John Steinbeck- Perla

John Steinbeck- (1902-1968) americký spisovateľ a publicista, študoval na univerzite v Stanforde, štúdium však nedokončil. Zaoberal sa výskumom v biologickej oblasti. To mu vnuklo presvedčenie, že človek je bytosť spojená tajomnými putami s nepreskúmanou existenciou vesmíru. Toto tušenie dáva Steinbeckovým dielam strhujúcu básnickosť a mystickosť. V roku 1940 získal Pulitzerovu cenu a v roku 1962 Nobelovu cenu. Medzi jeho najznámejšie diela patria: O myšiach a ľuďoch, Ovocie hnevu, Po západe mesiaca, Na východ od raja, Zima našej nespokojnosti, Túlavý autobus, Zhoďte bomby, Potulky s Charliem, Perla.


Hlavné postavy:

Kino- chudobný tvrdohlavý Indián, žije so ženou a synom v chatrči, okrem chatrče má kanoe, sníva o lepšej budúcnosti vďaka perle, kvôli tomu je ochotný ísť aj do krajného nebezpečenstva, celý čas ho sprevádza hudba, ktorá oznamuje prichádzajúce zlo (pieseň nepriateľa a zla) alebo pokoj (pieseň rodiny) alebo pieseň perly, ktorá ho vábi jej bohatstvom.
Juana- Kinova žena, odhovára Kina od perly, je odhodlaná všade ho nasledovať, hoci s ním nesúhlasí, je veľmi silná žena, jej syn je pre ňu všetko.
Coyotito- malý synček Juany a Kina, uštipne ho škorpión.
Juan Tomás- brat Kina, je jeho sused, vie, že brata nečaká nič dobré, ale pomáha a radí mu, má 4 deti.
Apolonia- tučná žena Juan Tomása, pomôže Kinovi a jeho žene, keď to potrebujú.

Dej:
Príbeh mladého rybára Kina a jeho ženy Juany, ktorí bývajú v prútenej chatrči akú majú všetci ich susedia Indiáni, sa odohráva v mexickom meste La Paz v Kalifornskom zálive. Mesto La Paz je rozdelené na dva svety- majetných a nemajetných ľudí, pričom Kino a jeho žena patria k nemajetným. Svet majetných ľudí je opísaný ako mesto murovaných a omietnutých domov, prísnych ohrád, s osviežujúcimi záhradami, kde zurčali potôčiky a švitorili vtáky v klietkach a do uší doliehal špľachot osviežujúcej vody na rozpálených dlaždiciach.

Jedného rána, keď Juana, ako zvyčajne pripravovala na raňajky kukuričné placky, pretože si nemohli dovoliť nič iné, poštípal do ramena ich malého synčeka Coyotita škorpión. Kino škorpióna odhodil od syna a rozdupával ho dovtedy, kým z neho neostala len škvrna. Juana duchaprítomne zobrala dieťa na ruky a rýchlo sa mu snažila vyciciavať jed z rany. Dieťa od bolesti strašne kričalo, nuž pribehli všetci susedia a nahrnuli sa im do chatrče. Juana chcela poslať po doktora, ale susedia tvrdili, že nepríde. Tak sa teda Kino, Juana s malým Coyotitom na rukách nasledovaní celým zástupom susedov, vybrali do stredu mesta k doktorovi. Rýchlo sa šírilo, čo sa stalo malému synčekovi. Každý chcel byť svedkom možnej drámy. Keď prišli k doktorovmu domu, Kino chvíľu zaváhal, pretože doktora nemal v láske. Podľa neho doktor patril k druhu ľuďí, ktorý ponižoval a zastrašoval Kinovu rasu celé veky. Kina lomcovala zlosť, ale zaklopal na bránu. Muž, čo sa z brány vyklonil patril ku Kinovej rase. Keď sa sluha dozvedel, čo sa stalo, šiel za doktorom do domu. Doktor bol nepríjemný tučný muž. Sedel v spálni a popíjal čokoládu. Sluha oznámil doktorovi, čo je vo veci, ale ten sa rozčúlil, že pokiaľ nemajú čím zaplatiť, nepohne ani prstom. Sluha šiel s odkazom späť za Kinom. Kino mu podal osem malých znetvorených, škaredých, sivých perličiek. Sluha zmizol, a keď sa znovu vrátil z doktorovej izby, povedal, že doktor musel odísť k vážnemu prípadu a podal Kinovi naspäť jeho osem perličiek. Vtedy sa celého sprievodu zmocnila vlna hanby a ľudia sa začali rozchádzať. Kino sklonil hlavu a tak silno zabúchal na dvere, až sa poranil.
Po návrate Kino s Juanou a synčekom nasadli do Kinovho kanoe, ktoré zdedil ešte po starom otcovi. Ak by mali štastie, Kino vyloví ustricu s perlou, ktorú by mohli predať, aby si zaplatili doktora. Dlho Kino zbieral ustrice a hádzal ich do košíka, keď zrazu zbadal veľkú ustricu, v ktorej sa čosi blikotalo. Zatajil dych a hodil ju do kanoe. Keď začal otvárať ustrice, dlho nevydržal a veľkú ustricu otvoril medzi prvými. Zrazu v ruke držal tú najväčšiu i najkrajšiu perlu akú kedy videl.

Vrátili sa domov a po celom meste sa neuveriteľne rýchlo roznášalo, akú perlu Kino našiel. Prišli sa na ňu pozrieť všetci susedia. Každý rozprával, že Kino našiel Perlu sveta. Všetci vedeli, že čas sa teraz bude rátať od jeho perly. Kino už v mysli plánoval, čo všetko si kúpi za peniaze po predaji perly. Najprv šatstvo pre neho a jeho ženu, ich svadbu v kostole, pušku a hlavne zaobstarať Coyotitovi vzdelanie, aby vedel písať a čítať. Večer ich prišiel navštíviť kňaz a doktor dokonca dvakrát. Pri prvej návšteve dal Coyotitovi prášok a oznámil, že za hodinu príde zas, lebo jed začne znova účinkovať. Kino po doktorovom odchode vyhrabal v hlinenej podlahe jamku, schoval tam perlu a znova zahrabal. Keď prišiel doktor druhýkrát, aby skontroloval Coyotita a podal mu ďalší liek, spýtal sa Kina, kedy mu bude môcť zaplatiť a dúfal, že Kino prezradí skrýšu perly aspoň pohľadom. Kino mu oznámil, že zajtra predá perlu a zaplatí. Nebadane mihol okom po skrýši, ale neskôr ju ukryl na iné miesto v podlahe.

V noci sa však do ich chatrče niekto vlámal pobil sa s Kinom. Juana predvídala, že ich čakajú zlé časy a chcela, aby Kino perlu zahodil. Kino ju však umlčal a ľahli si spať. Perla mu úplne omámila rozum. Mala byť ich jediná príležitosť.

Hneď ráno na ďalší deň sa Kino a Juana obliekli do najlepších čias a s Coyotitom na rukách sa pobrali do mesta, kde sa na nich pripravovali všetci kupci. Vlastne to bol len jeden kupec, pretože všetci ostatní kupci s ním spolupracovali, ale navonok pôsobili, že sú navzájom konkurencia. Opäť nádejných boháčov nasledoval dlhý sprievod. Juan Tomás išiel zarovno s bratom, aby ho varoval pred možnými podvodmi. Vošli do obchodu prvého kupca a Kino mu povedal, že má perlu. Ukázal mu ju, ale na kupcovej tvári nezaznamenal žiadne mihnutie. O chvíľu nasadil kupec pohŕdavý úsmev a oznámil Kinovi, že ľutuje, ale môže mu dať za ňu najviac tisíc pesos. Kino začal namietať, vraj má perlu cenu aj päťdesiat tisíc a ohriakol kupca, že ho chce ošmeknúť. Kupca sa na chvíľu zľakol, ale nakoniec navrhol, že dá zavolať aj iných kupcov, aby povedali, akú cenu má podľa nich. Kupci sa však zhodli na tom, že perla nemá cenu, lebo je neforemná a čudná. Kino nahnevane odišiel s tým, že ju predá hoci aj v hlavnom meste, lebo sa nedá oklamať.
Večer ich navštívil Juan Tomás, aby mu znova poradil. Sám si, ale nebol istý či Kino koná správne. Po jeho odchode ich opäť niekto napadol. Kino bol celý zakrvavený a zas nevedel, kto to bol. Juana ho opäť začala presviedčať, že ta perla je zlo, že ich zničí. Kino namietal, že nik ich neokradne o šťastie, ráno si vezmú kanoe a pôjdu do hlavného mesta.

Ráno Juana vstala skôr, vyhrabala perlu, aby ju zahodila do mora, lenže Kino sa prebudil a v poslednej chvíli sa po nej vrhol a perlu jej vykrútil z prstov. V tej chvíli by dokázal vraždiť, čo sa aj naplnilo, pretože ich aj vtedy niekto sledoval. Neznámy mu prehrábaval šaty a perla, ktorá mu vypadla z ruky, ležala pod kameňom. Potom ho Kino zabil a keď sa Juana pozviechala, našla perlu aj dokaličeného Kina ležať na zemi. Myslel si, že mu perlu zobrali. Juana mu ju vrátila do rúk, zatiahla mŕtveho do krovia a rozhodli sa odísť ešte pred svitaním. Kino šiel stiahnuť kanoe, keď zistil, že mu v ňom prerezali dieru. Náhlil sa ku chatrči a zbadal prudkú žiaru. Juana vybehla so synom von z horiaceho domu. Skryli sa s Kinom v tieni jednej z chatrčí a potom sa rozbehli k domu Juana Tomása. Všetci susedia už za nich nariekali a žena Juana Tomása Apolonia spustila obradný nárek. Kino na ňu a svojho brata zavolal s prosbou o prichýlenie. Pred všetkými ostatnými však museli byť mŕtvi.

Večer sa vybrali na sever cez hory. Apolonia im zabalila na cestu jedlo. Obchádzali stred mesta, dávali si veľký pozor, aby za sebou nezanechávali stopy. Kráčali celú noc a ráno našli čistinku, kde si odpočinuli. Nie však nadlho, pretože Kino začul troch stopárov, ktorí sa ich snažili sledovať a nájsť. Zobral Juanu a zamierili k horám. Už sa nesnažil zakryť stopy, bolo ich priveľa, čo po nich ostali na čistinke. Znela v ňom hudba zla. Keď zašlo slnko vyštverali sa unavení na svah a schovali sa do jednej z jaskýň, ktorú našli. Stopári došli až za tmy. Kino si počkal, kým dvaja z nich zaspia, aby sa vrhol na toho tretieho a vytrhol mu pušku. Onedlho sa odhodlal ísť. Blízko pri nich začul slabý nárek. Stopári si začudovane pomysleli, že to budú kojotie mláďatá. Potom sa už na nich Kino s krutosťou vrhol. Stal sa z neho obludný mechanizmus. Keď prestal zabíjať, mal pocit, že niečo nie je v poriadku. Zrazu sa ozval trpký, hysterický nárek nad mŕtvym z jaskyne. Coyotito tam ležal s odstreleným temenom.

Nakoniec sa Kino s Juanou vrátili do mesta a všetci ich bežali privítať. Na oboch bolo vidno, že prešli veľkým utrpením. Nekráčali za sebou ako inokedy, ale bok po boku. Ani len zrakom nezavadili o svoj zpopolnatený dom, ani o deravé kanoe. Len podišli k zálivu, chvíľu naň pozerali a potom Kino vytiahol perlu, ktorá bola pre neho odporná, sivá ako zhubný nádor. Rozohnal sa a celou silou zahodil perlu. Pozorovali ju ako letela, až kým ju piesočnaté dno neukrylo a voda nezačala unášať preč.

V závere Kino pochopil, že perla sa stala jeho prekliatím. Perla mala pre neho cenu dovtedy, kým žil Coyotito. Po jeho násilnej smrti ju Kino zavrhne a odmietne ľahší život, ktorý mu mohla zabezpečiť. Nezniesol by, že žije ľahšie vďaka perle, ktorá ho pripravila o syna. V skutočnosti je jeho pravou perlou syn, a toho pre pochybný drahokam stratil.

Citáty:
Doktor po príchode Indiánov, keď Coyotita uštipol škorpión:
„A má vôbec peniaze? Kdeže! Tí nemajú ani deravý groš! A to ja, ja jediný na svete, mám pracovať zadarmo? Už mám toho po krk. Zisti, či má dajaké peniaze. “

Kino po nájdení perly:
„Môj syn bude chodiť do školy. Môj syn bude čítať a listovať v knihách, môj syn bude písať a bude poznať písmo. Môj syn bude rátať, a to všetko nás vyslobodí, lebo prezrie- prezrie a cez neho prezrieme aj my. Práve to perla zapríčiní. “

Juana Kinovi, keď ich prvýkrát prepadli:
„Je to zlo. Tá perla je ako hriech. Zničí nás. Zahoď ju, Kino. Dodrúzgajme ju medzi kameňmi. Zakopme ju a zabudnime, kde. Zahoďme ju späť do mora. Priniesla nám zlo. Kino, manžel môj, veď ona nás zničí. Zničí nás všetkých. Aj nášho syna.“

Kupec Kinovi:
„Zrejme ste už počuli o mačacom zlate. A táto perla mačacie zlato pripomína. Je príliš veľká. Kto si niečo také kúpi? Také veci sa nedajú predať. Je to len zvláštnosť. Ľutujem. Mysleli ste si, že je to cenná vec, a zatiaľ je to len zvláštnosť. “