Žáner: tragédia
Časová a miestna lokalizácia: kráľovský palác v Tébach, mýtická doba.
Kompozícia: dielo Antigona sa skladá z prológu, piatich dejstiev a epilógu.
Téma diela: dej je založený na vojne medzi Oidipovými synmi - Eteoklom a Polyneikom.

Idea diela: proti porušeniu najzákladnejších zákonov chrániacich ľudské práva niet odvolania, odveký spor medzi zákonom a svojvoľným, despotickým príkazom, vyzdvihuje dobré ľudské vlastnosti ako sú dobrosrdečnosť a úprimnosť, a poukazuje na zlé vlastnosti ako zbabelosť a nerozvážnosť.

Charakteristika postáv:

Antigona - dcéra kráľa Oidipa, dobrosrdečná, odvážna a rozumná dievčina, ktorá pochová svojho brata Polyneika aj napriek Kreontovmu zákazu. Stihne ju za to trest. Nešťastná je, lebo sa nenaplní jej láska k Haimonovi.
Haimon - syn kráľa Kreona, mierumilovný, rozumný a úprimný človek, snúbenec Antigony. Chce ju zachrániť a argumentuje tým, že mienka tébskych občanov je iná. Z lásky k Antigone sa prebodne pred očami svojho otca.
Kreon - brat Antigoninej matky, krutý, nemilosrdný a pomstychtivý. Potrestá Antigonu a nakoniec na to doplatí sám. Svoje názory stavia nad božie zákony.
Ismena - sestra Antigony, bojácna a rešpektujúca Kreona. Je opakom Antigony, uznáva, že Antigona má pravdu ale bojí sa smrti. Na Antigonin plán doplatí aj ona, ale nakoniec sa nad ňou Kreon zľutuje.
Eurydika - manželka Kreonta, matka Haimona. Keď sa dozvie o synovej smrti, psychicky to nezvládne a spácha samovraždu.
Teiresias - veštec, ktorý vždy Kreontovi poradil pri ťažkých životných rozhodnutiach.
Ďalšie postavy - strážca, prvý a druhý posol, náčelník zboru a zbor tébskych starcov.

Antigona chce pochovať svojho brata. Isména, ktorá sa bojí trestu, jej zo strachu hovorí: „Chceš pochovať brata aj napriek hrozbe?“ „A ozaj nemyslíš, ty smelá, na Kreontov zákaz?“. Kreón si myslí, že ten, kto pochoval Polyneika, je muž, a preto sa pýta: „Čo to počujem? Kde je ten muž, čo mal tú smelosť?“.
Keď zistí, že tým odvážlivcom je Antigona, odsudzuje ju na smrť. Haimón sa z lásky k Antigone neváha postaviť proti otcovi, aj keď iba opatrne: Kreón: „Ty sa ešte vyhrážaš?“ Haimón: „Je vyhrážaním, ak ťa odhováram od nerozumnej veci?“. Na rozdiel od Haimóna sa Teiresias nebál Kreontovi postaviť tvrdo: Kreón: „Každý veštec myslí iba na striebro.“ Teirestrias: „Ba práve tyran má rád hnusný zisk!“. "Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi…".
Zo strachu pred naplnením veštby sa Kreón rozhodne omilostiť Antigonu. Milosť prichádza neskoro.
O smrti Antigony a Haimóna svedčí prvý posol: „...v hrobke, celkom vzadu, chúďa dievča, ako visí uškrtené vlastným závojom...“. Nešťastný Haimon, nahnevaný na samého seba, obrátil meč a vrazil si ho do pŕs... O Eurydikinej smrti svedčí druhý posol: „Šla pred oltár a prebodla sa mečom.“.

Kompozícia:

Prológ: Antigona sa rozpráva so svojou sestrou Isménou o smrti brata Polyneika: „Chceš pochovať brata aj napriek hrozbe?“.
Prvé dejstvo: Antigona pochová brata a Kreón sa o tom dozvie: „Čo to počujem? Kde je ten muž, čo mal tú smelosť?“ Kreón však nevie kto to spáchal.
Druhé dejstvo: Antigonu prichytia ako prišla dokončiť pohreb svojho brata, ale musí začať odznova, lebo vojaci mŕtvolu odkryli. Pri tom ju prichytil strážnik a predviedol ju Kreontovi. Kreón chce Antigonu popraviť, ale zatiaľ ju len uväznil.
Tretie dejstvo: Haimon sa snaží prehovoriť otca a hovorí mu: „Keby si mi nebol otcom, povedal by som, že si sa zbláznil.“ Chce zachrániť Antigonu, ale Kreón si stojí za svojím. Privedú Antigonu a nemilosrdný Kreón ju odsúdi na trest smrti.
Štvrté dejstvo: Kreón: „Konečne ju odveďte do kamennej hrobky, ako som vám kázal!“ Na Antigone vykonajú rozsudok - zaživa ju pochovajú do jaskynnej hrobky.
Piate dejstvo: Veštec Teiresias prehovára Kreonta, aby oslobodil Antigonu a pochoval jej brata: „Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dopraj jeho telu pokoja.“, lebo to neveští nič dobrého.
Epilóg: Kreón sa nakoniec podvolil slovám Teirestriasa a chcel oslobodiť Antigonu, ale už bolo neskoro.

Obesila sa na vlastnom závoji a pri nej bol smútiaci Haimón. Vytasil meč, Kreón sa zľakol, že ho chce v hneve zabiť a preto ušiel. Ale Haimón obrátil meč proti sebe a v smútku sa prebodol. Prvý posol prináša správy o ich smrti. Keď toto počula Eurydika odišla do paláca a tam spáchala samovraždu. O tom priniesol správu druhý posol: „Šla pred oltár prekliala ťa a prebodla sa mečom.“ Kreón všetko ľutuje, uvedomí si svoje chyby, za ktoré musí pykať.

Antigona nakoniec víťazi, hoci je mŕtva, nad tvrdohlavosťou a despotimizmom, znásobeným nerozvážnosťou.