obdobie: Slovenská próza po roku 1945
autor:Peter Jaroš
zbierka poviedok: Parádny výlet

vyjadrenia iných autorov:

„Peter Jaroš rozvinul v súbore poviedok Parádny výlet mnohoraké témy. Táto mnohorakosť bola pre jeho poviedkovú tvorbu vždy typická, no autor najnovšie urobil rozhodný krok vpred, jeho prozaický výraz sa zdisciplinoval a zreálnel. Spoločensky aktuálne a umelecky pôsobivé Jarošove poviedky nútia čitateľa myslieť a zamýšľať sa nad sebou a nad životom. Všetky Jarošove príbehy majú veľmi úzky vzťah k realite, sú jej umeleckým zovšeobecnením, symbolom a podobenstvom.“ (Pavol Plutko)

„Jarošov výber poviedok je typickou ukážkou autorovho poviedkového rukopisu od sci-fi až po dedinskú humoresku. Ide tu vlastne o školu neobmedzených možností poviedkového rozprávania, pričom Jaroš nestráca ani na okamih vedomie o potrebe byť aj esteticky a ideovo priebejný, čitateľsky jasný a literárne dôsledný vo svojich cieľoch.“ (Ivan Sulík)

poviedka (z tejto zbierky) : Dravý nálet panny Pyje
motto: Opatrnosti nikdy nie je nazvyš (ľudová múdrosť)
téma:
idea:
kompozícia: 9 kapitol,
prvý riadok je vždy veľkými písmenami (1. DVADSIATEHO MÁJA DOSTAL BOTANIK SAMKO)
vystupuje tu rozprávač, ktorý uvádza, opisuje situáciu a posúva dej, ktorý je prerušovaný dialógmi
jazyk:jednoduchý, hovorový, veľa priamej reči

postavy:

Samko Švihra 

-stredoškolský profesor botaniky na gymnáziu, čestný
-bol pozvaný do pohraničnej obce Ovesník, aby prišiel posúdiť kvalitu ich semien, pripravených na predaj
- bol ohúrený novým krajom- zachovalosťou, „mamutími kostrami i prekvapený tým, čo videl – jedovaté huby, obrazy, chystaný podvod...

Ján Popelík (40)

- riaditeľ i predseda závodu Semeno, vtipkár
- predsedom sa stal, lebo bol cudzincom-„ Cudzieho si hádam väčšmi vážia, rešpektujú ho a nedovolia si k nemu toľko ako ku svojmu.“ – nie je veľmi spokojný-„ Všetci na mňa zabudli a postup na vyššiu funkciu je odtiaľto skoro nemožný“
- sprevádza Samka po meste a ubytuje ho so ženou u seba
- chce Samka naviesť na nepravdivý posúdenie kvality ich výroby
- nie je veľmi citlivý, má svoj život, zaužívané pravidlá
- v niektorých situáciách je jeho smiech zarážajúci

Ružena(30)

- predsedova žena, pohostinná, učiteľka v miestnej škole
- je nespokojná, najradšej by odtiaľ odišla: „ Pokojný život?! Viete, pre mladého človeka, za akého sa ešte sama pokladám, nie je pokojný život to najdôležitejšie. Chýbajú mi tu priatelia, bez nich človek živorí... Bez skutočných priateľov je život ťažký. My sme tu cudzí, žijeme sami...Samota nás ubíja.“
- Ján (ďalej predseda) na to odpovedá: „ Priatelia len otravujú, vybav toto, požič ono... Ja ani nesmiem mať priateľov! Hneď by ma upodozrievali, že im nadŕžam, hehehe. A príbuzní, tých zober čert! Najhoršie je žiť pokope s nimi, lebo tí otravujú najväčšmi! A čo je najhoršie, neujdeš pred nimi, aj keby si žil na druhom konci republiky!“ (Ružena si stala ku oknu a ticho sa rozplakala)

výpravca

- vystupuje na začiatku a konci poviedky
- Samko sa ho pýta, kde je Ovesník a kde má hľadať závod Semeno, on mu odpovedá: Dochádzam...V dedinke som ešte nikdy nebol...Slúžim tu už síce dvadsiaty rok, ale zísť dolu, na to nebolo času...Niekedy si, pravdaže, posedím na okraji svahu a pozerám sa na tie domčeky pod sebou, ale dolu som naozaj nemal čas ísť...Vlak ma dovezie, vlak ma odvezie, však rozumiete...
- zaujímavá bola scéna, keď stál na okraji strmého kopca, pod ktorým bola dedinka, a ešte sa obzrel na staničnú budovu- z pootvoreného okna sa naňho škľabil bezzubými ústami výpravca. Náhle si však nasadil umelý chrup a Samkovi sa zazdalo, že ním zaškrípal.

Pyja (25)

- Ruženina sestra, mladá žena, poznačená (asi) samotou
- predseda ju takto opísal: „Pyja je čudák a chcela asi na vás zapôsobiť... Nedávno skončila pedagogický inštitút a učí so ženou na miestnej škole...Niekedy sa naje bláznivých húb a potom ju bolí hlava...
- pekne spieva a hrá na piano
- najradšej by z Ovesníka odišla, nie je tam šťastná tak ako Ružena – Samko na to reaguje: „Ani neviete, čo tu máte, aká krása je všade okolo, začínam milovať váš neuveriteľne zachovalý kraj a budem sem chodiť každý rok aspoň raz...
- Pyja ho prerušila: „Hovno! Zapadákov je to, bridí sa mi tu, nechcem tu byť ani hodinu, ani minútu, ani sekundu!“ – vyskočila od stola, prevalila pohárik i stoličku a utekajúc od stola, strapatila si vlasy a fňukala.