Jean-Paul Sartre sa narodil roku 1905 v Paríži. Vyštudoval filozofiu v Berlíne a pôsobil ako stredoškolský profesor. Ku koncu života sa zaoberal politickou činnosťou. Bol existencialistický filozof, dramatik a prozaik. Roku 1964 mu bola udelená Nobelova cena, ktorú však neprevzal. Umrel roku 1980.

Literárny druh: epika

Literárny žáner: poviedka

Chronotop: fašistické väzenie v Španielsku počas občianskej vojny

Téma: pohľad do vnútorného sveta hlavnej postavy niekoľko hodín pred smrťou,
zamyslenie sa nad zmyslom života

Kompozícia: jednoduchá, reťazová, striedanie dialógov a úvah hlavnej postavy

Architektonika: poviedka nie je rozčlenená, tvorí jeden súvislý celok

Charakteristika postáv:

Pablo Ibbieta- hlavná postava
- mal svoje sny a plány do budúcnosti, túžby mladého človeka, názory, za ktoré bol ochotný bojovať, to však v tej chvíli nič neznamenalo, citujem:
„S akou dychtivosťou som sa hnal za šťastím, za ženskými, za slobodou! A načo? Chcel som oslobodiť Španielsko, obdivoval som Pi y Margalla, dal som sa k anarchistom, rečnil som na verejných schôdzach: to všetko som bral veľmi vážne, akoby som bol nesmrteľný.
Vtedy sa mi zdalo, že mám celý život pred sebou, a pomyslel som si: „To je lož!“ Nebol nič hoden ten môj život, lebo sa končil.“

- na smrť odsúdený pre podozrenie, že ukrýval revolucionára Romana Grisa
- v občianskej vojne bol na strane anarchistov

Juan Mirbal- ešte chlapec
- odsúdili ho preto, lebo jeho brat José je anarchista, inak nič nevykonal
- hnusil sa Pablovi, citujem:
„Povedal som mu to, aby som bol spravodlivý, ale nemal som chlapca rád. Mal príliš jemnú tvár a strach i utrpenie mu ju na nepoznanie zohavili, úplne na nerozoznanie rozmazali črty. Pred troma dňami to bolo ešte len dieťa; ale teraz bol z neho úplný ostarok, a keby ho aj prepustili, asi by nikdy neomladol. Pravda patrilo sa ho ľutovať, no súcit sa mi bridí, chlapec sa mi skôr hnusil.“

Tom Steinbock- pochádza z Írska, slúžil v Interbrigáde
- svojich spoluväzňov sa snaží utešovať, no častokrát nevhodne

Belgický lekár- človek, ktorý mal splniť každé želanie odsudeným
- chladný, iba si robil svoju prácu, citujem:
„Vedel som, po čo sem prišiel; nezaujímalo ho, čo si myslíme; prišiel pozorovať naše telá, telá za živa prekonávajúce agóniu uprostred života “
- väzni ho vnímali inak, bol pre nich „živý“, citujem:
„Hľadeli sme naňho všetci traja, pretože bol živý.