Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

František Hečko: Červené víno

Postavy:

Michal a Veronika Habdžovci
Urban a Kristína
Marek, Magdalénka
Silvester Bolebruch
Jožko, Lucia

Dej:

Odohráva sa na začiatku 20. stor. na západnom Slovensku vo vinohradníckej rodine. Román zobrazuje spoločenské premeny, ktorými prešiel slovenský vidiek od začiatku 20. storočia, v prvej svetovej vojne až po prvé roky Československej republiky. Poukazuje na spätosť človeka s pôdou a vinohradom, od ktoreho záviselo jeho živobytie. Ako predloha románovej rodiny autorovi poslúžila vlastná rodina a za postavou Marka Habdžu sa skrýva on sám.

Prvá časť knihy má názov Živly. Opisuje každodenný zápas chudobného vidieka o prežitie – boj s prírodou i s nepriateľmi.

Dej sa začína útekom Urbana so svojou ženou Kristínkou z jeho rodného domu v Zelenej Mise. Urbanovi rodičia Michal a Veronika, patriarchálne založení, nemohli Kristínu vystáť, pretože pochádzala z chudobnej rodiny. Urbana vydedili, lebo sa im spriečil výberom nevesty. Malého Mareka, ktorý sa narodil už mesiac po svadbe, ani nepočítali do rodiny. Jedinou útechou v týchto ťažkých podmienkach bola dobrá prababička, ktorá im všemožne pomáhala.

Manželia sa rozhodli začať po novom – na dlh si kúpili malý domček a dva vinohrady v neďalekej dedine – Vlčindole. Tamojší obyvatelia ich pekne privítali. Jediný, komu sa ich príchod nevidel, bol Silvester Bolebruch - Veľký Silvester. Ako bohatý sedliak si myslel, že môže mať všetko, okrem jedného – Kristíny. Nenávidel Urbana, ktorý mu ju prebral, a chcel sa pomstiť.

Život vo Vlčindole bol ťažký – Urban s Kristínou pracovali od svitu do mrku. Boli zadĺžení a všetko záviselo od úrody. Ľadovec, mráz, fyloxéra (hmyz), peronospóra (pleseň) – to všetko ohrozovalo ich šťastie. Bol tu aj Veľký Silvester, ktorý im znepríjemňoval život ako sa dalo. Zo začiatku sa im však viedlo celkom dobre a Kristíne sa čoskoro narodilo dievčatko – Magdalénka. Bola chorľavá – jednu noc sa jej zapálilo ucho a od bolesti sa driapala na stenu. Urban išiel prosiť o voz k svojím rodičom, aby mohol ísť po doktora. Tí ho vyhodili. Zachránila ho až dobrá prababička.

Rodina sa medzitým rozrastá – narodia sa dvojičky Cyril a Metod. Dva roky po sebe prišla neúroda. Habdžovci nemali ako splácať dlžobu a tak hrozilo, že prídu o strechu nad hlavou. Našťastie sa im podarilo dražbu odložiť, ale začali sa šíriť správy, že sa nastala vojna.

Druhá časť knihy sa volá Hrdinka a Hrdinča - odohráva sa počas prvej svetovej vojny. Urban musel narukovať, a tak gazdovstvo ostalo na desaťročnom Marekovi a Kristíne. Malý Marek je síce slabý, ale vinohrad obrába statočne ako jeho otec. Príde však neúroda a hrozí, že na zimu nebude čo jesť. Habdžovci neraz hladujú, musia obetovať aj kravičku. Keď sa im minuli posledné zásoby, Kristína sa rozhodla ísť prosiť k starým Habdžovcom do Zelenej Misy po trochu šrotu, čo sa dáva prascom. Michal ju odmieta a vynadá jej. O dva dni našli pri bránke zmrznutú prababičku, ktorá sa im snažila pomôcť, s batohom jedla na chrbte. Vtedy sa starý Habdža uvedomil a poslal im voz jedla, aby mohli prežiť zimu.

Nešťastie ich naďalej stíha, naraz Magdalénka i dvojičky ochoreli na záduch. Cyril a Metod to neprežili, ale v tú istú noc sa Kristíne narodil malý Adamko.

Ako keby príroda chcela vynahradiť, čo im predtým vzala, nastáva neslýchaná úroda. Urban sa vracia z frontu práve vtedy, keď Marek naplní posledný sud. Druhá časť knihy končí smrťou starého Michala Habdžu.

Tretia časť knihy má názov Marek a Lucia. Po Michalovej smrti Marek zdedí polovicu jeho majetku. Začína navštevovať Vinohradnícku školu v Západnom meste, kde exceluje. Po vojne sa formuje nová republika a nastávajú nové poriadky. Urban sa stáva starostom Vlčindola. Kristíne sa však podlomilo zdravie, viackrát potratí a ide do nemocnice na operácie. Tie stoja nemalé peniaze, Habdžovci musia predávať role, čo zdedili. Spolky, čo založil Urban v snahe pomôcť Vlčindolu, krachujú a on sa znovu zadlžuje. Marek je síce v škole najlepší žiak, ale aj najchudobnejší. Vyzná si lásku z Luckou Bolebruchovou, milovanou dcérou Veľkého Silvestra, napriek tomu, že sú ich rodiny znepriatelené. Jožko Bolebruch, Silvestrov syn, sa zase zaľúbi do Magdalénky.

Po maturite Marek narukuje na vojnu. Kristína umiera a to Urbana položilo. Začal čoraz viac piť a to mu bolo nakoniec osudným. Po ich smrti deti nemajú ako platiť dlhy a ich domček ide do dražby. Kupuje ho Veľký Silvester, čo Marek nevie Lucke odpustiť a rozíde sa s ňou. Začína pracovať ako hospodársky adjunkt (dozorca) na veľkostatku Tulipán. Darí sa mu, je dobrý k ľuďom i k zvieratám. Lucku chce medzitým Veľký Silvester vydať za inžiniera. No tá utečie priamo spred oltára za Marekom. Kňaz ich na mieste zosobáši a ich láska je spečatená. Silvestra strata obidvoch detí zničí. Najprv Jožko a Magdalénka, a teraz jeho milovaná Lucia. V ošiali začne týrať kone, jeden ho zasiahne kopytom a on omdlieva. Preberá sa v nemocnici, pravý rukáv prázdny... Až tu si uvedomuje, koľko trápenia spôsobil. Najprv Urban s Kristínou, teraz Marek a Magdalénka. Aj jeho žena sa utrápila len kvôli nemu. Svoje deti, ktoré v hneve vyhodil z domu, zavolá naspäť gazdovať namiesto neho. Ale Marek s Luckou sa rozhodnú opustiť Vlčindol. Zmieria sa i so starou Veronikou Habdžovou, ale nakoniec odchádzajú do mesta.

Úryvky:

Život vo Vlčindole je ťažký ako voz s nákladom uhnitého hnoja. Až sa tak parí od vnútornej horúčavy. Ľudské krty sa v tejto hlbokej zemskej diere už tretí rok ryjú v zemi, vyhadzujúc rýľmi a motykami temer z metrových hĺbok mŕtvu celinu navrch a rúcajúc čakanmi a klčovnicami úrodnú kopanicu zvrchu svojich strání a sediel chrbtov do hĺbky, aby révové sadenice, zaštepené na americkom spodku, našli výživné a kypré stanovisko. Vlčindolský čas nasiaknutý je mozoľnatou zavzatosťou vinohradníckeho regimentu, ktorý kope zákopy, aby zvíťazil nad ofenzívou nepriateľskej fyloxéry.

Zo starcových oceľových očí srší ostrá nenávisť. – Čo tu chceš?
Všetka odvaha ho opúšťa. Letí mu hlavou, že by lepšie spravil, keby sa od dverí pratal. Ale v tom vidí svoje dievčatko driapať sa na stenu, ako v hmle ho vidí vyť od bolesti, a poddáva sa ako pes.
- Tatenko, prosím vás, dajte mi koní a koča, dcéra mi ide zahynúť... – Ostatné slová mu skoro zanikajú v plači.
- Ja ťa nepoznám, - cedí Michal Habdža nemilosrdne, - strať sa mi od dverí!
Urban sa hádže otcovi k nohám. Chce mu ich objať, uprosiť ho nasilu. Ale ten je tvrdý.
- Marš preč! – odhadzuje syna zo schodíka a kopne ho do pleca. Potom zaprie dvere.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk