V.KAPITOLA

Hoci Tereza zakazovala Bertinke hrať sa s Jurkom, nebolo jej to nič platné. Rada sa s ním hrala, lebo vedel vymýšľať nové hračky a používal slová, ktorá Bertinka v živote nepočula. Jurka brala za múdreho chlapca, ktorý vie toľko vecí. Jurko sa zahanbil, lebo nevedel, čím sa „podsype“ kura a tak ho Bertinka riadne vysmiala. Zahanbený Jurko odišiel od nej preč. Bertinke to bolo ľúto. Haviarka chytila vnučkine ruky, ktoré boli ako ľad a tak ju dala ležať do postele. Vendel bol v meste. Bertinka sa v noci prehadzovala v horúčkach. Vendel sa vrátil z mesta riadne opitý. Keď ho zbadala Tereza, hneď mu začala nadávať. Jozef sa v podvedomí rozčúlil, lebo ráno požičal bratovi sto korún. Aj Hanu to trápilo, vlastne ju trápilo skoro všetko odkedy sa sem prisťahovali.

VI.KAPITOLA

Ráno sa vybral Jozef s otcom orať. Tereza budila Vendela aby vstal, aby šiel orať on. Kričala na ňho: „Vstávaj Vendel! Uvidíš, začnú si gazdovať ako vo svojom, keď budeš takto robiť...Bože môj!“ Ponúkla sa sama do roboty, no stará Haviarka jej prízvukovala, že ju potrebuje Bertinka, ktorá je chorá. Starý Haviar z diaľky ukazuje Jozefovi školu, ktorá stojí v dedine už päť rokov. Jozef je rád, že sa tu vybudovala škola, aj keď otec má na to iný názor. Keď sa vrátili domov, Vendel už bol hore. Zastaví Jozefa a začne mu vyčítať, že sa vrátil domov. Teraz keď nemá nič, sa tu objaví a berie si všetko, čo si on za tie roky budoval. Nemá právo sa priživovať na jeho úrok. Jozef mu začne prízvukovať, že nemá záujem o majetok, vysvetľuje mu že nič do gazdovstva nedal, ale ani nič od neho nebral. No Vendel len stále svoje. „Na oko sa odhŕňaš, hovoríš, že nič nechceš, a naostatok by si...Eh ,neboj sa, dobre ti ja vidím do žalúdka.“ Jozefa sa zmocnil voči bratovi hnus.

VII.KAPITOLA

Bertinka je stále chorá a má horúčky. Tereza to beria na ľahkú váhu. Myslí si, že je to normálna choroba a že dieťa sa čoskoro vyzdraví. Baby jej poradili akési staré prírodné recepty, ktoré vyznievajú hlúpo. Hana s Jozefom sa čudujú, že nezavolali doktora. Tri dni čakali a nič nerobili. Jozef sa začal vyhrážať bratovi, že on sám ju odnesie k doktorovi a jeho oznámi. Na druhý deň ju kdesi zobrali a vrátili sa až večer. Dievčatku však bolo horšie a horšie. Vendel si uvedomil, že dieťa mu odchádza a tak sa vybral do školy za učiteľom po pušku. Keď bol ešte Jozef malý chlapec, vyliečil sa tak , že strelili do studničky , on sa v nej vykúpal a bol zdravý. Učiteľ ho vysmial a spýtal sa ho, prečo nešli za doktorom. Šli, ale po ceste im tetky poradili nech idú pod Makytu, tam je najlepší lekár - akási bohyňa. Učiteľ sa čudoval nad jeho rozumom. Zobrať choré dieťa pod Makytu? Bol z toho zhrozený. Vendel sa vybral po pušku za hájnikom. Započul umieráčik a tak sa vybral domov. Vydýchol si, že umieráčik nespieval jeho dcérke, ale starej Mičkovej. No o niečo neskôr ozval sa umieráčik opäť. Tentoraz pre Bertinku.

VIII.KAPITOLA

Po pohrebe starej Mičkovej sa kňaz i pohrební speváci ponáhľali k Haviarovcom. Tereza bola nesmierne zarmútená. Bola zúfalá, ani na nohách sa poriadne nevedela udržať. A tak spolu so starou haviarkou ostali doma. Kňaz na dvore skončil svoj obrad. Vendel sa rozplakal. Pohrebný sprievod sa pohol na cintorín. Truhličku zasypali. Vendel si uvedomil, že treba zvať ľudí na kar a tak sa aj pohol od hrobu. Pri hrobe ostal už len Jozef s rodinou. Vendel hneď začal taktizovať, že otec sa teraz s majetkom prikloní k bratovi, lebo má deti. Len čo všetci prišli domov, dozvedeli sa veľkú novinu. Tereza má syna!

IX.KAPITOLA

Tereza by najradšej na druhý deň vstala. Vadilo jej, že sa všetko robí bez jej pomoci. Haviarka s Hanou ju museli prehovárať, aby ostala ležať. Tereza si zdriemla a Hana zatiaľ nachystala obed. Kaď sa zobudila, išla sa najesť. Hana pripravila kuru na smotane. Tereza sa rozčúlila, že oni také jedlo nejedia, že to obsahuje veľa drahých vecí. Znovu v nej videla panštinu. Každému chutilo, len Tereza sa jedla ani nedotkla. Keď počula, ako ju každý chváli, prišla do izby a začala vrieskať: „Nech varí! Nech si len varí! Ale nás najprv vydeľte...a potom si prežerte všetko, čo máte!“ Každí onemel. Vendel sa pridal na ženinu stranu a začal zase prezentovať tie svoje názory o delení majetku. Starý Haviar to nemohol vydržať a poriadne na Vendela a Terezu nakričal. Haviarka sa z toho rozplakala.