Svätopluk mu velmi pomohol pri upevňovaní si moci a pri rozširovaní ríše.
Autor v knihe uvádza množstvo príkladov, ako naši predkovia postupne prechádzali od uctievania veľkého množštva bohov ktorý vraj pochádzali z jediného praboha – Odina, k uctievaniu jedného boha , a tak sa začalo rozširovať kresťanstvo. Aj v dnešnej dobe eše pretrvávajú mená niektorých bohov napr.: Perún, Morena, Matoha atď. Z knihy sa dozvedáme ako sa teda kmene, osady postupne zjednocovali, začali sa stavať prvé ochranné stavby, hradby mesta. Naše dejiny nie su len Konštantín a Metod, aj ked im patrí velmi pevné a dôlezité miesto v našich dejinách. Naši predkovia však na tomto našom územi boli pred príchodom Solúnskych bartov aj po ich smrti. Zhrnutím faktov z tejto publicistickej knihy môžme konštatovať:
- v období Veľkej Moravy slovanské kmene na dnešom našom území mali vyspelú poľnohospodársku a remeselnú výrobu, dobre fungujúci šťatno-vojenský a správny aparát a silnú duchovnú nápln, reprezentovanú najmä skolami a sieťov kostolov.
- Veľká Morava si vedela ubrániť a upevniť nezávyslosť nielen silou zbraní, ale aj aktívnou diplomaciou
- Zásluhou Konstatína a Metoda sa V. M. satla ohniskom vyššej kultúry slovanského slova, kolískou nového písma a literatúry, ktorú prevzali a rozvíjali viaceré slovanské krajiny.
- Za počiatok slovanskej písomnosti terba pokladať rok 863, keď k nám na požiadanie Velľomoravského kráľa Rastislava prichádzajú Byzantskí vyslanci , rodní bratia zo Solúna, s prvími textami, napísanýmí novou staroslovienskou abecedou, ktorú zostavili.
Každy národ ma svoju históriu a prislušníci národa su obyčajne na svojích predkov, svojú históriu hrdí. Známi svoju hrdosťou na svoj pôvod su napr.: Nemci, Francúzi, Američania , Maďari atď.
Slováci nemôžu a nesmú byť výnimkou, aj z toho dôvodu , že história napr. Bulharov sa odvíjala od našej a písmo, vzdelanie, kultúru na ich území vlastne rozvíjali až žiaci Cyrila a Metóda. Na základe prečítania tejto knihy si myslim , že práve toto nám chce autor povedať a pripomenúť- že nie sme druhoradym národom, že máme byť rovnako pyšní na svojích predkov, ako hociktorý iný národ, nikoho nepodceňovať, ale ani sa nad nikoho nevyvyšovať. .