O spisovateľovi:

Jozef Cíger Hronský sa narodil roku 1896 a umrel roku 1960. Bol slovenský prozaik a medzivojnový organizátor MS. Roku 1936 bol členom delegácie MS, keď aj absolvoval ročnú cestu za amerckými Slovákmi. Opísal ju v diele Cesta slovenskou Amerikou. Roku 1959 založil aj Maticu slovenskú v zahraničí.
Predznamenal lyrizovanú prózu. V románoch proroctvo doktora Stankoveského, Chlieb, Jozef Mak sa dotýkal vážnych dobových problémov – vojny, nezamestnanosti, vystahovalectva. Podstatná časť jeho diela je určená deťom: Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatká. Postavy v diele:

Jozef Mak - ,, Jozef Mak, obyčajný človek milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.
Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo a nikdy nie ako človek.”

brat Jano - ,,… lebo Jano bol vysoký, široký chlap a lakťami zavalil stôl až dopoly. Keď sa Jozef naň prizeral, zdalo sa mu, že Jano nariasol, alebo chlapskejší je, ako ho pred siedmimi rokmi videl, iba vlasy mu zredli nad čelom, gamby sa mu trocha naduli a krvnatejšiu mal tvár. Do drobných, hlboko zasadených očú sa mu svetlo malej lampy ani nedostalo, a Jozef mohol si myslieť, že Jano má v očiach mrzutosť.”

Maruša - ,, Popolavá bola, ba až zelenkavá, akoby už od vekov ležala tu, akoby splesnivela. Vidno bolo: ramená tak rozhodené, ako jej samy padli, keď sa zrútila na zem. Oči a ústa dopoly otvorené a zmeravené. Mráz mu prebehol chrbtom, keď si povšimol mŕtvy neprikrytý zrak, a ovalil ho tuhý zápach pálenky, ktorý vydychovala.”

Gregor Bialoš - ,,Gregor Biaľoš mal znak na ľavom líci, pamiatku z kameňolomu, kde ho zasiahla kamenná troska, dynamitom rozprasknutá, a keď sa teraz usmial alebo rozhovoril, nuž hviezdica sa mu spravila z vrások na líci a nebolo príjemné dívať sa na neho, iba tomu, kto pryvikol. Jozef Mak nemohol sa privikúť, I teraz sa dival radšej inde, keď mu Biaľoš začal hovoriť:….”
Jula Maková – ,,Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca až po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti. Keď bola väčšia, sama sa držala toho súdu, pokladala ho za zrejmý, poslúchala všetkých, čo jej rozkazovali a rozkazovali jej mnohí.