Alexander Isajevič Solženicyn

Jeden deň Ivana Denisoviča

„Človek drhne ako kôň, ani nemá kedy porozmýšľať, ako sa sem dostal a ako odtiaľto odíde. “

Rozbor:

Kompozícia: bez členenia na kapitoly
Žáner: Kritická, sociálna novela
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (ruská)
Rok vydania: 1962
Kedy a kde sa odohráva dej: v januári 1951 v pracovnom tábore na Sibíri

Zhrnutie: Autor čerpá zo svojich vlastných skúseností z pracovného tábora a opisuje jeden deň v živote trestanca od budíčka do večierky.

Postavy:

Ivan Denisovič Šuchov

- trestanec
- odsúdený za vlastizradu, podpísal nepravdivú výpoveď, len aby si mohol „ešte požiť"
- vo februári 1942 na Severozápadnom fronte obkolesili ich armádu a Nemci ich chytali a zajímali. Šuchov po pár dňoch ešte so štyrmi ďaľšími vojakmi ušiel. Rusom musel povedať, že uteká z nemeckého zajatia, čo bola chyba. Vo výpovedi ho prinútili uviesť, že sa vzdal do zajatia s úmyslom zradiť vlasť a späť sa vrátil iba preto, aby splnil úlohu, ktorou ho poverila nemecká tajná služba. Aká to však bola úloha, nevedel vymyslieť ani Šuchov ani vyšetrujúci sudca.
- odsúdený bol na 10 rokov (vtedy dávali jednotne 10, potom zas jednotne 25) a odsedel si už 8
- najprv sedel v obyčajnom väzenskom tábore a teraz si odpykáva trest v politickom.
-doma nechal manželku a deti, avšak, na domov často nemyslí, lebo niet kedy. Je totiž treba pracovať a zaoberať sa inými vecami - kde schovať zvyšný chlieb, aby ho nenašli, kde sa zahriať, ako zohnať viac jedla …
- po toľkých rokoch už Šuchov vie čo a ako robiť, aby človek prežil

Andrej Prokofievič Ťurin

- vedúci brigády, tiež trestanec
- robí pre svoju brigádu veľa, zháňa im lepšie roboty, vybavuje vyššie percentá - vie v tom chodiť, vie kedy a kde podplatiť
- nestráni sa ani roboty, nepovyšuje sa

Pavlo
- asistent vedúceho
- robí iba keď mu to prikáže Ťurin

Bujnovskij

- kapitán
- pracovitý
- dostal 10 dní trestu, lebo sa ohradil, keď dozorcovia zobliekali z trestancov na mraze všetko, čo nebol prikázaný odev

Aľošk
a
- Šuchovov sused, babtista
- robil všetko, čo mu ostatní prikázali, zdvorilý, poddajný, pokorný
- stále čítal evanjelium

Dej príbehu:

O piatej ráno zaznel budíček a Šuchov, ktorý vždy vstával podľa neho (trochu si privyrábal - šil, zametal, robil, čo bolo treba) tentoraz ostal ležať ešte chvíľu v posteli, lebo sa necítil dobre - drvila ho zimnica. Dozorca mu udelil „karcer", napriek tomu, že ešte nebol nástup, lebo ho našiel v posteli. Avšak nakoniec mu len dali umyť dlážku v dozorcovskej izbe. Bolo - 27 stupňov a on sa necítil dobre. Potom išiel na raňajky, ktoré mu strážil kolega. Po raňajkách, ktoré spočívali z kaše z magary, išiel za doktorom a chcel sa dať vypísať na maródku. Nepatril medzi ulievačov a hoci to vedel aj doktor, vypísať ho nemohol, aj keď Šuchov teplotu mal, lebo v ten deň už dvoch ľudí vypísal. Nasledovala prehliadka a počítanie (2x ako vždy) a pod dozorom samopalov vydali sa na cestu za prácou. Ani oni sami nevedeli, kam idú tentokrát, akú prácu im vedúci vybavil. Okolo ôsmej sa dostavia do autodielní a kým ich vedúci ešte čosi vybavuje, ohrievajú sa, posedávajú len tak po zemi. Potom vedúci zadelí robotu a Šuchov sa ponorí do práce. Zatĺkajú okná, betónujú múry … ani sa nenazdajú a je šesť hodín - čas vrátiť sa späť do zóny. Jeden človek však chýba, čo spôsobí polhodinové zdržanie. Po návrate znova prehliadka a potom vytúžená večera. Niežeby bola taká dobrá, ale aspoň niečo teplé do brucha. Nasledujú už len 2 nástupy (zase počítanie) a večierka.