PETER JILEMNICKÝ - O DVOCH BRATOCH, Z KTORÝCH PRVÝ DRUHÉHO VÔBEC NEPOZNAL

I.KAPITOLA

Pod svahmi Havraniska sa nachádza kysucká dedina, v ktorej žije rodina Haviarovcov. Starý gazda Haviar so starou Haviarkou, ich syn Vendel so ženou Terezou, ktorí majú dcéru Bertinku. Bola to chudobná rodina, ktorá bola závislá od svojej zemiakovej roli, ktorá im poskytovala hlavnú obživu. Chovali aj dve kravy. Po dlhej a tuhej zime sa Vendel s Terezou vybrali na majere, aby zarobili nejaké peniaze. Ľudia v dedine hovorili o Tereze, že je samodruhá, že načo ju do roboty a o Vendelovi, že je skúpy a narieka viac ako treba. Terezu nezobrali a tak nešiel ani Vendel. Bol čas orby a tak sa Vendel vybral orať. Šiel s ním aj starý Haviar, ktorého Vendel nechcel so sebou brať, lebo je starý a bude mu na obtiaž. Haviar mu však zdôraznil, že on je gazda a ako správny gazda nebude v čase orby sedieť doma.

II.KAPITOLA

V ten istý deň, keď boli Vendel s otcom na poli, Bertinka sa hrala s ostatnými dievčatami, ktoré boli od nej o niečo staršie a tak sa z nej smiali a robili posmešky. Bertinka sa urazila a šla si sadnúť k potoku. Všimla si ako po vode a bahne kráča bláznivý Ondrej, bol odlišný ako ostatní ľudia a mal plno zaujímavých vecí. Bertinka bola očarená zo škatuľky, ktorú mal Ondrej a tak si ju obzerala. Dúfala, že jej škatuľku daruje, lenže Ondrej ju mal veľmi rád a tak si ju nechal. Medzi tým sa starý Haviar potkol o pluh a spadol a ostal na zemi. Vendel mu pripomenul, že by mal radšej oddychovať doma, no Haviar sa vynašiel – prežehnal sa a pobozkal zem. Vendel vedel, že otec bozkáva zem až po oračke, ale nechcel mu nič vravieť.

Keď sa už vracali domov, prišiel k nemu poštár a dal mu do rúk dva listy. Vendel sa zamyslel a spomenul si ako zvýšil poistku proti ohňu z tritisíc na desaťtisíc korún. A teraz je čas platiť. Na majere ho nezobrali a teraz nemá z čoho platiť. Tri dni v kuse Vendel oral a nedbal na nič, ani na otca. Príčinou bol druhý list, ktorý poslal jeho brat Jozef. Písalo sa v ňom, že sa spolu so svojou rodinou vráti do rodného domova. Jozef odišiel z domova na front a potom sa usídlil v meste, kde si našiel ženu. No prestalo sa mu dariť, roboty niet a tak sa vracia domov. Odkedy dostali list, tak Vendel s Terezou sa poriadne od roboty ešte nezastavili. Starí Haviarovci spomínajú na Jozefa, aký bol vždy dobrý, tichý, poslušný. Z Jozefa prešli na Vendela a nevedia odkiaľ sa v ňom vzala tá vzdorovitosť a surovosť. Vendel v tej dobe premýšľa nad tým, ako splatiť poistku a nad príchodom brata.

III.KAPITOLA

Jozef so ženou Hanou, so synom Jurkom a s malou Elenkou, ktorá je ešte v kočiari sú na ceste k Haviarovcom. Boli už tesne pred dedinou, keď už Hana nevládala a tak si dali prestávku. Jozef sa pozeral hore dolinou, na chalupy, kde práve vyskočil biely dym, ktorý sa mohol valiť aj z komína jeho otcovského domu. Jozef sa veľmi tešil a bol nedočkavý. Kým tam oddychovali prišli k nim zo zvedavosti malé husiarky. Začali si pošuškávať a smiali sa. Jozef im dával hádanky. Najmenšej z nich sa Jozef opýtal čia je. Bola to Bertinka. Jozef jej povedal, že je jej strýko, pobozkal ju a ona ich zaviedla domov.


IV.KAPITOLA

Dva dni trvalo, kým sa oboznámili s novým prostredím. Tereza videla v Hane panštinu. Ohŕňa nos nad jej šatami a aj že sa chce umyť v umývadle, keď jej stačí len hrnček s vodou. Nie je ani kúsok miesta, keď sa všetci poschádzajú v izbe. Preto sa presťahovali na humno. Tereza sa obom vyhýbala, dokonca zakazovala aj Bertinke hrať sa s Jurkom. Všetko chcela robiť sama, keď jej chcela Haviarka pomôcť, tak jej povedala, že ona si stačí sama. Nestačila sama, no tak ako Vendel aj ona si svojou prácou chcela zabezpečiť majetok v podobe gazdovstva. Bála sa, že sa bude musieť s nimi deliť o majetok a to jej zatemňovalo hlavu.

Večer sa zišli chlapi, aby privítali Jozefa. Rozprávajú sa o pracovných príležitostiach. Vendel povedal: „Keď budem chcieť robiť, isto si prácu nájdem. Lenže niekto o ňu ani tak veľmi nestojí.“ Jozefa sa dotkli bratove slová. Jozef pracoval v meste ako murár, viedlo sa mu dobre. No nastali zlé časy, nebolo stavieb, nebolo roboty. Bývali s Haniným otcom, ale po jeho smrti sa presťahoval ku kamarátovi Mackovi, ktorý mu prenajal izbu. Macek mal chorú ženu a tak sa zišla aj Hanina ruka v domácnosti. Jozef začal spomínať, ako sa mu núkala práca na železnici, ale pre malý zárobok sa mu tam neoplatilo cestovať a pracovať. Ten kto odmietol prácu, stratil nárok na podporu. Preto prišiel skúsiť štastie domov.