čele. Ale keď iní – Franka nezaujíma z akých dôvodov- spoznali jeho výnimočnosť, umožnili mu vyniknúť a urobili ho prvým, prestal byť výnimočným a vynikajúcim a prvým, potlačil v sebe práve tie vlastnosti, ktoré ho vyniesli nahor, o čom zrejme roky túžil, i keď to na sebe nedal spoznat. Sústredil vo svojich rukách moc. Ale moc nevyužíval. Len ju zneužíval na zabezpečenie ešte väčšej moci. Nestala sa v jeho rukách prostriedkom, stala sa cieľom všetkého jeho snaženia.“)
Vôna moci je naozaj lákavá a postupne je ňou človek omámený natoľko, že sa z neho vytrácajú všetky jeho sny a túžby a nahradí ich jediná túžba mať jej ešte viac. Netvrdím, že je vždy iba zlá. Myslím si však, že skutočne deformuje charakter človeka. A to aj vtedy, keď ju využívame na dobré veci. Jednoducho jej venujeme celý čas a pritom zabúdame na život okolo nás. Všetko to spôsobí , že sa prestaneme venovať priateľom, rodine, všetkému, čo sme doteraz robili a prepadneme túžbe byť ešte mocnejší. ( „Ľahko je sa zopsut, keď má človek na to toľko príležitostí, ako mal on. Ťažko je nezopsut sa.“ )Neznamená to však, že bude aj šťastnejší, hoci mnohí v nej vidia základ šťastia. Časom ale zistia, že namiesto šťastia prichádza neistota a strach.

Myslím si, že veľká moc je len spôsobom, ako prísť o seba samého. A môžem povedať, že súhlasím aj s autorovým názorom na vplyv moci na osobnosť človeka. Pretože si myslím, že sa neoplatí hnať sa za niečím, s čím nakoniec ostanem sám, bez ľudí, ktorých mám rád a prinesie mi to do života len strach o niečo, čo tak veľmi milujeme, ale čo nám späť tú lásku nevráti.