1. kapitola

Krištof píše svoju spoveď. Píše ako nenávidí majstra Pavla a ako mu je vďačný, lebo len vďaka nemu stretol Máriu s ktorou má malú Agnešku. Dal Márii sľub, že nebude chodiť do krčmy, ale aj tak mal veľké nutkanie tam chodiť. Začne písať od tých najbolestivejších spomienok.

2. kapitola

Majster Pavol pracoval 18 rokov na hlavnom oltári chrámu v Levoči. Ale majster Pavol nebol pyšný. Skôr bol smutný. Mal výčitky svedomia kvôli Krištofovi. Oltár sa stal naplnením jeho života, bol smutný preto, lebo sa s ním musel rozlúčiť. Vždy si pri zhotovovaní postáv falošne spieval. V postavách bolo velebné zduchovnenie a žiadna pýcha. Kostol poskytoval Krištofovi duševnú útechu. Do Levoče prišlo deň pred vysvätením oltára tisíce ľudí. Krištof išiel večer ku kostolu a uvidel majstra Pavla, ktorý sa lúčil so sochami.

3. kapitola

Majster Pavol ľúbil Máriu. Majster Pavol sa priatelil s Teofilom a jeho dcérou Máriou. Bola to čistá láska no Krištof a ostatní tovariši sa tomu len smiali. Mária sa stala majstrovou poslucháčkou, radkyňou a kamarátkou. Krištof bol predtým v Taliansku. Majster Pavol nemal rád nové umenie- rinasciment.

1.príčina odchodu majstra Pavla- ísť na sever a tam žiť, tvoriť v starom duchu, starým spôsobom.
2.príčina odchodu majstra Pavla- Máriin vydaj s Krištofom.
3.príčina odchodu majstra Pavla- Krištof. Listinou daroval Márii svoj dom na rínku a Krištof dar od majstra prijal.

4. kapitola

Život bez Márie si Krištof nevedel predstaviť. Krištofa ,keď bol malý prezývali Vlach. Jeho matka ho mala s iným mužom. On odišiel a ona čarovala, aby sa vrátil. Upálili ju. Krištofa našli v priekope a dobrí ľudia ho zobrali do Budína. Tam sa ho uľútostilo majstrovi Bonifácovi, ktorý ho vychoval a vyučil za tovariša. Neskôr sa vydal na križiacku výpravu k Jurajovi Dóžovi. Tam sa len tak vyhol smrti. Vyhľadal Anzelma a bol v Levoči.

Keď po tej hroznej príhode s majstrom Pavlom bol nešťastný, milo sa oňho starala Mária. Chcel rozsekať Madonu, aby sa pomstil majstrovi Pavlovi. Mária niečo tušila, keď Krištof prichádzal. Bola rada, že mu neublížil a povedala Krištofovi, že ho miluje. No on k nej vtedy pociťoval iba súcit. Dlho do noci jej Krištof rozprával o zmierení s majstrom Pavlom.

5. kapitola

Telesnú úľavu Krištofovi poskytovala ruka ošetrujúcej Márie a duševnú útechu Anzelm. Keď mal horúčky, zjavovali sa mu rôzne príšery. Bol šťastný, keď mal ľavú ruku zdravú. Márii sa nepoďakoval a jej brat Šimon mu bol kamarát. Krištof mu hovoril rôzne príbehy. Šimon s ním trávil veľa času. Krištof chystal pomstu majstrovi Pavlovi. Zničí jeho Madonu. Keď ho pustili, išiel večer k majstrovi Pavlovi. Zrazu padol svit na Madonu a nemohol ju rozsekať. Prišiel tam majster Pavol a bránil svoju Madonu telom. Nakoniec si obidvaja odpustili.

6. kapitola

Pred vykonaním rozsudku prišiel strážnik, či si chce Krištof uľahčiť spoveďou. Prišli preňho katovi spoločníci a volal, že je nevinný, ale iba mu drsne chytili ruku a odsekli. Povedal som...a zamdlel. Už nikdy nebude môcť tvoriť sochy, ale len ozdobné kvety.

7.kapitola

Na čelnom mieste bol richtár a sudca Gregor Mildt-Kunast, prvý radný tribún Sebastián Buttner, Mates Abrahamovský, Gedeon Vitáliš, Pavol Feigel, Gejza Hegedúz- pisár. Oni rozhodovali o Krištofovom osude. Krištof im v minulosti urobil veľa nepekných vecí.