Jedného večera sa do mesta Vitylo na Gréckom pobreží približovala loď. Námorníci z prístavu zapli falošný signál, aby loď stroskotala, ale kapitán to tam musel poznať lebo pekne vymanévroval. Keď zakotvila v prístave a námorníci z prístavu na loďkách išli prepadnúť no vtedy kapitán povedal: "Nepoznávate svojho rodáka Nikolasa Starkosa??".

Loď sa volala Karysta. Kapitán N. S. povedal starému námorníkovi z prístavu, aby za hodinu bolo na lodi 10 mužov. Zatiaľ sa išiel prejsť až došiel ku svojmu rodnému domu. Bál sa ísť dnu, že stretne svoju matku a zrazu stála jeho matka na prahu a povedala mu: "Nikdy nevojdeš do domu svojho otca!!!". On zutekal do prístavu a až na loď a keď sa vyplavoval z prístavu na kopci zrazu začal horieť dom jeho otca. Kliatba jeho matky sa vyplnila: "Nikdy nevojdeš do domu svojho otca!!!".

Jeho matka Andronika bola veľká bojovníčka a bojovala s Grékmi. Svoje priezvisko nepoužívala, lebo raz v boji proti Turkom videla svojho syna na strane Turkov. V jednom boji sa zranila a prežila vďaka francúzskemu spojencovi, kt. jej zachránil život. Po liečení sa pridala ku gréckej armáde.

Francúz Henry d´ Albaret, kt. zachránil Androniku náhodou prišiel na ostrov Kerkyra kvôli finančným záležitostiam za bankárom Elizundom. U bankára stretol jeho dcéru, a zamilovali sa do seba, no Henry musel odísť späť bojovať. Chvíľu pred tým, keď mal odísť, pribehol posol a povedal: "Grécko vyhralo nad Tureckom!!!". Teraz už Henrymu nič nebránilo oženiť sa s dcérou bankára, Hadžinou.

N. S. sa plavil popri mesénskom pobreží. Nikto z posádky nevedel kam sa plavia, ale každý dôveroval kapitánovi. Pri viacerých prístavoch vysielali z lodi signál, no nijaký neodpovedal. Nakoniec sa doplavili na ostrov, kde sa kapitán mal stretnúť so svojím zástupcom, Skopelom. Tam ho nalodili. Keď vychádzali z prístavu počuli výstrely z jedného z prístavov, kt. vysielali signál. Eskadry útočili na turecké lode.

Karysta doplávala na ostrov Kerkyra. Tam sa kapitán a Skopelo rozišli. Kap. išiel na námestie a tam sa nehovorilo o ničom inom, ako o pirátovi Sakratifovi a o ľahkej, rýchlej a vyzbrojenej korvete Syfante, kt. mala ísť po Sakratifovi. Večer sa kapitán a Skopelo stretli a povedali si, že sa ráno stretnú u Elizunda.

Na ďalší deň išli ku Elizundovi. Tam ho N. S. vydieral, aby mu dovolil zobrať si jeho dcéru za ženu, inak vyzradí všetko o pôvode jeho bohatstva. Elizundo musel súhlasiť a presvedčil aj Hadžinu. Hadžina súhlasila kvôli svojmu otcovi a jeho česti. Henrymu poslal list, že svadba sa nebude konať. O pár dní bankár zomrel.

Po bankárovej smrti sa jeho dcéra dozvedela všetko o peniazoch aj o ich pôvode. Pochopila prečo si ju chcel Nikolas zobrať za ženu. Nechala si ho zavolať. Všetci susedia si myslel, že je to šťastný ženích. Hadžina mu povedala, že mu nedá nič z tých 20 miliónov. Potom ho nechala vyhodiť jej sluhom Xarisom. On niekoľko dní neopustil palubu Karysty a na nej premýšľal a kombinoval, ale nič ho nenapadlo. Henrymu prišiel list od Hadžiny a v ňom napísala, že si ho nevezme, ale nevezme si ani Nikolasa a že odchádza preč aj so Xarisom. Hneď, keď dostal list, utekal k jej domu, ale tam už nikto nebol.

Všetky grécke súostrovia boli v ohni- piráti prepadávali lode. Na ostrov Chios prišiel Henry z Kerkyry. Vrátil sa do vojny a bojoval za Grécko, no Turci dobili prístav a priniesli Turecku posily. Francúzky vojaci sa od strachu rozutekali po ostrove. Potom prišiel Henrymu list a v ňom: ,,Prijmeme vás na palubu Syfanty ako kapitána.“
Na korvete bol zástupcom kapitána muž menom Todros. Syfanta prenasledovala pirátsku loď a padlo aj pár výstrelov. Pirátska briga schytala niečo do trupu, ale nad čiaru potopenia, takže sa nepotopila. No nakoniec briga utiekla, lebo Henry zaváhal. V diaľke videl loď Nikolasa S. a vtedy mu briga ušla a nechytil ani N. S.
Henry našiel na lodi v podpalubí ďalší list a v ňom bolo, že má byť v istý čas na ostrove Karpathos. Po ceste prenasledovali jednu brigu, no tesne pred ich cieľom im zmizla.

Karpathos bol pirátsky ostrov, na kt. sa obchodovalo s otrokmi. Na dražbu prišiel aj Nikolas S. V chvíli, keď zbadal medzi otrokmi Hadžinu a Xarisa, vtedy začal prihadzovať a vyzeralo to tak, že nemá konkurenciu. No na trh náhodou prišiel Henry začal prihadzovať, až nakoniec vyhral a Hadžinu aj otrokov zobral na korvetu.
Na palube korvety oslavovali otroci svoju slobodu, len jedna otrokyňa sa skrývala v tmavom kúte. Svadbe už nič nebránilo a tá mal byť o pár dní. Korveta kotvila na mori. Zrazu sa v diaľke objavila flotila 12 pirátskych lodí, kt. sa k nim približovala.

Keď už boli blízko videli, že medzi loďami bola poškodená briga. Pirátske lode uzatvorili kruh okolo Syfanty. Tá bola poškodená a bolo pár mŕtvych. Piráti mali obrovskú prevahu, až nakoniec obsadili Syfantu. Vtedy prišiel na jej palubu Sakratif. Bol to Nikolas Starkos.

Sakratif prišiel za Hadžinou a povedal, že chce jej peniaze. Ona povedala, že všetko minula na vykupovanie otrokov a odvracanie zla, kt. jej otec napáchal. Sakratif sa naštval a dal podpáliť púštny prach. Henry zvolal: ,,Zabiješ síce nás, ale aj svoju matku...“. Vtom jeho matka vyšla z podpalubia. Cez zuby povedal, aby to podpálili, ale Hadžinu si chcel zobrať zo sebou, ako otrokyňu. Ona sa rozbehla za Henry a silno ho objala. Vtedy z podpalubia vyšiel Xaris s horiacim knôtom v ruke a hodil ho do mora. Zobral sekeru a hodil ju po Sakratifovi. Na mieste bol mŕtvy. Andronika pristúpila ku jeho telu, kľakla si ku nemu a zomrela. Všetkému už bol koniec. Všetci sa na korvete vrátili späť do Grécka s Andronikiným telom na palube a v Grécku ju pochovali. Skratifove telo hodili do mora. Henrymu a Hadžine už fakt nič nebránilo, aby zostali spolu.