Mal pohyb živého, starosti živého: triasol sa od zimy v tejto pivnici, ako sa trasú živí; telo mal poslušné a dobre živené. My sme už však necítili svoje telá- určite nie tak ako on. Chcel som si omacať nohavice medzi nohami, ale neodvážil som sa; hľadel som na Belgičana, ktorý stál na pevných nohách, ovládal si svaly- a ktorý mohol myslieť na zajtrajšok. Ale my traja, my sme boli len tri bezkrvné tiene; hľadeli sme naňho a ako upíri cicali sme z neho život.“

Jazyk diela: jednoduchý, hovorový, pejoratívny (autor používa hrubšie výrazy, napr.:
hovädo, „Zavri si hubu“ a i.)

Postavenie autora: myšlienky a názory autor podáva prostredníctvom hlavnej postavy
Pabla Ibbietu

Dejové udalosti: Pablo Ibbieta je odsúdený na trest smrti, pretože je podozrivý z ukrývania anarchistu Romana Grisa. Spolu s ním sú tiež odsúdení aj Tom Steinbock a chlapec Juan Mirbal. Všetci sú považovaní za Baskov a preto im nepošlú farára, ale belgického doktora, ktorý im má uľahčiť posledné hodiny života. Ten je však veľmi chladný a väzni ho vnímajú úplne inak, pre nich je „živý“, pričom oni sú odsúdení na smrť. Uvažujú o tom, ako ich zastrelia, majú strach z bolesti i zo smrti. Pablo snaží spomínať na krásne chvíle svojho života, ale jeho myšlienky vždy prerastú v obavu so smrti. Pred popravou myslia na to, aká bude ich posledná chvíľa, citujem: „Budem asi ustupovať k múru, budem sa chrbtom zapierať do múru so všetkých síl, a múr nepopustí, ako v zlom sne.“
Ráno si zavolajú Toma Steinbocka a Juana Mirbala na popravu, no Pabla ešte nechajú chvíľu žiť. Po hodine mu dali na výber: buď prezradí, kde sa schováva Roman Grisa a ostane žiť, alebo ho ihneď zastrelia. Oklamal ich, prezradil, že je na cintoríne (myslel, že sa ukrýva u bratrancov). Bol si istý, že ho onedlho zastrelia, no nestalo sa tak. Grisa našli na cintoríne v márnici, lebo sa s bratrancami pohádal. Takto sa z človeka, ktorý sa rozhodol obetovať život za iného, absurdnou hrou náhody stáva zradca.

Záver: autor zobrazením človeka v hraničnej situácii poukázal nato, že život jedného človeka
nemá vyššiu cenu ako život iného človeka
- typické existencialistické dielo, sústreďuje sa na osamelosť človeka medzi ľudmi
- autor kritizuje dehumanizáciu

Bibliografia:
Sartre, J.P.: Múr. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1966.