John Steinbeck- (1902-1968) americký spisovateľ a publicista, študoval na univerzite v Stanforde, štúdium však nedokončil. Zaoberal sa výskumom v biologickej oblasti. To mu vnuklo presvedčenie, že človek je bytosť spojená tajomnými putami s nepreskúmanou existenciou vesmíru. Toto tušenie dáva Steinbeckovým dielam strhujúcu básnickosť a mystickosť. V roku 1940 získal Pulitzerovu cenu a v roku 1962 Nobelovu cenu. Medzi jeho najznámejšie diela patria: O myšiach a ľuďoch, Ovocie hnevu, Po západe mesiaca, Na východ od raja, Zima našej nespokojnosti, Túlavý autobus, Zhoďte bomby, Potulky s Charliem, Perla.


Hlavné postavy:

Kino- chudobný tvrdohlavý Indián, žije so ženou a synom v chatrči, okrem chatrče má kanoe, sníva o lepšej budúcnosti vďaka perle, kvôli tomu je ochotný ísť aj do krajného nebezpečenstva, celý čas ho sprevádza hudba, ktorá oznamuje prichádzajúce zlo (pieseň nepriateľa a zla) alebo pokoj (pieseň rodiny) alebo pieseň perly, ktorá ho vábi jej bohatstvom.
Juana- Kinova žena, odhovára Kina od perly, je odhodlaná všade ho nasledovať, hoci s ním nesúhlasí, je veľmi silná žena, jej syn je pre ňu všetko.
Coyotito- malý synček Juany a Kina, uštipne ho škorpión.
Juan Tomás- brat Kina, je jeho sused, vie, že brata nečaká nič dobré, ale pomáha a radí mu, má 4 deti.
Apolonia- tučná žena Juan Tomása, pomôže Kinovi a jeho žene, keď to potrebujú.

Dej:
Príbeh mladého rybára Kina a jeho ženy Juany, ktorí bývajú v prútenej chatrči akú majú všetci ich susedia Indiáni, sa odohráva v mexickom meste La Paz v Kalifornskom zálive. Mesto La Paz je rozdelené na dva svety- majetných a nemajetných ľudí, pričom Kino a jeho žena patria k nemajetným. Svet majetných ľudí je opísaný ako mesto murovaných a omietnutých domov, prísnych ohrád, s osviežujúcimi záhradami, kde zurčali potôčiky a švitorili vtáky v klietkach a do uší doliehal špľachot osviežujúcej vody na rozpálených dlaždiciach.

Jedného rána, keď Juana, ako zvyčajne pripravovala na raňajky kukuričné placky, pretože si nemohli dovoliť nič iné, poštípal do ramena ich malého synčeka Coyotita škorpión. Kino škorpióna odhodil od syna a rozdupával ho dovtedy, kým z neho neostala len škvrna. Juana duchaprítomne zobrala dieťa na ruky a rýchlo sa mu snažila vyciciavať jed z rany. Dieťa od bolesti strašne kričalo, nuž pribehli všetci susedia a nahrnuli sa im do chatrče. Juana chcela poslať po doktora, ale susedia tvrdili, že nepríde. Tak sa teda Kino, Juana s malým Coyotitom na rukách nasledovaní celým zástupom susedov, vybrali do stredu mesta k doktorovi. Rýchlo sa šírilo, čo sa stalo malému synčekovi. Každý chcel byť svedkom možnej drámy. Keď prišli k doktorovmu domu, Kino chvíľu zaváhal, pretože doktora nemal v láske. Podľa neho doktor patril k druhu ľuďí, ktorý ponižoval a zastrašoval Kinovu rasu celé veky. Kina lomcovala zlosť, ale zaklopal na bránu. Muž, čo sa z brány vyklonil patril ku Kinovej rase. Keď sa sluha dozvedel, čo sa stalo, šiel za doktorom do domu. Doktor bol nepríjemný tučný muž. Sedel v spálni a popíjal čokoládu. Sluha oznámil doktorovi, čo je vo veci, ale ten sa rozčúlil, že pokiaľ nemajú čím zaplatiť, nepohne ani prstom. Sluha šiel s odkazom späť za Kinom. Kino mu podal osem malých znetvorených, škaredých, sivých perličiek. Sluha zmizol, a keď sa znovu vrátil z doktorovej izby, povedal, že doktor musel odísť k vážnemu prípadu a podal Kinovi naspäť jeho osem perličiek. Vtedy sa celého sprievodu zmocnila vlna hanby a ľudia sa začali rozchádzať. Kino sklonil hlavu a tak silno zabúchal na dvere, až sa poranil.
Po návrate Kino s Juanou a synčekom nasadli do Kinovho kanoe, ktoré zdedil ešte po starom otcovi. Ak by mali štastie, Kino vyloví ustricu s perlou, ktorú by mohli predať, aby si zaplatili doktora. Dlho Kino zbieral ustrice a hádzal ich do košíka, keď zrazu zbadal veľkú ustricu, v ktorej sa čosi blikotalo. Zatajil dych a hodil ju do kanoe. Keď začal otvárať ustrice, dlho nevydržal a veľkú ustricu otvoril medzi prvými. Zrazu v ruke držal tú najväčšiu i najkrajšiu perlu akú kedy videl.

Vrátili sa domov a po celom meste sa neuveriteľne rýchlo roznášalo, akú perlu Kino našiel. Prišli sa na ňu pozrieť všetci susedia. Každý rozprával, že Kino našiel Perlu sveta. Všetci vedeli, že čas sa teraz bude rátať od jeho perly. Kino už v mysli plánoval, čo všetko si kúpi za peniaze po predaji perly. Najprv šatstvo pre neho a jeho ženu, ich svadbu v kostole, pušku a hlavne zaobstarať Coyotitovi vzdelanie, aby vedel písať a čítať. Večer ich prišiel navštíviť kňaz a doktor dokonca dvakrát. Pri prvej návšteve dal Coyotitovi prášok a oznámil, že za hodinu príde zas, lebo jed začne znova účinkovať. Kino po doktorovom odchode vyhrabal v hlinenej podlahe jamku, schoval tam perlu a znova zahrabal. Keď prišiel doktor druhýkrát, aby skontroloval Coyotita a podal mu ďalší liek, spýtal sa Kina, kedy mu bude môcť zaplatiť a dúfal, že Kino prezradí skrýšu perly aspoň pohľadom. Kino mu oznámil, že zajtra predá perlu a zaplatí. Nebadane mihol okom po skrýši, ale neskôr ju ukryl na iné miesto v podlahe.

V noci sa však do ich chatrče niekto vlámal pobil sa s Kinom. Juana predvídala, že ich čakajú zlé časy a chcela, aby Kino perlu zahodil. Kino ju však umlčal a ľahli si spať. Perla mu úplne omámila rozum. Mala byť ich jediná príležitosť.

Hneď ráno na ďalší deň sa Kino a Juana obliekli do najlepších čias a s Coyotitom na rukách sa pobrali do mesta, kde sa na nich pripravovali všetci kupci. Vlastne to bol len jeden kupec, pretože všetci ostatní kupci s ním spolupracovali, ale navonok pôsobili, že sú navzájom konkurencia. Opäť nádejných boháčov nasledoval dlhý sprievod. Juan Tomás išiel zarovno s bratom, aby ho varoval pred možnými podvodmi. Vošli do obchodu prvého kupca a Kino mu povedal, že má perlu. Ukázal mu ju, ale na kupcovej tvári nezaznamenal žiadne mihnutie. O chvíľu nasadil kupec pohŕdavý úsmev a oznámil Kinovi, že ľutuje, ale môže mu dať za ňu najviac tisíc pesos. Kino začal namietať, vraj má perlu cenu aj päťdesiat tisíc a ohriakol kupca, že ho chce ošmeknúť. Kupca sa na chvíľu zľakol, ale nakoniec navrhol, že dá zavolať aj iných kupcov, aby povedali, akú cenu má podľa nich. Kupci sa však zhodli na tom, že perla nemá cenu, lebo je neforemná a čudná. Kino nahnevane odišiel s tým, že ju predá hoci aj v hlavnom meste, lebo sa nedá oklamať.