Publius Ovídius Naso Umenie Milovať

PUBLIUS OVÍDIUS NASO
UMENIE MILOVAŤ
(Ars Amatoria)

Hl. postavy: V tomto diele nemôžem vymenovať hlavné postavy. Ovídius spomenul niekoľko mien a ich príbehy s láskou, ale nedajú sa považovať za hlavné postavy. Za hlavnú postavu môžeme považovať muža, ženu a Ovídia, pretože sa tam vyskytujú aj jeho príbehy.

Vedľ. postavy: Mená, ktoré Ovídius použil vo svojom diele:
Andromaché, bola manželkou trójskeho hrdinu Hektora.
Dídó, bola dcérou tyrského kráľa Béla, zakladateľka Kartága. Keď Aineiás odmietol jej lásku, spáchala samovraždu.
Kirké, čarodejnica, dcéra boha slnka Hélia. S Odysseom mala syna Télegona. Médeia, dcéra kolchidského kráľa Aiéta, čarodejnica, Iásonova žena a vrahyňa vlastných detí.
Sapfó, slávna grécka poetka, žijúca na ostrove Lesbos. Tieto a ešte oveľa viac známych rímskych a gréckych mien použil Ovídius vo svojom diele. Dej:
V knihe prvej KDE HĽADAŤ ŽENY radí mužom kde nájsť tú, ktorej povie „Ty sa mi páčiš, len ty!“ a ako ju získať. Muž sa má poučiť o miestach, kde chodí veľa žien. Napríklad na verejných slávnostiach, na námestiach, v okrúhlych divadlách, na hostinách, v cirkuse. Má si sadnúť blízko nej, bokom, ak môže sa tisnúť na jej bok a potom s ňou začať rozhovor. Muž má mať najprv dôveru v seba, má dôverovať v úspech. Najprv nech sa spozná so slúžkou dievčiny (v dnešnej dobe pravdepodobne s jej najlepšou priateľkou), a tak bude mať správy o svojej dievčine stále. Na jej narodeniny jej musí darovať dar. Má hovoriť tak, aby vzbudil dôveru, má vytrvať, byť stále pri nej, pre ňu ma obetovať celý svoj čas. Tiež mu prospejú slzy, lebo slzami obmäkčí kameň, k lichotným slovám pridať bozky. V druhej knihe AKO SI LÁSKU UDRŽAŤ Ovídius radí mužom, ako svoju milovanú nestratiť. Muž musí mať viac ako len pôvab, ak chce, aby ho žena ľúbila musí byť tej lásky hoden. Musí ovládať najmenej dva jazyky, nemá byt drsný, pretože tým vyvolá len hnev. Vždy má žene ustúpiť, má hrať en takú úlohu, akú mu ona prikáže hrať. Ak si chce nadlho udržať dievča nech sa snaží predstierať, že je opitý jej krásou. Má byť pri nej aj v chorobe, nech vidí že sa o ňu stará. Nemá sa snažiť nájsť ju pri hriešnom skutku, má vedieť mlčať, nikdy jej nepripomínať jej chybičky krásy, zrelým ženám neskúmať koľko má rokov.
V tretej knihe ŽENSKÉ FÍGLE dáva rady ženám. Keďže staroba raz príde, žena má využiť každú chvíľočku.

Má dbať o svoje vlasy, dlhá tvár má mať pútec, okrúhla vrkoč, kučery nech padajú na obe plecia. Veď aj Herakles na Iolu zvolal: „Túto, hľa, ženu mám rád!“. Žena nemá nosiť šaty vyšité zlatom, nech si vyberie belasú farbu, alebo farbu vody, ametystová, myrtová a biela. Bledá pleť vynikne v tmavom, počerná v bielom. Žena sa má starať o svoje zuby, veď ktorému mužovi sa páči žena, ktorej smrdí z úst? Krášliť sa má, len nech jej ctiteľ nenájde na stole masti a púdre, nech zatají pred nim to všetko, čo ju krášli. Muža najviac hnevá, ak žena nedokáže skryť svoje dôverné tajomstvo. Mala by skrývať svoje nedostatky, ak je bledá nech nosí odev s purpurovými pruhmi, ženin smiech sa nemá podbať vo vreskot, ale na jemný ženský smiech, žena má mať ľahký a lahodný krok, má poznať väčšinu hier, ktoré pozná muž. Nesmie stále sedieť doma, pretože potom ju nemá ako zazrieť chlap. Taktiež musí rozoznať falošníkov. Ak dostane list, má vedieť správne posúdiť slová, či klame, alebo z riadkov vyviera úprimný cit, po nejakom čase nech mu odpíše, ale nesmie ho nechať čakať príliš dlho. Hl. myšlienka: Ovídius chcel pomôcť mladým mužom a ženám, ako nájsť správnu lásku, ako si ju udržať. Môj názor na dielo: Toto dielo mi dalo veľa. Myslím, že Ovídiovi sa podarilo to, čo si zaumienil. Jeho verše neplatili len v jeho dobe, ale platia aj dnes a pomáhajú mladým ľuďom. Ovídius ponúka presný návod, ako získať lásku a tým aj šťastie. Aj keď síce nie je žena, ale pôsobil na mňa dojmom, ako keby bol, pretože sa v tom dokonale vyznal. Hoci nesúhlasím s niektorými jeho názormi toto dielo by som odporučila všetkým, ktorí hľadajú lásku. Ale nie takú lásku, ktorá bola ako hra pre mladých Rimanov, ale presne to opačné, ten cit. Pridávam aj niektoré citáty:

Z knihy prvej:
„ Používaj obvyklé slovám, hovor tak, aby si vzbudil dôveru, naviac však lichôtky píš, ako by si k nej hovoril ty sám.“

„Po vôli vládkyne svojej, obetuj všetok svoj čas.“

„Na stôl kvapkami vína smieš lichôtky nežné jej písať, aby tam prečítala, že je len ona vládkyňou tvojou, do očí očami pozrieť a vyznať jej horúcu lásku.“

„Najprv nech pristúpi muž, muž prosebné slová nech hovorí, ona nech prijíma vľúdne lichôtky prosieb a slov.“

Z knihy druhej:
„Ak ťa má ľúbiť, buď ľúbosti hoden – na to však musíš mať viac ako len pôvabný vzhľad.“

„Šľachetným umením musíš si dôkladne vzdelávať srdce, zavčasu ovládnuť musíš jazyky najmenej dva.“

„Nežne s ňou ži v mieri, len láskavo s ňou žartuj, mocne a sladko ju ľúb.“

„Rukoväť slnečníka jej zavčasu zachyť a pones, všade jej uvoľňuj miesto, kdekoľvek stiesni ju dav.

Ak treba, k mäkkému lôžku jej pozorne podnožku prisuň, obuj či vyzuj jej nôžku, každé jej želanie splň.“

„Často jej musíš aj ruku hriať v úkryte na svojej hrudi, aj keby sám si pritom trpel a chladom sa chvel, ba nehanbi sa a pri krášlení voľnou rukou jej zrkadlo drž.“

„Tajná lož plodí úspech, no zjavná prináša hanbu a dôveru ti právom odníme ne večný čas.“

„Stále jej na očiach buď a stále ju zaplavuj rečou, vo dne v noci nech hľadí jedine tvoju tvár.“

Z knihy tretej:
„Myslite na to už dnes, že staroba smutná raz príde, a využite každú chvíľočku , pokým je čas.“

„Ľudská krása však navždy sa stráca. Nuž trhajte kvety“ kvet, ktorý neodtrhneš, opŕchne žalostne sám.“

„Krášli sa len vtedy, keď ti tam netrčí chlap.“

„Dievča sa nepochybne má chváliť aj znalosťou tanca, na želanie má predviesť vlnivé pohyby rúk.“

„Nepoznáš, čo je skryté – čo nepoznáš, nebudí túžbu: aj pekná tvár je nanič, pokým ju nezazrie chlap.“

„Dievčatám osoží a väčšmi pristane pitie – k sladkému vínu má láska neraz ten najlepší vzťah.“.