7.Zemětřesení v Luisianě

Jedenásteho novembra v noci postihlo New Orleans prudké zemetrasenie spojené s cyklónom a lejakom bahna. Prerušené boli cesty a telekomunikačné siete, čo spôsobovalo problém pri vysielaní pomoci do postihnutej oblasti. Vznikli obrovské 80x2-11 km trhliny v zemi, ktoré boli zaliate vlnou tsunami. Seizmológovia sa snažili podať na katastrofu vysvetlenie, guvernér Luisiany zrazu dostal telegram v zmysle: ľutujeme ľudských strát stop nepočítali sme s odrazom morskej vody pri výbuchu stop práve odtiaľto odišli traja mloci, namierili na mňa pištole a podali telegram stop telegrafista fred dalton. Guvernér si myslel, že ide o vtip a telegram nezverejnil.

8.Chief Salamander klade požadavky

Tri dni po zemetrasení v Luisiane bola hlásená podobná katastrofa v Číne, postupne sa takáto seizmická aktivita objavovala na viacerých miestach na zemi. Noviny sa pýtali, či sa obnovuje vulkanická činnosť Zeme, chrámy boli preplnené modliacimi sa zástupmi. Zrazu v jednu noc sa v rádiu prerušilo vysielanie a ozval sa divný hlas Chiefa Salamandra, ktorý sa prihlásil ku katastrofám vo svete a nastolil požiadavky mlokov: Nechcú vraj ľuďom ublížiť, iba ich žiadajú aby pokračovali v dodávkach zbraní a vo vlastnom záujme odsťahovávali ľudí z vopred ohlásených miest na zemi, ktoré budú potopené a zaplavené vodou, aby sa tak vytvoril životný priestor pre mlokov, ktorých je už na svetových pobrežiach príliš mnoho. Ľudia dostanú za zabraté územia samozrejme peniaze. Spojenie sa prerušilo a začala hrať príjemná tritónska hudba.

9.Konference ve Vaduzu

Anglicko malo potopené všetko námorníctvo, preto sa cítilo najviac poškodené a zastávalo tvrdý postoj k mlokom – rázne odmietnutie ich požiadaviek. Mloci znovu vyzvali na pokračovanie dodávok a ustupovanie pred potápaním pevniny a zdôraznili, že s ľuďmi nechcú bojovať. Vo Vaduze sa uskutočnila celosvetová konferencia, ktorá však nič nevyriešila, len odporučila zdržať sa všetkých opatrení, ktoré by mloci mohli považovať za represívne. Nakoniec prizvali zástupcov mlokov na konferenciu. Na veľké prekvapenie sa dostavili traja ľudskí advokáti, ktorí predostreli požiadavky: 1. Anglicko sa ospravedlní, 2. odvolá zákazy dodávok mlokom, 3. ako odškodné pustí časť územia. A samozrejme ľudstvo povolí predaj územia mlokom. Advokát, ako príslušník ľudského rodu, odporučil ľuďom aby brali, kým je ešte kúpna cena území dosť vysoká. Jednanie prerušila správa o zaplavení časti talianskeho pobrežia.

10.Pan Povondra to bere na sebe

Pán Povondra je už na dôchodku, vzdal sa zbierania výstrižkov o mlokoch, teraz ho chytili ryby. Frantík je podúradník na pošte, tiež už starší pán. Ako každý týždeň, aj teraz má ísť s otcom na ryby a oboznámiť ho so správami v novinách: Nič, len že mloci sa prepracovávajú až k Drážďanom. Starý Povondra si len povzdychne, aká to bola udalosť, keď mloci niečo potopili, teraz je to už bežné. Desať km od Paríža vraj tých mlokov porazili. Frantík sa obáva ich príchodu aj do Čiech. Starý P. nato, že to nie je možné: „To je báječná výhoda, že my nemáme žádné mořské břehy, víš? Kdo má dnes moře, je chudák.“ Zrazu Frantík v diaľke zbadal čiernu hlavu, pýta sa, či je to sumec. Starý P. ukazuje trasúcim sa prstom: „Tohle? Tohle?“ Vystrašený začne hystericky opakovať: „Půjdeme domů, to je konec!“ Frantík ho zoberie domov do postele. Povondra sa začne obviňovať, že za všetko môže on. Frantík nato: „Nesmysl! To udělali všichni lidé, státy, kapitál. Všichni chtěli mít těch Mloků co nejvíc. Všichni na nich chtěli vydělat. My jsme jim taky posílali zbraně a kde co. – My všichni za to můžeme!“

11.Autor mluví sám se sebou

„Ty to takhle necháš? Necháš pana Povondru takhle umřít?.“ ozval sa autorov vnútorný hlas. Navrhoval nejaké spôsoby záchrany ľudstva autor však trval na tom, že to tak musí byť, príroda nemôže stále zachraňovať ľudstvo a naprávať jeho chyby. Je ho ľúto aj jemu, keď videl, ako sa samo stoj-čo-stoj do tej záhuby hrnie – ten varujúci pán X bol sám autor. Načrtá sa však riešenie, že by mloci prebrali chyby ľudí a zostali nejednotní – Lemuria, pravlasť mlokov s ostrovom Tana Masa sa chce očistiť od imperialistických porušovateľov čistého pôvodného mloctva - Atlantov. Rozpúta sa svetová vojna Mlokov proti Mlokom, „Buď my, alebo oni!“ Atlanti nasadia „civilizované“ chemické a biologické zbrane, až sa zamoria všetky vody, to bude koniec, mloky vyhynú. A čo ľudia? Tí sa pomaly začnú vracať do pôvodných nížin, vznikne legenda o potope sveta, ktorú Boh zoslal na hriechy ľudí, bude sa bájiť o nejakej zemi Anglicka, Francúzska, Nemecka...

Vlastný názor:

Dielo sa mi páčilo, nemal som žiadne problémy s pochopením, neboli tu žiadne veľmi prehnané skryté významy, ktoré neznášam (typu: Zemania Slovenska, zobuďte sa! Národne sa uvedomte! Suchá ratolesť, poďme! Ožívame!). Od začiatku čitateľ tuší, že k niečomu príde, až do posledných desiatok strán sa však nič nedeje, mloci sú poslušní, ani po vypuknutí vojny to nie je klasická vojna ako v Star Wars, kde sa nejaká rasa len tak rozhodne, že ovládne Zem. Autorov jazyk mi vyhovoval, využíval vtip a iróniu, čo odľahčilo dej knihy, ktorá by inak bola len klasická suchá fantasy. Autor mal všetko dobre premyslené (vedecké práce o mlokoch, ich správanie, ...) čo znamená, že mal fantáziu a sci-fi asi písať vedel. Knihu odporúčam julesverne-typom čitateľov.