VII.
Krútňava dostal odmenu a išiel s Komárom piť. Keď sa mu priznal Komár mu vynadal do judášov a odišiel. Krútňava sa zmocnil hnev na Okolického a tak išiel Adama aj Kramára oslobodiť. Podarilo sa mu oslobodiť len Adama a ešte mu povedal, že to Okolický znásilnil jeho Evku.

VIII.
Adam sa po úteku stal stelesnením smelosti pre celu dedinu. Všetci sa tešili, že konečne niekto prešiel aj pánom cez rozum. Adam sa ukryl k Evinmu bratovi Trnčíkovi.

IX.
Hlavaj už vedel, že Okolického musí zabiť za to čo spravil jeho Evke. Vybral sa teda do dediny Okolického stretol na ceste a hneď sa ho spýtal, či mu on z jeho ženou bol. Okolický ho nepoznal, ale keď mu povedal že jeho žena bola Eva začal kričať, aby ho chytili, že je to zbeh. Ľudia sa len pozerali a Adam hneď zakričal, aby všetci vedeli, že notár Okolický im ženy przní a odišiel. Ľudia to hneď povedali každému v dedine a jeho decko mu s krikom išli domov zaniesť. On na nich začal strieľať, a tak sa zľakli a ušli.

X.
Kaplán Létay si dedinčanov stále viac podával, nadával im do synov diabla a lotrov. Mrva mu zase prišiel dohovárať, ale zbytočne. Do Ráztok prišli vojaci. Boli ti bohatí jedináčikovia, pre ktorých bola vojna len zábava. Vyhľadávali najmä ženy , viacerým sa páčila aj mladučká krásna Krista. Chodili za ňou traja, ale najviac si ju získal nedoštudovaný medik, ktorý mal príbuzného veľkostatkára od Nitry, Lányi. Povedal jej, že ju vezme do mesta a to sa jej veľmi páčilo.

XI.
Koreňová ochorela, malého Adamka museli dať Ilčíčke. Jej posledné želanie boli bryndzové halušky, ktoré už nemala sily ani zjesť. Ale zomrela s úsmevom na tvári.

XII.
Adam sa znovu stretol s Okolickým, ale tento krát v hore. Oklamal Adama, že sa mu Eva núkala, ale Adam mu neveril a chytil ho pod krk, ani mu nestihol ublížiť, keď prišlo Okolickému zle a spadol na zem.

XIII.
Okolického priduseného doniesli domov. Lekár určil čiastočné ochrnutie pravej strany tela následkom rozčúlenia. Všetci vojaci hľadali Adama v hore, a tak sa on vybral do dediny. Zachránil Kristu pred zneužitím jedným nemeckým vojakom.

XIX.
V Ráztokách vypukla červienka. Deti ju dostali, lebo nebolo čo jesť a jedli nedozreté ovocie. Každým dňom viac nakazených a mŕtvych detí. Bolo to hrozné nevedeli tomu nijako zabrániť.

XV.
Aj Evin a Okalického syn zomrel, veľa detí tejto chorobe podľahlo. Veľa žien od žiaľu začalo piť. Hlavne Matajka, ktorej jediný syn zomrel. Kaplán ich chodil z krčmy vyháňať, ale ona ho nikdy neposlúchla.

XVI.
Krista s Lanyim sa rozišli. On sa jej už nasýtil a ona pochopila, že jeho sľuby boli len plané.

XVII.
Ľudia cítili, že sa niečo deje, ale nevedeli čo. Už notár nečítal v novinách o vlasti a kráľovi, ale o slobode, prezidentovi a republike. Ľudia si stále viac uvedomovali nezmyselnosť vojny. Cítili aj svoju silu , vyšli medzi ľudí a vykrikovali heslá: „Nech žije sloboda! Preč s vojnou!“ Boli presvedčení, že musia zabiť pánov a až vtedy budú môcť začať po štyri a pol roku konečne normálne žiť.