Najprv si mysleli, že sa odtrhla, ale to by tam ostalo kúsok lana, tak si mysleli, že ju niekto ukradol. Tak sa ju vybrali hľadať. Stretli jedného mešťana, a on im povedal, že ju videl, ale už predpoludním, ale povedal im aj, keď mu už všetko vysvetlili, tak im povedal, že ju Pucovci na kolíkoch niesli. Keď sa rozlúčili, mešťan sa smial, a Krt za ním zakričal, že on je Pucovec. Išli ďalej a stretli dedinčana. On im povedal, že takú jalovicu videl. Povedal im, že buď dakde leží, alebo ide, ak nestojí. Krt ťahal Trnku preč. Chcel sa oboriť na dedinčana, ale ten už kráčal inou stranou. Ale ešte za nimi zakričal, nech hľadajú rohy. Nakoniec sa rozhodli, že pôjdu k trhovému richtárovi. Lebo majú troch richtárov. Jeden nad mestom, čo aj hodinám môže rozkazovať, druhý nad poľom a horou a tretí nad jarmokmi. Tak prišli k trhovému richtárovi a tam sa povadili, keď im richtár oznámil, že ani on jalovicu nevidel. Krt chcel od Trnku jalovicu alebo nech mu vráti peniaze, ale Trnka mu peniaze vrátiť nemohol, lebo by nedostal jalovicu. Povadili sa ešte raz a potom odišli. Vonku sa dohadovali, ale nedohodli sa. A potom sa strhla ešte jedna hádka a Trnka povedal Krtovi, že je m-e-e-e-ek a Krt sa nedal a povedal Trnkovi, že je kikirikí. Tak sa rozišli. Krt, keď videl, že Trnka kráča za ním a povedal kikirikí, a Trnka sa nedal a povedal m-e-e-e-ek a po celej dedine sa ozývalo kikirikí a hneď za ním m-e-e-e-ek. Adam sa tak vybral domov. Chcel si ľahnúť, ale nemal kde, lebo do snehu si ľahnúť nemohol. Od tých oldomášov sa mu všetko mútilo v hlave. Myslí na jalovicu, Trnku a na Evu. Na jarmoku minul tridsaťpäť, tridsať za jalovicu, tri rýnske za oldomáš s Trnkom a dve rýnske so Šmálkom. Krt sa obzrel za Trnkom a videl ho, ako za ním kráča. Krt, keď prechádzal cez lavičku, videl, že tancuje. Nemôže na ňu vkročiť. Povedal jej, nech netancuje, kým on prejde, ale Trnku nech hodí do vody. Našťastie potom prešiel po nej na druhú stranu. Keď išiel okolo bútľavej vŕby, bál sa, či tu nebude tá mátoha, čo tu straší, lebo všetci to hovoria. Obzeral sa a zbadal ju. Vrbina sa začala triasť. Ruky mala ako palička, hrdlo dlhé. Krt sa hodil do snehu, a videl ako sa mátoha približuje. Krt začal ustupovať. Chcel ju zbiť čugaňou, ale ona vyskočila a padla na zem. Krt potom našiel otvor vo vŕbe a vliezol doň. Ale aj vtedy sa mu mátoha mihala pred očami. Hodila sa Adamovi na kolená. Ale on chytil čugaňu a udrel ju. Krt bol opitý, preto si myslel, že je to mátoha, ale v skutočnosti to bol pes, ktorý mal na sebe džbán, ale Krt ho vyslobodil. Krt sa vybral ďalej. Konečne už uvidel dedinu.