Mnísi nešli s ňou, hoci sa uberali tou istou cestou. No len čo ich Don Quijote zočil, riekol zbrojnošovi: „Ak sa nemýlim, bude to najslávnejšie dobrodružstvo, aké kedy svet videl, lebo tie potvory. čo tam vidno, sú podistým , ba celkom určite nejaký čarodejníci, unášajúci princeznú v koči, a preto treba zabrániť tejto nespravodlivosti stoj čo stoh!“
„To bude ešte horšie ako s veternými mlynmi,“ riekol Sancho. „Podívajte sa, pane, veď sú to benediktíni a v koči sú podistým dáki cestujúci.“

Každé dobrodružstvo skončilo tak, že buď dostal bitku Don Quijote, alebo Sanco, no najčastejšie obaja. Takto prechádzali od dobrého k lepšiemu. Kniha končí smrťou Dona Quijota a spisovaním jeho testamentu. Don Quijote da la Mancha si na smrteľnej postelí uvedomí, že nie je rytier a nikdy nim ani nebol, že sa mu to len všetko pomútilo v hlave. V svoje poslednej vôli vraví, že jeho neter sa nesmie vydať za muža, o ktorom najprv zistí, že nemá ani poňatia o rytierskych románoch. Ak sa však zistí, že ich pozná, no ona si ho aj tak zaňho vydá, stratí všetko čo jej odkázal.