Henry Barbusse: Oheň

O autorovi:

Narodil sa v roku 2873 v Asnières. Jeho otec bol málo známy novinár a matka, rodená Angličanka, zomrela, keď mal 3 roky. Už ako študent písal lyrické, melancholicky ladené verše, za ktoré dostával školské ceny. Roku 1892 poslal svoje verše do súťaže, v ktorej vyhral prvú cenu. Vďaka tomuto úspechu sa dostal do spoločnosti dekadentných básnikov. Bol spolupracovníkom rôznych buržoáznych novín. V roku 1895 vydal svoje básnické prvotiny Plačky a roku 1908 to je dielo Peklo. V roku 1916 začína vydávať v časopise L´Oeuvre román na pokračovanie. Týmto románom je Oheň. Ešte na fronte začína písať svoj ďalší román Jasno, ktorý bol vydaný roku 1919. V roku 1926 zakladá spoločne s Romainom Rollandom Medzinárodný výbor proti fašizmu. V 1928 organizuje Kongres priateľov SSSR. V tomto roku tiež zakladá tyždenník Monde. Henry Barbusse zomiera 30. augusta 1935 v Rusku.

Útvar: román

Citát:

Přes rozdíly věku, puvodu, vzdělání, společenského postavení a všeho, co bylo dříve, přes propasti, které nás kdysi dělily, jsme v jádře stejní. Pod stejně hrubým povrchem skrýváme a ukazujeme stejné mravy, stejné zvyky, stejně zjednodušenou povahu lidí, kteří se vrátili k primitivnímu stavu.

Dielo:

Je to protivojnový román. Toto dielo vzniklo na základe listov, ktoré posielal žene z frontu. - kompo¬zícia diela pozostáva z postupne spájaných príbehov, ktoré sa odohrávajú v zákopoch, na bojisku, ale aj počas dovolenky v zázemí, ktoré sú rozdelené do 24 kapitol.

Myšlienka:

Je to protest, vzbura, výpoveď o vojne vytrhnutá z denníka prostého vojaka, účastníka vojnových hrôz. Základná myšlienka je nezmyselnosť vojny, zabíjania, utrpenia. Veľmi realisticky zachytáva skutočnosť, až naturalisticky. Myšlienka: „Prostý nemecký vojak nie je nepriateľ, ale rovnaká obeť ako vojak francúzsky.“.

Hlavné postavy:

Nie je tu žiadna ústredná postava – príbehy hovoria o celom bojovom družstve.

Dej:

Presvedčivo sa mu podarilo vykresliť atmosféru zákopovej vojny a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti. Veľkú pozornosť venoval všedným dňom vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi. Vojaci prežívajú pocity sklamania a rozhorčenia pri stretnutí s naivnými obdivovateľmi vojny. Vrcholom románu sú drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu. Z nich sa rodí túžba vojakov odstrániť vojny, odsúdiť tých, ktorí ich vyvolávajú.

Postupne vojaci strácajú ilúzie o spravodlivej vojne Francúzska. Ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú solidaritu proti vojne. Otrasné skutočnosti vojny (autor často vychádza z vlastných skúseností) zobrazené v dvoch líniách:

1. bojové udalosti, ovzdušie zákopov, reakcie ľudí tvárou v tvár smrti
2. všedné dni, prestávky medzi bojmi, nálady a rozhovory medzi vojakmi, pocity sklamania, rozhorčenia na dovolenke pri stretnutiach s obdivovateľmi vojny, aj v zákopoch pri návštevách vojnových„turistov“.

Môj názor:

Toto dielo ma nezaujalo, pretože to nie je súvislé dielo, ktoré by opisovalo jednu osobu alebo jeden príbeh, ale je to súbor príbehov, ktoré opisujú jedno celé bojové družstvo.