Milan Ferko Veľkomoravské záhady

Autor Milan Ferko takmer celý svoj život venoval štúdiu odbornej literatúry našej i zahraničnej, štúdiu historických prameňov o Veľkej Morave. Na základe tohto štúdia písal historické romány s touto tematikou napr.: Svätopluk, Svätopluk a Metód atď. Viac ako 20 ročné úsilie spojené s týmto štúdiom sa rozhodol završiť publicistickou knihou Veľkomoravské záhady. Vydaniu knihy predchádzalo zverejňovanie úryvkov v tlači a keďže vyvolali dosť veľký záujem čitateľskej i odbornej verejnosti pristúpil autor k vydaniu tejto knihy.
Pred napísaním tejto knihy musel autor preštudovať množstvo historického materiálu.
Stretol sa s mnohými aj protichodnými názormi. Mnohé z nich cituje, hľadá pravdu. Spomína prvé žačiatky osidľovania územia. Prví osídlenci žili v zruboch v lese. Les bol plný divej zvery a nástrah.
Les bol však aj útočiskom keď sa blížila skaza v podobe vojska, hladu či morovej epidémie.
Postupne dochádzalo k združovaniu do osád. Tieto osady boli dosť izolované a v zime sa ich izolovanosť ešte zvyšovala, lebo sa nedal použiť vtedy najrýchlejší spôsob dopravy- rieky. Postupne sa osady začali rozširovať a naši pedkovia sa začínali zaoberať poľnohospodárstvom. Najprv vypaľovali časti lesa, aby získali pôdu a postupne sa usadzovali v blízkosti riek. Rieky znamenali vodu-život, ale aj najlepšie spojenie s okolitým svetom. Z tohto obdobia pochádza aj starodávny slovenský zvyk vítať hosťa chlebom a soľou. Toto vítanie má symbolický význam. Chlieb znamenal život a soľ zdravie.
Spojenie s okolitým svetom prináša ďalší krok pre zlepšenie života našich predkov – výmenný obchod. Tento obchod sa postupne tak zvýšil, že na niektorých miestach dochádza k stálym trhom.
Trhy sa konali v miestach kde bolo sústredených viac ľudí napr.: v Bratislave pravidelne tri dni pred nedeľou, alebo an križovatkách ciest napríklad v našej oblasti Trhovište. Vývoj ide nezadržateľne ďalej a prvým zjednotiteľom našich predkov bol kupec Samo.Postupne boli zavedené stále platidlá. Asi najväčší rozmach ríše dosiahol Svätopluk. Svätopluk okrem rozvoja Veľkomoravskej ríše veľmi pomohol bratskému susednému národu- Čechom. Aj toto bol valstne len obchod. Jeho prvá manželka bola češka.- sestra českéo vojvodu Bořivoja.

Svätopluk mu velmi pomohol pri upevňovaní si moci a pri rozširovaní ríše.
Autor v knihe uvádza množstvo príkladov, ako naši predkovia postupne prechádzali od uctievania veľkého množštva bohov ktorý vraj pochádzali z jediného praboha – Odina, k uctievaniu jedného boha , a tak sa začalo rozširovať kresťanstvo. Aj v dnešnej dobe eše pretrvávajú mená niektorých bohov napr.: Perún, Morena, Matoha atď. Z knihy sa dozvedáme ako sa teda kmene, osady postupne zjednocovali, začali sa stavať prvé ochranné stavby, hradby mesta. Naše dejiny nie su len Konštantín a Metod, aj ked im patrí velmi pevné a dôlezité miesto v našich dejinách. Naši predkovia však na tomto našom územi boli pred príchodom Solúnskych bartov aj po ich smrti. Zhrnutím faktov z tejto publicistickej knihy môžme konštatovať:
- v období Veľkej Moravy slovanské kmene na dnešom našom území mali vyspelú poľnohospodársku a remeselnú výrobu, dobre fungujúci šťatno-vojenský a správny aparát a silnú duchovnú nápln, reprezentovanú najmä skolami a sieťov kostolov.
- Veľká Morava si vedela ubrániť a upevniť nezávyslosť nielen silou zbraní, ale aj aktívnou diplomaciou
- Zásluhou Konstatína a Metoda sa V. M. satla ohniskom vyššej kultúry slovanského slova, kolískou nového písma a literatúry, ktorú prevzali a rozvíjali viaceré slovanské krajiny.
- Za počiatok slovanskej písomnosti terba pokladať rok 863, keď k nám na požiadanie Velľomoravského kráľa Rastislava prichádzajú Byzantskí vyslanci , rodní bratia zo Solúna, s prvími textami, napísanýmí novou staroslovienskou abecedou, ktorú zostavili.
Každy národ ma svoju históriu a prislušníci národa su obyčajne na svojích predkov, svojú históriu hrdí. Známi svoju hrdosťou na svoj pôvod su napr.: Nemci, Francúzi, Američania , Maďari atď.
Slováci nemôžu a nesmú byť výnimkou, aj z toho dôvodu , že história napr. Bulharov sa odvíjala od našej a písmo, vzdelanie, kultúru na ich území vlastne rozvíjali až žiaci Cyrila a Metóda. Na základe prečítania tejto knihy si myslim , že práve toto nám chce autor povedať a pripomenúť- že nie sme druhoradym národom, že máme byť rovnako pyšní na svojích predkov, ako hociktorý iný národ, nikoho nepodceňovať, ale ani sa nad nikoho nevyvyšovať. .