Jean Paul-Sartre Múr

Jean-Paul Sartre sa narodil roku 1905 v Paríži. Vyštudoval filozofiu v Berlíne a pôsobil ako stredoškolský profesor. Ku koncu života sa zaoberal politickou činnosťou. Bol existencialistický filozof, dramatik a prozaik. Roku 1964 mu bola udelená Nobelova cena, ktorú však neprevzal. Umrel roku 1980.

Literárny druh: epika

Literárny žáner: poviedka

Chronotop: fašistické väzenie v Španielsku počas občianskej vojny

Téma: pohľad do vnútorného sveta hlavnej postavy niekoľko hodín pred smrťou,
zamyslenie sa nad zmyslom života

Kompozícia: jednoduchá, reťazová, striedanie dialógov a úvah hlavnej postavy

Architektonika: poviedka nie je rozčlenená, tvorí jeden súvislý celok

Charakteristika postáv:

Pablo Ibbieta- hlavná postava
- mal svoje sny a plány do budúcnosti, túžby mladého človeka, názory, za ktoré bol ochotný bojovať, to však v tej chvíli nič neznamenalo, citujem:
„S akou dychtivosťou som sa hnal za šťastím, za ženskými, za slobodou! A načo? Chcel som oslobodiť Španielsko, obdivoval som Pi y Margalla, dal som sa k anarchistom, rečnil som na verejných schôdzach: to všetko som bral veľmi vážne, akoby som bol nesmrteľný.
Vtedy sa mi zdalo, že mám celý život pred sebou, a pomyslel som si: „To je lož!“ Nebol nič hoden ten môj život, lebo sa končil.“

- na smrť odsúdený pre podozrenie, že ukrýval revolucionára Romana Grisa
- v občianskej vojne bol na strane anarchistov

Juan Mirbal- ešte chlapec
- odsúdili ho preto, lebo jeho brat José je anarchista, inak nič nevykonal
- hnusil sa Pablovi, citujem:
„Povedal som mu to, aby som bol spravodlivý, ale nemal som chlapca rád. Mal príliš jemnú tvár a strach i utrpenie mu ju na nepoznanie zohavili, úplne na nerozoznanie rozmazali črty. Pred troma dňami to bolo ešte len dieťa; ale teraz bol z neho úplný ostarok, a keby ho aj prepustili, asi by nikdy neomladol. Pravda patrilo sa ho ľutovať, no súcit sa mi bridí, chlapec sa mi skôr hnusil.“

Tom Steinbock- pochádza z Írska, slúžil v Interbrigáde
- svojich spoluväzňov sa snaží utešovať, no častokrát nevhodne

Belgický lekár- človek, ktorý mal splniť každé želanie odsudeným
- chladný, iba si robil svoju prácu, citujem:
„Vedel som, po čo sem prišiel; nezaujímalo ho, čo si myslíme; prišiel pozorovať naše telá, telá za živa prekonávajúce agóniu uprostred života “
- väzni ho vnímali inak, bol pre nich „živý“, citujem:
„Hľadeli sme naňho všetci traja, pretože bol živý.

Mal pohyb živého, starosti živého: triasol sa od zimy v tejto pivnici, ako sa trasú živí; telo mal poslušné a dobre živené. My sme už však necítili svoje telá- určite nie tak ako on. Chcel som si omacať nohavice medzi nohami, ale neodvážil som sa; hľadel som na Belgičana, ktorý stál na pevných nohách, ovládal si svaly- a ktorý mohol myslieť na zajtrajšok. Ale my traja, my sme boli len tri bezkrvné tiene; hľadeli sme naňho a ako upíri cicali sme z neho život.“

Jazyk diela: jednoduchý, hovorový, pejoratívny (autor používa hrubšie výrazy, napr.:
hovädo, „Zavri si hubu“ a i.)

Postavenie autora: myšlienky a názory autor podáva prostredníctvom hlavnej postavy
Pabla Ibbietu

Dejové udalosti: Pablo Ibbieta je odsúdený na trest smrti, pretože je podozrivý z ukrývania anarchistu Romana Grisa. Spolu s ním sú tiež odsúdení aj Tom Steinbock a chlapec Juan Mirbal. Všetci sú považovaní za Baskov a preto im nepošlú farára, ale belgického doktora, ktorý im má uľahčiť posledné hodiny života. Ten je však veľmi chladný a väzni ho vnímajú úplne inak, pre nich je „živý“, pričom oni sú odsúdení na smrť. Uvažujú o tom, ako ich zastrelia, majú strach z bolesti i zo smrti. Pablo snaží spomínať na krásne chvíle svojho života, ale jeho myšlienky vždy prerastú v obavu so smrti. Pred popravou myslia na to, aká bude ich posledná chvíľa, citujem: „Budem asi ustupovať k múru, budem sa chrbtom zapierať do múru so všetkých síl, a múr nepopustí, ako v zlom sne.“
Ráno si zavolajú Toma Steinbocka a Juana Mirbala na popravu, no Pabla ešte nechajú chvíľu žiť. Po hodine mu dali na výber: buď prezradí, kde sa schováva Roman Grisa a ostane žiť, alebo ho ihneď zastrelia. Oklamal ich, prezradil, že je na cintoríne (myslel, že sa ukrýva u bratrancov). Bol si istý, že ho onedlho zastrelia, no nestalo sa tak. Grisa našli na cintoríne v márnici, lebo sa s bratrancami pohádal. Takto sa z človeka, ktorý sa rozhodol obetovať život za iného, absurdnou hrou náhody stáva zradca.

Záver: autor zobrazením človeka v hraničnej situácii poukázal nato, že život jedného človeka
nemá vyššiu cenu ako život iného človeka
- typické existencialistické dielo, sústreďuje sa na osamelosť človeka medzi ľudmi
- autor kritizuje dehumanizáciu

Bibliografia:
Sartre, J.P.: Múr. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1966.