Má dbať o svoje vlasy, dlhá tvár má mať pútec, okrúhla vrkoč, kučery nech padajú na obe plecia. Veď aj Herakles na Iolu zvolal: „Túto, hľa, ženu mám rád!“. Žena nemá nosiť šaty vyšité zlatom, nech si vyberie belasú farbu, alebo farbu vody, ametystová, myrtová a biela. Bledá pleť vynikne v tmavom, počerná v bielom. Žena sa má starať o svoje zuby, veď ktorému mužovi sa páči žena, ktorej smrdí z úst? Krášliť sa má, len nech jej ctiteľ nenájde na stole masti a púdre, nech zatají pred nim to všetko, čo ju krášli. Muža najviac hnevá, ak žena nedokáže skryť svoje dôverné tajomstvo. Mala by skrývať svoje nedostatky, ak je bledá nech nosí odev s purpurovými pruhmi, ženin smiech sa nemá podbať vo vreskot, ale na jemný ženský smiech, žena má mať ľahký a lahodný krok, má poznať väčšinu hier, ktoré pozná muž. Nesmie stále sedieť doma, pretože potom ju nemá ako zazrieť chlap. Taktiež musí rozoznať falošníkov. Ak dostane list, má vedieť správne posúdiť slová, či klame, alebo z riadkov vyviera úprimný cit, po nejakom čase nech mu odpíše, ale nesmie ho nechať čakať príliš dlho. Hl. myšlienka: Ovídius chcel pomôcť mladým mužom a ženám, ako nájsť správnu lásku, ako si ju udržať. Môj názor na dielo: Toto dielo mi dalo veľa. Myslím, že Ovídiovi sa podarilo to, čo si zaumienil. Jeho verše neplatili len v jeho dobe, ale platia aj dnes a pomáhajú mladým ľuďom. Ovídius ponúka presný návod, ako získať lásku a tým aj šťastie. Aj keď síce nie je žena, ale pôsobil na mňa dojmom, ako keby bol, pretože sa v tom dokonale vyznal. Hoci nesúhlasím s niektorými jeho názormi toto dielo by som odporučila všetkým, ktorí hľadajú lásku. Ale nie takú lásku, ktorá bola ako hra pre mladých Rimanov, ale presne to opačné, ten cit. Pridávam aj niektoré citáty:

Z knihy prvej:
„ Používaj obvyklé slovám, hovor tak, aby si vzbudil dôveru, naviac však lichôtky píš, ako by si k nej hovoril ty sám.“

„Po vôli vládkyne svojej, obetuj všetok svoj čas.“

„Na stôl kvapkami vína smieš lichôtky nežné jej písať, aby tam prečítala, že je len ona vládkyňou tvojou, do očí očami pozrieť a vyznať jej horúcu lásku.“

„Najprv nech pristúpi muž, muž prosebné slová nech hovorí, ona nech prijíma vľúdne lichôtky prosieb a slov.“

Z knihy druhej:
„Ak ťa má ľúbiť, buď ľúbosti hoden – na to však musíš mať viac ako len pôvabný vzhľad.“

„Šľachetným umením musíš si dôkladne vzdelávať srdce, zavčasu ovládnuť musíš jazyky najmenej dva.“

„Nežne s ňou ži v mieri, len láskavo s ňou žartuj, mocne a sladko ju ľúb.“

„Rukoväť slnečníka jej zavčasu zachyť a pones, všade jej uvoľňuj miesto, kdekoľvek stiesni ju dav.